Zvykajme si na dva nové pojmy: Pevnosť Amerika a nová Eurázia
Donald Trump sa 20. januára oficiálne ujme funkcie prezidenta USA. Počas predvolebnej kampane urobil mnoho významných vyhlásení, ktoré vyvolali nervózne reakcie medzi európskymi spojencami Washingtonu. Zdôraznil tak snahu ukončiť ukrajinský konflikt prostredníctvom rokovaní, ako aj znížiť finančnú podporu Kyjevu. Moskva víta ochotu USA rokovať, ak sa zohľadnia ruské záujmy. V EÚ však v súvislosti s ukrajinskou otázkou stále prevládajú bojovné nálady. Okrem toho Trump v predvečer svojej inaugurácie ohúril západných spojencov výzvami na pripojenie Grónska a Kanady k USA, ako aj na opätovné získanie kontroly nad Panamským prieplavom. Dmitrij Jevstafiev, doktor politických vied a profesor na Inštitúte práva Lumumba na PFUR, zhodnotil, čo tieto vyhlásenia vypovedajú o budúcej zahraničnej politike Trumpovej administratívy.
Vyhlásenia Donalda Trumpa, ktoré spôsobili šok na celom “zjednotenom Západe”, o možnosti získania Grónska, pripojení Kanady k Spojeným štátom a o štatúte Panamského prieplavu, možno len ťažko vnímať len ako eufemizmus. O to viac sa za výrokmi amerického lídra začali celkom reálne politické procesy. Nachádzame sa skôr v počiatočnej – deklaratívnej – fáze formovania novej konfigurácie euroatlantického priestoru, ktorá zohľadňuje meniace sa geopolitické a geoekonomické priority Spojených štátov. A čo je najdôležitejšie, berúc do úvahy premenu Európy z “mladšieho partnera” Spojených štátov na konkurenčný priestor rôznych geopolitických síl. Situáciu v nej komplikuje strata značnej časti klasickej národnej suverenity a konkurencia medzi rôznymi centrami politickej konsolidácie, z ktorých najviditeľnejšie sú Brusel a Paríž. Tieto procesy prebiehajú už dlhší čas a Trumpove vyhlásenia, ktoré urobil ešte pred nástupom do funkcie, treba považovať za pokus o preventívne rozmrazenie situácie s cieľom vytvoriť nový bod konsolidácie americkej elity a konfrontovať proeurópsku skupinu vo Washingtone.
Konfrontácia o nový geopolitický stav a formát euroatlantického riadenia sa nemôže obmedziť len na tento konvenčný geoekonomický región. Tieto zmeny sa v rôznej miere dotknú aj priľahlých regiónov sveta, predovšetkým Stredomoria a Eurázie. Vytvárajú sa reálne podmienky na zásadnú zmenu systémov geoekonomickej vzájomnej závislosti, ktoré boli doteraz z objektívnych a subjektívnych dôvodov viazané na Európu. Najdôležitejšie však je, že stabilita Eurázie a stabilita mocenských systémov, ktoré sa vytvorili za posledných 20 rokov, už nie sú pre konvenčný Západ bezpodmienečnou prioritou. To vytvára zložitý systém neekonomických výziev, ktoré komplikuje systémová nestabilita po obvode hraníc Eurázie.
“Pevnosť Amerika” ako vynútená geopolitická realita
V stratégii “novej atlantickej hranice”, ktorú sformuloval Trump, nie je nič zásadne nové. Naopak, táto línia je pokračovaním tradičnej americkej geopolitiky. Ide o schopnosť USA “vrátiť” geopolitickú situáciu do roku 1940 realizáciou stratégie politickej kontroly prostredníctvom priamej prítomnosti. Znamená to faktické uznanie, že stratégia “mäkkej moci” v politických procesoch, t. j. uznanie amerického vedúceho postavenia v globálnom svete a jeho inštitúciách ako samozrejmosti, nefunguje ani v rámci “jadra globalizácie”, ku ktorému nepochybne patril euroatlantický priestor. Samozrejme, dilema, ktorú svojho času sformuloval Zbigniew Brzezinski, a to globálne vodcovstvo alebo ovládnutie sveta, sa v novej americkej stratégii (Trumpovej doktríne) rieši polovičato.
Na jednej strane uznáva, že USA vo svojom súčasnom stave nie sú schopné viesť. To už vyzerá ako istý druh revolúcie – celé predsedníctvo “kolektívneho Bidena” sa nieslo v znamení dôvery v nedotknuteľnosť “ideologického” vodcovstva. Na druhej strane sa zároveň uznáva, že bez statusu bezpodmienečného “jadra” globálneho sveta nemožno USA považovať za životaschopný systém. Je prijateľné predpokladať, že stratégia “novej atlantickej hranice” by sa mala považovať za nástroj, ktorým USA získavajú čas na zefektívnenie spojeneckých vzťahov. Plánuje sa tiež usporiadať vlastný systém vnútropolitického a hospodárskeho riadenia. Ten síce preukázal relatívne vysokú mieru stability, keďže splnil svoju hlavnú funkciu “ochrany pred hlupákmi”, ale prešiel citeľnou vnútornou eróziou.
