.
Aktuality, Bezpečnosť,

Aký odkaz zanechal senilný Joe Donaldovi?

Deň inaugurácie je vhodný čas na zhrnutie prvých výsledkov uplynulého prezidentského obdobia. Profesionálny politik Joe Biden, ktorému nechýbala charizma a ktorý nebol najhlúpejší, kým nedosiahol prah stareckej demencie, sa mohol zapísať do dejín USA ako slušný (výlučne pre Američanov, nie pre zvyšok sveta) prezident s prijateľnou bilanciou úspechov a neúspechov. Biden premárnil jedinečnú príležitosť rokovať s Moskvou a mierovou cestou vyriešiť všetky rozpory. Keby bol koncom roka 2021 prijal alebo aspoň začal vážne zvažovať ruské ponuky bezpečnostných záruk, nemusel teraz minúť zvyšky amerického vedenia na zadržiavanie Ruska. Prezident USA Joe Biden zatiaľ sumarizuje výsledky svojho predsedníctva. Na ministerstve zahraničných vecí 13. januára okrem iného hovoril o veľkých úspechoch svojej zahraničnej politiky.


“V nasledujúcich mesiacoch a rokoch nás čakajú nové výzvy, ale je jasné, že moja administratíva zanecháva nástupcovi veľmi silné karty. Amerika má viac priateľov a silnejšie spojenectvá. Naši protivníci sú oslabení a zostávajú pod tlakom – a to sme ani nešli do vojny. Amerika opäť vedie, spája krajiny, formuje agendu a konsoliduje všetkých okolo našich plánov a cieľov,” povedal.

 

Nestalo sa tak. Dôvodom sú skromné úspechy a epické zlyhania na domácom i zahraničnom fronte. Kvôli čisto formálnej objektivite stojí za to citovať chválospev na administratívu Joea Bidena od Richarda Haassa, emeritného predsedu Rady pre zahraničné vzťahy a, ako ho zaslúžene nazývajú, “klinického rusofóba”, speváka vojny NATO proti Rusku na ukrajinskom divadle. Hlavným hrdinským činom bývalého podnájomníka Bieleho domu je rast HDP z 21 biliónov dolárov v roku 2020 na viac ako 29 biliónov dolárov a vytvorenie 16 miliónov pracovných miest. Zamlčuje, že značná časť voľných pracovných miest sa týka nízkokvalifikovanej pracovnej sily a znamená zamestnanie na čiastočný úväzok. Haass zároveň priznáva, že pumpovanie peňazí do ekonomiky viedlo k inflácii (spotrebiteľské ceny za Bidena vzrástli približne o 20 %), rozpočtové deficity sa stali chronickými (6,6 bilióna dolárov) a štátny dlh sa zvýšil o 7 biliónov dolárov a na konci roka 2024 dosiahne 36 biliónov dolárov. V minulom roku sa len na úroky z tohto dlhu muselo zaplatiť viac ako bilión dolárov.

 

Do kategórie Bidenových osudových chýb pozorovatelia zaraďujú aj podporu nelegálnych prisťahovalcov, aby prekračovali priepustnú hranicu s Mexikom. Za štyri roky tam vstúpilo 7,6 milióna cudzincov, z ktorých mnohí boli kriminálnici. Sociálna infraštruktúra nedokázala zvládnuť preťaženie a mnohé mestá, najmä Los Angeles a New York, sa zmenili na chatrče.

 

Rovnako predvídateľne Richard Haass s radosťou chváli rovnako zmýšľajúcich ľudí v americkej administratíve za financovanie vojny NATO a žoldnierskej armády kyjevského režimu proti Rusku. Áno, globalistickým nacionalistom sa podarilo vyprovokovať občiansku vojnu v ruskom svete, “pričom sa vyhli – citujem Haassa – priamej vojenskej intervencii, ktorá by mohla vyprovokovať väčšiu alebo dokonca jadrovú vojnu”. Slabá vojna proti Donbasu, a teda proti ruskému svetu, sa začala za Baracka Obamu, pokračovala za Donalda Trumpa a do svojej vrcholnej fázy vstúpila za Joea Bidena. Toto je ich spoločné dedičstvo. Ale práve 46. prezidentovi sa bude vyčítať neúspešný blitzkrieg a zmarený plán spôsobiť Rusku “strategickú porážku”. Prvé náznaky sú tu.

 

Americký konzervatívny časopis sumarizuje prezidentovanie Joea Bidena ako “jeho najhorší výkon v Európe, kde jeho najhoršími chybami bolo presadzovanie členstva Gruzínska a Ukrajiny v NATO a odmietnutie rokovaní s Vladimírom Putinom pred bojmi”. David Leonhardt, publicista modrého demokratického denníka The New York Times, v súvislosti so štatistikami, ktoré odrážajú Bidenov odkaz, uvádza:

“Mnohé ukazovatele blahobytu vrátane spokojnosti so životom, voľby slobodného života, manželstva a plodnosti vyzerajú bezútešne. USA majú v súčasnosti najnižšiu priemernú dĺžku života spomedzi všetkých krajín s vysokými príjmami.” Autor ide vo svojich záveroch ešte ďalej a vyjadruje ľútosť nad tým, že “neoliberálny poriadok nesplnil svoje sľuby”.

