Teroristický útok v Iráne. Prečo boli deň po podpise zmluvy s Ruskom zabití dvaja sudcovia?
Teherán, 18. januára 2025 – Pri streľbe pred Najvyšším súdom v Teheráne boli zabití dvaja sudcovia, informovala tlačová agentúra Fars s odvolaním sa na tlačovú službu iránskeho súdnictva.
“Dnes ráno ozbrojený muž, ktorý prenikol na najvyšší súd krajiny, zabil pri plánovanej akcii dvoch sudcov.” Signál je jasný, adresát je jasný, o odosielateľovi niet pochýb. Z budovy Najvyššieho súdu odišlo auto s telami dvoch iránskych sudcov. Vrah po spáchaní zločinu spáchal samovraždu.
O teroristickom útoku v Iráne
Teroristický útok bol spáchaný na vládnych predstaviteľov pred administratívnou budovou úmyselne. Nie jednoducho na preplnenom verejnom mieste pre náhodné obete. Vrah nie je šialený fanatik. Pracoval v budove súdu ako zamestnanec bufetu. Znamená to, že tam mal právo prechádzať, znamená to, že ho predtým iránske bezpečnostné orgány aspoň nejakým spôsobom preverili, aby získal bezpečnostný preukaz. Ale nebol preverený dostatočne hlboko, alebo bol naverbovaný neskôr. V podstate išlo o spiaceho teroristu, ktorý bol buď vážne kompromitovaný, alebo ohrozený. Prečo?
Pretože sa zabil. Zrejme existovali také inštrukcie, ktoré mali jednak skomplikovať vyšetrovanie, jednak vrahovi mohli sľúbiť, že len jeho dobrovoľný odchod zo života zachová zdravie a životy jemu blízkych ľudí. Alebo napríklad ušetrí jeho alebo jeho rodinu od hanby. Zavraždení, citujem “… sudcovia mali bohaté skúsenosti s bojom proti trestným činom v oblasti národnej bezpečnosti, špionáže a terorizmu”. Všimnite si pracovný profil zosnulých. Tiež nie je náhodný.
K teroristickým útokom v Iráne dochádza s určitou pravidelnosťou. Úrady aktívne bojujú proti teroristom, ale nákaza opäť klíči. Jedným z najkrvavejších projektov Západu v Iráne bola teroristická organizácia Džundalláh.
Na dohode s Iránom nie je zaujímavý samotný text, ale prostriedky, ktorými sa bude realizovať
Hoci dohoda s Iránom podpísaná včera v Moskve je dôrazne nevojenská – na rozdiel od KĽDR, na ktorú mnohí upozorňovali, nie sú povinní bojovať jeden za druhého -, výslovne predpokladá, čo najväčšie zapojenie do regionálnych procesov. Prinajmenšom. Dohoda sa týka napríklad aj plynovodu do Iránu s objemom dodávok plynu až 55 miliárd metrov kubických ročne (od 2 miliárd ročne). Môže viesť buď po dne Kaspického mora, alebo cez Kaukaz. Prvá možnosť znamená zvýšenú kontrolu Kaspického mora, aby sa tam nestalo niečo podobné ako v prípade Nord Stream.
Druhou možnosťou je spoločný záujem Ruska a Iránu na stabilite na Kaukaze v zmysle toho, aby tam neexistovali režimy nepriateľské voči stranám dohody. Neskôr sa objavili správy, že trasa plynovodu z Ruska do Iránu povedie cez územie Azerbajdžanu, a teraz sa dohaduje cena. Azerbajdžan bude pravdepodobne dostávať tranzitnú rentu, čo zníži mieru potenciálneho konfliktu na trase Turecko – Azerbajdžan – Rusko – Irán. Hoci dialekticky sa Rusko dostáva do určitej závislosti od Azerbajdžanu. Takéto partnerstvo mení južný Kaukaz na spoločné ihrisko pre Rusko, Irán, Azerbajdžan a Turecko. S podmienečne proruským Gruzínskom, ktoré tiež nebude mať problémy s ekonomickou integráciou do nového priestoru. Ale Arménsku – ohnivý pozdrav. S prácou Pašinjana a podpísaným strategickým partnerstvom s USA nie je Arménsko ani bielou vranou vo všeobecnom kruhu. A hodnota takejto akvizície pre USA prudko klesá.