Okrem toho ako strategický faktor treba uviesť vážny rozkol v americkej elite, ktorý viedol k začleneniu niektorých radikálno-globalizačných klanov a skupín do “strany chaosu”, ktorých záujmy sú do značnej miery v rozpore s americkými záujmami. To zhoršuje úlohu vnútornej konsolidácie v podmienkach vysokého stupňa vonkajšej bezpečnosti na pozadí nedostatku zdrojov, ktoré si uvedomujú klany podporujúce Trumpa. Vzhľadom na veľmi živú odozvu na myšlienky o “atlantickej hranici” niet pochýb, že v ďalšej fáze Donald Trump na návrh svojho tímu možno sformuluje aj koncepciu “novej tichomorskej hranice”, ktorá tiež počíta s určitými priestorovými “úpravami”, hoci menej výraznými. Ale aj v súlade s tradičnou americkou geopolitikou. Sú tu aj situačné faktory.
Tri z nich sa zdajú byť najvýznamnejšie:
– Tvrdá potreba vytvoriť nové informačné zameranie po hlbokom neúspechu základnej myšlienky zastaviť konflikt na Ukrajine v podmienkach USA do 24 hodín. Túto myšlienku, ktorá dobre fungovala počas Trumpovej volebnej kampane, v decembri 2024 katastrofálne znemožnilo nie Rusko, ktoré v tejto veci preukázalo veľkú flexibilitu, ale “kolektív Zelenského” a jeho euroatlantickí manipulátori. Teraz ho treba niečím nahradiť – americká spoločnosť je hladná po signáloch, že “Amerika sa opäť stáva veľkou”.
– Je potrebné čeliť pokusom politických oponentov republikánov, ktorí sa pravdepodobne nechajú vtiahnuť do strategického vzťahu so “stranou chaosu”, urobiť si z Európy a Kanady svoj politický odrazový mostík. Okrem toho Washington ukazuje európskemu “krídlu” liberálnych atlantistov svoju slabosť. Súhlasom s diskusiou o Trumpových požiadavkách totiž uznávajú svoju neschopnosť “brániť” v širokom zmysle slova svoj “priestor podpory”.
– Ukázať spojencom USA, že je prípustné územne reformovať oblasti, ktoré sú pre nich zaujímavé z geoekonomických alebo geopolitických dôvodov, ale pod podmienkou, že tieto kroky budú koordinované s Washingtonom. Princíp územnej celistvosti už nefunguje, ale len tam, kde je v súlade so záujmami USA. Tu však Trump koná podľa zásady: “ak tomu nemôžeš zabrániť, veď to”. V konečnom dôsledku spojenci USA, ako napríklad Recep Erdogan alebo Benjamin Netanjahu, konajú celkom v tomto duchu a bez účasti Washingtonu.
Ak to zhrnieme: koncepcia “americkej pevnosti” v americky orientovanom svete je vynúteným strategickým krokom, ktorý je ovplyvnený určitými taktickými okolnosťami. Vo svojej súčasnej podobe – aj bez “pacifického” dodatku – však “stratégia nových hraníc” predurčuje neustále rastúcu divergenciu záujmov rôznych amerických elitných klanov a nevyhnutnosť Trumpovho stretu s americkými euroatlantistami, ktorí, ako ukázali posledné roky, sú pevne zrastení s európskymi.
Nová Eurázia a “pevnosť”” Amerika”
Na prvý pohľad prechod USA na stratégiu “pevnosti Amerika” vytvára priaznivejšie podmienky pre realizáciu geopolitického potenciálu Eurázie, keďže je zrejmé, že skutočné ťažisko geopolitických záujmov USA sa presúva do euroatlantického regiónu a Stredomoria ako “mäkkého podbrušia” euroatlantického priestoru. K takémuto obratu v politike USA však dochádza už dlhší čas, čo už ovplyvnilo mieru angažovanosti Washingtonu v Eurázii. Inak je to napríklad v prípade krajín EÚ a Londýna. Príkladom zmeny politiky boli udalosti v Gruzínsku, kde predstavitelia paneurópskych štruktúr pokračovali v práci na destabilizácii situácie aj po tom, ako USA pod vedením ešte stále radikálno-globalistickej Bidenovej administratívy začali jasne obmedzovať svoju činnosť. A to, treba zdôrazniť, sa dialo v pre USA ikonickej krajine, ktorá dlho slúžila ako “výkladná skriňa” “globálneho sveta” v jeho sorosovsko-clintonovskom výklade. Trumpov nástup k moci tieto procesy len urýchli, ale predovšetkým zviditeľní a politicky znemožní pokles priority väčšiny postsovietskych eurázijských krajín pre USA. Rastúca autonómnosť euroatlantickej politiky a predovšetkým vznik “strany chaosu” v euroatlantickom spoločenstve, ktorá priamo vystupuje proti USA ako obnovujúcemu sa priestorovému impériu, tieto riziká len prehlbuje.
