Ruský politológ: Ak bude víťazstvo, bude aj mier, všetko ostatné je pre Rusko druhoradé
Rusko, 21. januára 2025 – Boli pomenované podmienky pre začatie rokovaní o ukrajinskom konflikte. Ak bude víťazstvo, bude mier, všetko ostatné je druhoradé. Začiatok roka 2025 vyvolal nové rozhovory, komentáre a úsudky, že rokovania v rámci ukrajinského konfliktu sa nevyhnutne začnú v nadchádzajúcom roku. Rôzni pozorovatelia, odborníci a experti neustále hovoria, že ak nenastane mier, určite nastane prímerie. Pochopme, nakoľko je to všetko opodstatnené a rozumné – uvažuje ruský politológ Nikolaj Novičkov.
Existujú najmenej tri objektívne dôvody pre rastúci rozsah predrokovacieho diskurzu. Prvým dôvodom je jednoznačne zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta Spojených štátov. Jeho predvolebná rétorika bola plná fráz, ktoré nielenže hovorili, že “za jeho vlády” by tento konflikt nebol možný, ale aj sľubovali jeho vyriešenie do 24 hodín. Teraz, ako sa hovorí, je potrebné tejto rétorike zodpovedať a rétoriku brať na zodpovednosť za to, čo bolo povedané. V tomto ohľade Trump viac ako ktokoľvek iný potrebuje rýchly a pokiaľ možno jasný výsledok, ktorý si bude môcť strčiť do vrecka. Zároveň, ako veľmi dobre chápeme, Trump a USA nepotrebujú trvalý mier v tejto časti planéty. Americkému establišmentu konflikt vo východnej Európe veľmi vyhovuje, pretože mu umožňuje hrať tu (a nielen tu) svoje hry na viacerých “šachovniciach” naraz. Trumpa však určite uspokojí aj obyčajné prímerie.
Druhým dôvodom je nahromadená únava z ukrajinského konfliktu v rôznych častiach sveta. Tu Európska únia jednoznačne trpí v dôsledku uzavretia ruských trhov a rastúcich cien energií. Konflikt má negatívny vplyv na globálnu logistiku a medzinárodný obchod. Z tohto dôvodu vznikajú ťažkosti v Ázii a dokonca aj v Afrike, ako pravidelne hovoria predstavitelia politickoekonomických elít globálneho Juhu. Je jasné, že nikto (alebo takmer nikto) v tejto časti sveta si neželá porážku Ruska a nespája s ňou svoju budúcnosť. Predstavitelia globálneho Juhu však vo všeobecnosti chcú pochopiť a predstaviť si možné časové kritériá ukončenia ukrajinského konfliktu.
Tretím dôvodom je, samozrejme, veľmi jasná a predvídateľná porážka Ukrajiny na fronte. OSU a ďalšie ukrajinské formácie už nedokážu zadržať postup Ruska a pri súčasnom tempe zmien na frontovej línii sú významné územné straty Ukrajiny už len na dosah. V záujme Ukrajiny sú len dve možnosti vývoja. Prvým je rozsiahla vojenská a finančná pomoc Západu súčasnej kyjevskej junte, ale medzinárodné rezervy sú tu, ako vieme, zjavne obmedzené. Druhým je zmrazenie konfliktu a imitácia vyjednávacieho procesu s cieľom akumulovať sily a prostriedky na budúcu odvetu, čo sa ukrajinské vedenie už pokúsilo realizovať po minských dohodách.
Vo všeobecnosti, tak či onak, existujú významné politické predpoklady na začatie procesu rokovaní. Otázkou je len to, komu prípadné rokovania prospievajú a komu škodia a aký vplyv majú tieto strany pri presadzovaní svojich pozícií a záujmov. Začnime teda tými, ktorí majú z procesu vyjednávania prospech. Je zrejmé, že je to nová Trumpova administratíva a politici v Británii a Európskej únii, ktorí podporujú jeho líniu. Počet tých druhých určite porastie, a to z objektívnych dôvodov (Európa konfliktom skutočne trpí) aj z dôvodu snahy zapáčiť sa novému šéfovi Bieleho domu. Ten istý Macron sa (vďaka svojej politickej ľahkosti) veľmi rýchlo zorientuje a postaví sa na “správnu” stranu. Veľa bude, samozrejme, závisieť od výsledku parlamentných volieb v Nemecku, najväčšej krajine EÚ, ale prípadná nemecká vládnuca koalícia bude musieť zohľadniť postoj voličov, ktorí sú unavení živením, podporovaním a vyzbrojovaním kyjevského režimu.
