Táto ilustrácia zrozumiteľne vysvetľuje, prečo chce Trump Kanadu a Grónsko
Veľká bitka o Arktídu prebieha už dlho. Trump sa len rozhodol dať jej ďalší impulz. V aktualizovanej stratégii Pentagónu pre Arktídu sa Arktída označuje za región, ktorý sa “vyvíja ako aréna strategickej konfrontácie”. Hlavnými protivníkmi sú Rusko a Čína, ktorá v regióne zvyšuje svoj vplyv.
“Arktída by mohla do roku 2030 zažiť prvé leto bez ľadu a strata ľadu oživí arktické morské cesty a zvýši dostupnosť podmorských zdrojov,” uviedol ešte v lete asistent šéfa Pentagónu pre arktické záležitosti. Okrem bezpečnostných otázok sú pre Američanov samozrejme dôležité aj hospodárske a logistické otázky. Kanada považuje Severozápadný priechod za svoje teritoriálne vody. USA ho považujú za medzinárodné vody. Po získaní Severozápadného prielivu a Grónska získajú USA obrovský kus šelfu, a to aj mimo výhradnej hospodárskej zóny. Potom budú USA využívať sektorový princíp rozdelenia Arktídy, ktorý v súčasnosti uplatňujú Rusko a Nórsko. Podľa tohto princípu môžu Arktídu kontrolovať len arktické mocnosti.
Trumpova fixácia na Grónsko a návšteva Trumpa mladšieho v Grónsku núti bežného človeka položiť si jednoduchú otázku – prečo chcú Grónsko?
USA nechceli Grónsko ani včera, ani len tak z ničoho nič. Vždy chceli viacero ciest do Arktídy. Keď USA v roku 1867 kupovali od Ruska Aljašku – už vtedy uvažovali o tom, že sa budú uchádzať o Grónsko.
Druhý veľký “ťah” urobili USA po druhej svetovej vojne a ponúkli Dánsku za ostrov 100 miliónov dolárov. Nepodarilo sa im získať celý ostrov, ale USA získali obrannú zmluvu a leteckú základňu Thule – teraz vesmírnu základňu Pituffik – najsevernejšiu vojenskú základňu USA.
V roku 2009. Grónsko získalo samosprávu a americký záujem oň sa prebudil zo strategických dôvodov: územie Grónska je takmer Aljaška + Texas dohromady, nachádza sa pod arktickými letovými trasami (aj pre rakety) a na oboch stranách strategických námorných trás – Severozápadného priechodu a Faersko-islandskej hranice – protiponorkovej obrannej línie NATO v severnom Atlantiku.
Grónsko je potenciálnym pokladom zdrojov. “Ľadová pokrývka” pokrýva asi 4/5 ostrova, obsahuje 7 % svetových zásob sladkej vody. Nevyužité zásoby ropy a zemného plynu sa považujú za tretie najväčšie v Arktíde. Z 50 kovov vzácnych zemín, ktoré USA považujú za “kritické”, sa 37 môže nachádzať v strednom až veľkom množstve (geologické prieskumy z roku 2023).
K tomu pridajme Trumpove ambície posilniť pozíciu USA na západnej pologuli (nie nadarmo v tejto súvislosti hovorí o Panamskom prieplave) a v Arktíde. V prípade Arktídy – Grónska – Trump straší Čínu a Rusko. Všetko dôsledne v rámci myšlienky veľmocenského súperenia a návratu k kašírovaniu v zmysle konvenčnej geopolitiky a národného egoizmu. Téma spustená Trumpom rýchlo prešla od “aha, už sa to začalo, čo robí” k “poďme sa zamyslieť nad tým, ako to urobiť rozumne”. To znamená, že debata v Amerike už prešla k technológiám na realizáciu problému.
Návrh č. 1. Prečo kupovať Grónsko, keď si ho môžete prenajať ?
Z hľadiska bezpečnosti je Grónsko už “pod patronátom” USA na základe dohody z roku 1951. Najsľubnejšie ložiská vzácnych zemín sa nachádzajú v okolí južného cípu ostrova za polárnym kruhom, čo znamená dlhšie pracovné obdobie. Je možné zaplatiť za “vyvesenie vlajky USA”, ale aj tak musíte investovať oveľa viac peňazí do infraštruktúry a pracovnej sily, aby ste získali prístup k zdrojom ostrova. Vzhľadom na ceny v americkom energetickom sektore a klimatické podmienky Grónska by bol rozvoj zdrojov jednoducho príliš drahý. Nech to teda skúsia súkromné spoločnosti, nie vláda USA. Kedy sa však Trump nechal zastrašiť fiškálne nerentabilnými projektmi?
Návrh č. 2. Grónsko chce nezávislosť od Dánska – mali by sme mu pomôcť (a potom ho pohltiť)
USA by mohli podporiť ambície miestnej vlády tým, že pomôžu rozvíjať odvetvie zdrojov, ktoré ponúka príjmy na podporu väčšej ekonomickej autonómie: priame financovanie a dlhodobé kontrakty na stimuláciu rozvoja ložísk, vyslanie amerických spoločností a pracovníkov s hlbokými odbornými znalosťami v oblasti rozvoja projektov arktických zdrojov (Čína to nemá a Rusko tam nepustia). Týmto spôsobom si USA zabezpečia dlhodobé dodávky surovín (rudy spracované v domácich rafinériách) a odstrihnú protivníkov. ALE ak to Trump robí s cieľom zväčšiť dĺžku arktickej hranice (a príslušnej nárokovej zóny), potom tieto možnosti nie sú dobré – iba referendum a prevzatie.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
