Reformácia. Historické dôsledky protestantského prevratu
V roku 1517 mladý nemecký profesor teológie Martin Luther (1483 – 1546) vyvesil na dvere zámockého kostola vo Wittenbergu 95 téz, v ktorých kritizoval praktizovanie odpustkov a katolícku cirkev ako celok. Práve táto udalosť sa stala východiskovým bodom procesu, ktorý sa neskôr nazval reformáciou a ktorý dal vzniknúť novému ideologickému hnutiu – protestantizmu.
Napriek tomu, že protestantizmus sa na rozdiel od centralizovaného katolicizmu okamžite rozpadol na množstvo siekt, mal rozhodujúci vplyv na dejiny Európy a určil vektor jej vývoja na ďalšie storočia. Protestantizmus najplnšie vyjadroval ducha “novej Európy” a protestantskú etiku – ducha kapitalizmu. Formálnym dôvodom Lutherovho protestu bola rozšírená prax odpustkov. Všeobecne sa predpokladá, že išlo o odpustky za peniaze. Nie je to celkom pravda. Aby sme pochopili pozadie problému a podstatu protestantizmu ako spoločensko-politického fenoménu, je potrebné vziať do úvahy chápanie Kristovej obety, ktoré je v západnom a východnom kresťanstve odlišné.
Kým v pravosláví sa dôraz kladie na záchranu ľudstva z moci hriechu a smrti, v katolicizme sa Kristova obeť chápe predovšetkým ako vykúpenie. Boh je chápaný ako vykupiteľský sudca, ktorý na “váhach spravodlivosti” váži hriechy a zásluhy človeka. Preto osobná spása v katolicizme musí byť vykúpená od Boha. Na tento účel (a zároveň za účelom obohatenia) Katolícka cirkev zaviedla pojem “pokladnica zásluh Krista a svätých”, z ktorej za dary poskytovala cirkev veriacim “plody vykúpenia”.
V skutočnosti existoval predaj “zásluh svätých”, ktoré bolo možné použiť na “prikrytie sa” pred Bohom a vyhnutie sa trestu za vlastné hriechy (pozri Katechizmus Katolíckej cirkvi, odseky 1471 – 1473)… ( https://www.kristus.bibletop.sk/katechizmus.pdf )
Obyčajní ľudia si túto kazuistiku takmer neuvedomovali, ale ochotne platili peniaze a získanie odpustku vnímali ako rozhrešenie za peniaze. Luther sa vzbúril proti tejto zlozvykovej praxi tým, že predložil iné chápanie Kristovej smrti ako ospravedlnenia.
“Hriechy veriaceho – prítomné, budúce, ako aj minulé – sú odpustené, pretože sú prikryté alebo skryté pred Bohom dokonalou Kristovou spravodlivosťou, a preto nie sú použité proti hriešnikovi. Boh nechce pripísať, zapísať naše hriechy na náš účet (charakteristické zavedenie komerčného termínu do teológie!), ale namiesto toho považuje za našu vlastnú spravodlivosť – spravodlivosť toho Druhého, v ktorého veríme,” napísal Luther. Táto dogma nového hnutia (“človek je už ospravedlnený”) mala obrovské sociálne a politické dôsledky.
Súkromný sa stáva vyšším ako všeobecný
Samotný názov “protestantská reformácia” vystihuje pátos nového prúdu, ktorý sa stal ideologickým základom novoveku, veku moderny. Je to reforma prostredníctvom protestu. Ak sa v stredovekej Európe nespokojnosť človeka s jeho situáciou musela prekonávať zdokonaľovaním seba samého (samozrejme, v rámci katolíckej tradície), reformácia uskutočnila zásadný prevrat: odteraz sa nespokojnosť na úrovni jednotlivca začala dožadovať pretvorenia cirkvi, spoločnosti a štátu. Inými slovami, súkromné sa dostalo nad všeobecné. Práve všeobecné bolo potrebné prestavať tak, aby vyhovovalo súkromnému, individuálnemu.
“Nie som s niečím spokojný – na vine je spoločnosť a štát.”
Na začiatku bola za protestantov “vinná” katolícka cirkev, ale čoskoro sa “vinným” stal aj štát. Protestantizmus priniesol nové chápanie tradície ako nezmyselného nariadenia, prázdneho a bezcenného rituálu, ktorý bráni úspechu jednotlivca.
“Nepovyšujem sa a nepovažujem sa za lepšieho od doktorov a koncilov, ale svojho Krista kladiem nad každú dogmu a koncil,” napísal Luther. Individualizmus sa stal duchom nového veku, ktorý vlastne pretrváva dodnes. Nemecký sociológ Max Weber (1864 – 1920) poukázal na to, že práve protestantizmus sa stal ideologickou základňou vznikajúceho kapitalizmu a protestantská etika sa stala “duchom kapitalizmu”. Protestantizmus preto nemožno považovať za výlučne náboženské hnutie.