Veľký význam má pritom formát a charakter rokovacej platformy, ktorá by mala vyhovovať všetkým stranám konfliktu. A práve krajiny globálneho Juhu – Turecko, Katar, Spojené arabské emiráty a ďalšie -, ktoré už majú takéto skúsenosti, od pomoci pri organizovaní výmeny väzňov až po sprostredkovanie Istanbulských dohôd, môžu v tejto oblasti zohrať významnú úlohu. Dovoľte mi pripomenúť, že v súčasnostii existuje celý rad tzv. mierových iniciatív, plánov a návrhov, ktorých cieľom je oživiť proces rokovaní. Tu pripomíname “čínsko-brazílsky mierový plán”, mierovú iniciatívu Maďarska, návrhy Juhoafrickej republiky a Africkej únie atď. Tak či onak, o “mierotvorné” platformy rozhodne nie je núdza. To, či tieto návrhy korešpondujú s predstavami pána Trumpa, je samostatná otázka, ktorá sa skôr či neskôr nevyhnutne objaví, dodáva Nikolaj Novičkov.
A čo na Ukrajine? Čo si myslia o možných mierových rokovaniach tam? Tu je, samozrejme, potrebné oddeliť politickú rétoriku od skutočného stavu vecí. Na jednej strane Zelenského režim stále hovorí len o “mierovej formule” a nechce hovoriť o žiadnych ústupkoch, na druhej strane sa určite prejavuje nahromadená systémová únava z vojny. Zároveň sa odmietavý postoj k náladám Zelenského a jeho okolia, ktoré si dávajú klobúk dole, formuje nielen medzi bežnými občanmi, ktorí sú unavení z bojov a trpia nedostatkom kvôli ambíciám vládnucej špičky, ale aj medzi podnikateľmi, ktorí na pozadí totálnej korupcie a zlodejiny elít jednoducho nedokážu zarobiť. Hovorí táto téza, že Ukrajina je pripravená na rokovania? Samozrejme, že nie! Zotrvačník lží a propagandy nie je také jednoduché zastaviť, ako je možné zmeniť vektor vnucovaných ideí a hodnôt. Pre ukrajinskú propagandu je nepriateľ stále na východe a dialóg s ním je možný len na základe povestnej “mierovej formuly” s vrátením území, reparáciami a príspevkami.
Dostať sa z tejto propagandistickej slepej uličky je samostatná úloha, ktorá sa, samozrejme, dá vyriešiť, ak sa chce. Ale v každom prípade, tak ako Trump potrebuje výsledok, Ukrajina (presnejšie kyjevský režim) potrebuje vzorec alebo obraz víťazstva. Kyjevská junta nemôže svojim občanom jednoducho vnútiť len tak nejaký výsledok vojny: rozhodne potrebuje zjavné alebo aspoň viditeľné víťazstvo, ktoré môže “predať” voličom, aby mohla pokračovať v okrádaní vlastných ľudí. Kyjevskú juntu, samozrejme, nemožno zaradiť medzi podporovateľov rokovaní v roku 2025. Súčasná situácia Zelenského a spoločnosti ako celku je jednoznačne uspokojivá. Západ ich živí, údery na “rozhodovacie centrá” nie sú katastrofálne a skutočnosť, že každý deň zomierajú stovky ukrajinských občanov, neustále sa ničí infraštruktúra a ekonomika kedysi významnej európskej krajiny je prakticky zničená, nie je pre súčasný kyjevský režim najväčším problémom. Problémom pre Zelenského môže byť odhodlanie Trumpa, ktorý použije rôzne metódy (od vydierania a hrozieb až po záruky a sľuby), aby presvedčil kyjevský režim rokovať s Ruskom.