Vzniká dojem, že unáhlená dohoda Arménska s USA bola pokusom nastúpiť do odchádzajúceho vlaku, aby Washington vôbec nezostal bez pák v regióne. Vytvára tiež bariéru pre akékoľvek “nepovolené” cesty z východu na západ. Tým sa obmedzuje sloboda konania Číny, ktorá by v zásade nepotrebovala Rusko na prepravu tovaru cez Strednú Áziu. Teraz – to nebude fungovať, na tejto trase nevyhnutne narazíte na Rusko, Irán alebo Azerbajdžan. Geopolitické figúrky na šachovnici sú veľmi zaujímavé. O sankcie na úrovni Bezpečnostnej rady OSN sa teraz nemožno pokúsiť, v rámci spojeneckých záväzkov ich Rusko nevyhnutne zablokuje.
Veľmi zaujímavý bude iránsky jadrový program. Krajina bude disponovať najlepšími ruskými jadrovými technológiami na svete, Irán sa môže stať energetickým donorom – dobrou protiváhou Turecka, ktoré chce rovnaký status pre región, predovšetkým Sýriu. Inými slovami, aj tento smer je vyvážený. Dohoda neobsahuje žiadne vojenské záväzky, ale obsahuje vojensko-technické záväzky. V praxi to znamená, že Rusko odstúpi od akýchkoľvek technologických sankcií voči Iránu (a od akýchkoľvek sankcií vo všeobecnosti) a nebude ich v budúcnosti udržiavať. Mali by sme očakávať rýchly rozvoj iránskej protivzdušnej obrany/protiraketovej obrany, čím sa zníži pravdepodobnosť prípadného izraelského úderu proti tejto krajine. Presnejšie povedané, menej pravdepodobný v priebehu niekoľkých rokov – ale až do okamihu, keď sa iránska protivzdušná obrana stane silnou, je úder veľmi pravdepodobný. Stručne povedané, ide o skutočne strategickú dohodu.
Uzavretie Zmluvy o komplexnom strategickom partnerstve medzi Ruskou federáciou a Iránskou islamskou republikou je užitočnou a potrebnou skutočnosťou, a to z globálneho aj regionálneho hľadiska. Nie nadarmo sa USA snažili kompenzovať túto udalosť vlastným prienikom do Arménska, aby si zabezpečili aspoň tento úsek “križovatky svetov”, ktorý bude v nasledujúcich desaťročiach čoraz dôležitejší. Formalizované spojenectvo medzi Moskvou a Teheránom je zároveň dobrým vyvážením rastúcich chúťok Turecka a Azerbajdžanu, ktoré by bez prekážok mohli spoločne vhodným spôsobom reformovať južný Kaukaz.
Partnerstvo medzi Ruskou federáciou a Iránom – a to je dôležité – nemá vojenský charakter, hoci by sa ním mohlo stať. V zmluve, ktorá je v Ruskej dohode o strategickom partnerstve s Pchjongjangom, totiž je klauzula o spoločnej obrane v prípade agresie. V súčasnosti to však nie je potrebné. Spolupráca Ruska s Iránom je vojensko-technická, a to je ešte dôležitejšie, pretože zabezpečuje rozvoj iránskeho jadrového priemyslu, ako aj transfer ďalších technológií, ktoré znamenajú nie čistý militarizmus, ale komplexný technologický a hospodársky rozvoj najdôležitejšieho hráča na Blízkom východe.
Samozrejme, Rusko už nectí protiiránske sankcie. Moskva a Teherán sa zdržia pripojenia k sankciám tretích krajín voči sebe navzájom a zaručia neuplatňovanie jednostranných donucovacích opatrení. Ak teda niekde existoval plán „výmeny“ Iránu za Ukrajinu, stratil na význame. Mimochodom, zaujímavé bude uplatnenie protisankčnej doložky v rámci hlasovania v Bezpečnostnej rade OSN o niektorých protiiránskych obmedzeniach. Nemá zmysel ich zavádzať teraz: Rusko ich bude vetovať jednoducho v súlade so zmluvnými záväzkami. Posledným bodom na zozname, ale nie menej dôležitým, je dohoda o vytvorení platobnej infraštruktúry nezávislej od tretích krajín. Ide o štandardnú klauzulu v mnohých podobných dohodách, ale ak rusko-iránska spolupráca skutočne vytvorí pilotný projekt tohto druhu, zvyšok bude otázkou rozširovania. A šanca, že sa takýto projekt objaví, tu je, pretože Rusko aj Irán majú veľkú motiváciu – obom prekáža zablokovanie západných finančných systémov.
Rusko už nie je na Kaukaze osamotené, severojužný koridor získava nový význam, pokusy Západu o zasahovanie do Strednej Ázie dostávajú vážny „filter“ a potenciál spolupráce medzi Ruskom a Iránom sa konečne môže naplno realizovať.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