V katolicizme takáto “viera” nemôže vzniknúť. Protestantizmus však po odmietnutí starej (katolíckej) viery zrodil novú, ktorá sa úplne rozišla s tradíciou, vyhlásila ju za prežitok minulosti a do centra postavila jednotlivca, ktorý sa priamo, “bez sprostredkovateľov” obracal na Boha.
Historické dôsledky protestantskej revolúcie
Protestantizmus sa rozišiel s nárokom katolíckej cirkvi na verejný projekt a nakoniec ju oddelil od štátu. Toto ustanovenie, ktoré sa stalo súčasťou takmer všetkých ústav, si prakticky vynucuje zaradenie do kontextu západoeurópskych dejín, ktoré boli vnútené ako univerzálna cesta vývoja pre celé ľudstvo. Z rovnakého dôvodu, protestantského pôvodu, sa za univerzálnu považuje aj myšlienka “ľudských práv”. Bol to práve protestantizmus, ktorý vydláždil cestu európskym revolúciám.
Už v protestoch Luthera a ďalších reformátorov bolo možné vidieť heslá slobody, rovnosti a bratstva, pod ktorými mala byť rozdrvená francúzska monarchia.
Požiadavka slobody sa týkala napríklad prekladu Biblie do národných jazykov a požiadavku bratstva možno vidieť v proteste proti regulácii katolíckej spoločnosti (protestanti sa chceli vymaniť z jej rámca a žiť v duchu starokresťanských spoločenstiev, “bratstiev”).
Na druhej strane sa požiadavka rovnosti týkala úradu biskupa. V protestantizme sa biskup stal jednoducho voleným úradom: apoštolská postupnosť bola opustená v prospech samosprávy spoločenstva. Zároveň sa zrušila hierarchia, t. j. vznikla “nová demokracia”, ktorá sa zásadne líšila od starogréckej demokracie. Spojené štáty, pôvodne protestantský štát, presvedčivo demonštrujú tento prístup. Všetko a všetkých možno zvoliť, otázkou je len to, kto a ako to urobí.
Tri verzie protestantizmu – tri sociálno-politické modely
Ján Kalvín (1509 – 1564), jeden z ideológov reformácie, zaviedol do protestantizmu koncept “vyvolenosti”. Posmrtný osud človeka, tvrdil Kalvín, je vopred určený Bohom. A koho Boh predurčil na spásu, možno určiť už za života na základe materiálneho blahobytu, ktorý je kritériom spravodlivosti. Kto je bohatý a úspešný, je dobrý, toho Boh spasí. Keďže už počas života dosiahol úspech, Boh mu prejavuje priazeň.
Tu sa ešte stále odkazuje na Boha, ale túžba po zisku sa postupne stáva sebestačnou hodnotou bez akejkoľvek súvislosti s posmrtným osudom duše. Kalvinizmus slúžil ako matéria buržoázneho liberalizmu, ktorý začal v Katolíckej cirkvi vidieť prekážku spoločnosti prosperity.
Paralelne s tým protestantizmus rozvíjal myšlienku rovnosti všetkých ľudí pred Bohom, ale na zemi stelesnenú v osobitnom sociálnom modeli. V očakávaní blížiaceho sa príchodu “posledných dní” tieto protestantské spoločenstvá vyznávali úplnú sociálnu a majetkovú rovnosť a návrat do pôvodného stavu raja.
Na toto hnutie mali významný vplyv myšlienky stredovekého talianskeho filozofa Joachima de Florusa (1132 – 1202), ktoré v období reformácie realizoval kazateľ Tomáš Müntzer (1489 – 1525), ktorý v Durínsku založil náboženskú obec svojich stúpencov, anabaptistov.
Neskôr tieto myšlienky prevzali utopickí socialisti Charles Fourier (1772 – 1837), Henri Saint-Simon (1760 – 1825) a potom Karol Marx a jeho nasledovníci. Myšlienky anabaptistov sa tak preniesli do Ruska a čiastočne sa vtelili do ruského socializmu (spoločný majetok, spoločná výchova detí a hospodárenie). V Európe však boli anabaptisti porazení a prežili len v roztrúsených sektách.
Tretím prúdom bolo vlastné luteránstvo. Posilnilo sa ako ideológia nemeckých kniežat, ktoré od začiatku poskytovali Lutherovi maximálnu podporu a považovali jeho ideológiu za zdôvodnenie vlastnej politickej nezávislosti. Náboženský podtón sa tu stal druhoradým a prvenstvo dostala myšlienka vojensko-štátneho zriadenia. Lutherov svetonázor tvoril základ politického systému Pruska v 18. a 19. storočí, kde sa národný štát stal hodnotou samou o sebe.
E.Černyšev
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