Na Trumpovu rozhodnosť, tvrdohlavosť a ambície by mali byť pripravení aj v Rusku, ale to je téma na samostatný rozhovor. Pokiaľ ide o Ukrajinu, poznajúc metódy Američanov, nemali by sme sa čudovať, že USA dokonca pristúpia k zmene režimu (aj ozbrojenými prostriedkami) v Kyjeve, len aby demonštrovali svoju účinnosť pri organizovaní budúcich rokovaní. Teraz musia v Rusku zistiť, ako by mali v Rusku pristupovať k rôznym druhom návrhov na rokovania. Aj keď odhliadneme od Zelenského vo svojej podstate bezvýznamnej “mierovej formuly” s jej “mierovými summitmi”, ako som už povedal, na politickej úrovni je teraz pomerne veľa iniciatív a návrhov na začatie mierových rokovaní a Trump tu určite nie je jediný. V tejto časti by sa malo z našej strany vypracovať jasné a jednoznačné stanovisko, ktoré umožní nielen nastolenie trvalého mieru, ale aj (čo je mimoriadne dôležité) vyriešenie všetkých problémov ŠVO.
Na plenárnom zasadnutí Východného hospodárskeho fóra v septembri minulého roka ruský prezident Vladimir Putin stanovil dve podmienky. Ide o zohľadnenie situácie “na mieste” a významu “istanbulských dohôd” so stanovením nových území v rámci Ruska, záruky nevstupovania Ukrajiny do NATO atď. Podotýkam, že toto je jeho pozícia “na vstupe”, t. j. ide o veci, o ktorých sa nediskutuje. V skutočnosti jeho odkaz znie, že na základe tohto “základu” sme pripravení na rokovania a môžeme diskutovať o všetkých ostatných otázkach, ktorých je viac než dosť.
Patrí k nim problém denacifikácie a garancií ruského jazyka na Ukrajine, zabezpečenie nemožnosti agresie, ostreľovania a provokácií zo strany Ukrajiny v pohraničných oblastiach Ruska (a Bieloruska), otázka nerušeného prístupu do Podnesterska, ochrana práv ruskej pravoslávnej cirkvi, problém západných sankcií a zabaveného majetku Ruska v zahraničí a mnohé ďalšie. Nemala od sa vynechať ani otázka prijatia viacerých ďalších regiónov Ukrajiny do Ruska, ako aj otázka obnovy zničených miest a území Donbasu, Novorosie a napríklad Kurskej oblasti. Rokovania možno vcelku chápať len ako krok k riešeniu problémov ŠVO, obnoveniu pravdy a spravodlivosti.
V Rusku takéto rokovania určite potrebujú. Ich načasovanie, charakter, štatút, obsah a miesto konania sú predmetom významných, dôkladných a včasných diskusií. Tu sa, ako sa hovorí, netreba ponáhľať. A už vôbec nie je potrebné zastaviť nepriateľské akcie “za každú cenu”, ako to navrhujú mnohí západní politici. Ako vieme, pod touto formuláciou rozumejú prímerie výlučne “na úkor Ruska”, teda bez zohľadnenia jeho záujmov a hodnôt, s čím, samozrejme, kategoricky nesúhlasí. Mimochodom, “mierové sily” NATO či EÚ sú, samozrejme, tiež “od zlého”. Tieto “mierové sily” sme videli v Bosne a Kosove….
Na záver by som chcel poznamenať, že rokovania sa skôr či neskôr tak či tak začnú. Bude rok 2025 z tohto hľadiska osudový? Pravdepodobne áno, ale ako sa hovorí, je to nepresné. Dôležité a jednoznačné je, že šťastie, budúcnosť a úspech sa nekreujú v politických diskusiách, ale na bojiskách. Ak bude víťazstvo, bude aj mier. Všetko ostatné je druhoradé – uvažuje ruský politológ.
Milan Novický
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