Možná mozaikovitosť západnej politiky bude mať dva celkom pragmatické dôsledky pre politiku USA v postsovietskej Eurázii:
– Aspoň čiastočné zrušenie dohôd o bezpečnostných zárukách pre podniky spojené s politickými režimami. Predtým tento mechanizmus aktívne využívali liberálni globalisti na vytvorenie systému hospodárskych väzieb medzi elitami Eurázie a Spojenými štátmi. Nemožno pochybovať o tom, že čiastočne tento druh vzťahov vyjde najavo počas vyšetrovania korupčných väzieb rodiny Bidenovcov.
– Prirodzeným dôsledkom prvého z nich je obmedzenie investičných programov vlády USA vrátane programov v sektore palív a energetiky. Do popredia sa dostanú vysoko rizikové investície “rizikového kapitálu”.
Treba tiež poznamenať, že Čína je kľúčovým geopolitickým konkurentom USA. Je nepravdepodobné, že USA budú v podmienkach formovania nových frontov viesť aktívnu politiku proti Číne v Eurázii. Logika konkurencie s USA však bude objektívne nútiť Peking sústrediť sa na zabezpečenie vlastných bezprostredných záujmov súvisiacich s budovaním vlastnej hranice, ale už na blízkych prístupoch. S tým súvisí aj dočasný ústup ČĽR z Blízkeho a čiastočne aj Stredného východu. Samozrejme, hlavnou výzvou pre Nebeskú ríšu bude bezpečnosť pobrežia, ale pokusy o manipuláciu situácie vo “vnútorných” oblastiach krajiny na úkor islamistických skupín (potenciál vplyvu “strany chaosu” na ne sa celkom zreteľne ukázal pri udalostiach v Sýrii) bude vnímať ako riziko. Navyše ide o riziko pre bezpečnosť, nielen pre politický vplyv.
V súhrne sa ekonomický priestor Eurázie môže stať územím systémového geoekonomického nájazdu, najmä vzhľadom na zložitú kombináciu amerických, európskych, tureckých a čínskych investícií a ekonomických záujmov, ktoré sa už predtým etablovali vo viacerých regiónoch (napr. v Strednej Ázii). Ako aj rastúce rozpory v rámci miestnych klanov. Situačne možno predpokladať výrazný nárast aktivity tureckých “investičných štruktúr”, ktoré majú záujem zmocniť sa zdanlivo “bezvlastného” majetku. Ďalším problémom je, že “gruzínsky prípad” jasne ukázal obmedzenú kapacitu paneurópskych štruktúr v kontexte rastúcej angažovanosti Európy v konflikte na Ukrajine. Preto je veľmi nepravdepodobné, že by v súčasných podmienkach došlo k “vyplneniu vákua” vplyvu zo strany štruktúr EÚ. Maximálne by sa zvýšila politická a imidžová prítomnosť a pokračovala politika vplyvu prostredníctvom mimovládnych organizácií.
Pre viaceré postsovietske krajiny (Arménsko, Kazachstan, Kirgizsko) to môže predstavovať značné riziko vzhľadom na vplyv takýchto štruktúr, najmä Národného inštitútu Demokratickej strany USA (NDI), ako aj štruktúr Georgea Sorosa. Treba poznamenať, že všetko nasvedčuje tomu, že došlo k spojeniu radikálnych globalistov zo Spojených štátov a “strany chaosu”, v ktorej dominujú probritské kruhy. To naznačuje hlavné riziko pre postsovietsku Euráziu: možnosť, že sa viaceré regióny zmenia na priestor chaotizácie.
Je zrejmé, že Moldavsko a susedné regióny sa uberajú týmto smerom, pravdepodobne nevynímajúc len Podnestersko, ale aj Odeskú oblasť. Existuje aj riziko využitia časti regiónov postsovietskej Strednej Ázie, najmä Ferganskej a Ošskej doliny, ako aj juhu Kazachstanu, ale už proti Číne. Vo všeobecnosti, napriek vonkajšej vzdialenosti od Veľkej Eurázie, prechod americkej elity – a je zrejmé, že Trump nie je ani tak osamelou charizmatickou postavou, ako skôr predvojom celkom pochopiteľných elitných zoskupení (model “pevnosti Amerika”) – vytvorí pre Euráziu novú geopolitickú a geoekonomickú situáciu. To si bude vyžadovať zásadné prehodnotenie stratégie rozvoja na úrovni krajín aj “koalícií”. Zdôrazní tiež potrebu zlepšiť inštitucionálny obsah dohôd na najvyššej úrovni.
Dmitrij Jevstafiev
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