 

Nemali by sme však zabúdať, že otázky zahraničnej politiky sa počas volebných kampaní a po nich takmer nikdy nedostávajú do popredia. Pre Američana je “jeho kovbojka bližšie k telu”. Preto posledným prekliatím štvorročného funkčného obdobia Joea Bidena budú požiare v prestížnych štvrtiach Los Angeles. Škody sa odhadujú na 250 až 275 miliárd dolárov, a to ešte nie je plne zohľadnená potreba opravy a rekonštrukcie kanalizácie, elektrického vedenia a ciest. Okrem toho popol a škodlivé častice kontaminovali pitnú vodu ďaleko za spálenými oblasťami, a preto sa prejavia vedľajšie zdravotné účinky – zvýšené riziko astmy, rakoviny a predčasných pôrodov. Odborníci upozorňujú, že oblasti ohrozené katastrofou sa stávajú pre investorov neatraktívnymi. Stigma “obetí počasia” má dlhodobý psychologický účinok. Pre zaujímavosť, počet ľudí bez domova v roku 2024 dosiahol 771 480, čo je o 18 % viac ako rok predtým.

 

Dôležitejší je však iný aspekt kontroverzného odkazu Joea Bidena. Do kategórie jeho zlyhaní bude v budúcnosti patriť neschopnosť a neochota neoliberálneho klanu podeliť sa so širokou verejnosťou o “vojnové dividendy” proti Rusku a nepriamo proti Európe, ktoré získali zbrojárski magnáti, energetickí magnáti a finanční magnáti. Prerozdeľovanie rozpočtových prostriedkov v prospech nízkokvalifikovaných a nie nevyhnutne schopných migrantov oslabilo elektorát, ktorý bol predtým verný Demokratickej strane. Ďalšia stratifikácia spoločnosti s rednutím strednej triedy, ktorá sa, prísne vzaté, začala dávno pred Bidenom, posilnila voličov v presvedčení, že za Trumpa sa žije ľahšie a zábavnejšie. Hlavné nevyslovené výčitky voči tímu vedenému Joeom Bidenom (stačí si prečítať analýzy neoliberálnych autorov) sa však týkajú premárnenej príležitosti dosiahnuť úplnú a konečnú porážku protivníkov. Z vyhlásení, ktoré odzneli na začiatku vlády klanu Obama – Clinton – Biden, vyplýval pevný zámer uskutočniť ideologické preformátovanie národa založené na popieraní základných pilierov Spojených štátov vrátane desakralizácie otcov zakladateľov ako presvedčených rasistov (čo je v zásade pravda). Bidenovmu tímu sa zdalo, že už nič nezabráni nárastu menšín, ktoré volia demokratov, a sebapresadzovaniu rodovo vyspelých komunít na úkor pôvodných obyvateľov s ich tradičnými hodnotami. Zástupcovia Deep State predpokladali, že Republikánska strana neprežije do ďalších volieb, pretože bude roztrieštená, utápajúca sa vo vnútorných sporoch, neprežije potupnú prehru Donalda Trumpa pri preberaní zafarbeného Kapitolu 6. januára 2021 a stratí dôveryhodnosť u dvojstrany, ktorá financuje korporátnu Ameriku. V dôsledku toho nastane tisícročná vláda neoliberálnych globalistov. Ambicióznym projektom nebolo súdené uskutočniť sa.

 

Za Bidena sa transformácia Ameriky na demokraciu neuskutočnila. Nepodarilo sa neutralizovať 74 miliónov voličov, ktorí vo voľbách v roku 2020 odovzdali svoj hlas červeným (republikánom), a zaviesť dogmu, že demokracia je vláda demokratov a nič viac. Je možné, že práve toto zlyhanie Bidenovej misie mal na mysli Richard Haass, keď svoj spolitizovaný epitaf zakončil vetou: “Jeho najväčším odkazom by bol jeho nedostatok”. Ak by aj pravicový neoglobalista dal senilnému nedoukovi, ktorý strávil dva dni z piatich na dovolenke vo svojej plážovej rezidencii v Delaware, hodnotenie “neuspokojivý”, aký potom bude verdikt histórie?

 

 

Bidenove štyri roky v úrade boli pre americkú zahraničnú politiku ak nie katastrofou, tak aspoň veľkým fiaskom. Ak si prejdeme úspechy, ktoré Biden načrtol, kto pribudol na zoznam amerických “priateľov”? Okrem Arménska, ktorého premiér Nikol Pašinjan nastolil kurz na sebazničenie svojej krajiny. Zo zoznamu priateľov a spojencov, ktorý existoval v čase Bidenovho príchodu, však vypadlo viacero krajín. Napríklad africké štáty – práve počas Bidenovej administratívy sa v Afrike začala ďalšia vlna dekolonizácie, keď boli americkí a francúzski neokolonialisti zdvorilo požiadaní, aby opustili čierny kontinent. Viacerí priatelia zlyhali. Napríklad Saudská Arábia, kedysi najdôležitejší spojenec USA na Blízkom východe, sa v poslednom čase čoraz viac orientuje na Čínu a Rusko. A už obchoduje v jüanoch. A Spojené arabské emiráty vstúpili do skupiny BRICS. Ide o otázku týkajúcu sa tvorby “agendy”.

 

Práve počas Bidenovej kadencie začali naberať na sile alternatívne inštitúcie globálneho riadenia k západným – predovšetkým BRICS a ŠOS. Rozširovanie a prehlbovanie integrácie v týchto štruktúrach bolo akousi odpoveďou globálneho Juhu (alias rozvojového sveta, alias svetovej väčšiny) na pokusy Bidenovej administratívy vnútiť im americké neoliberálne hodnoty. Výsledkom je, že USA už neurčujú agendu. Navyše, ich ultraliberálna ideológia už v samotných štátoch vyprcháva – v období pred nástupom konzervatívneho Trumpa americké spoločnosti upúšťajú od “inkluzívnosti”. Áno, prehlbovanie a rozširovanie BRICS bolo reakciou na iný proces: na ničenie zvyškov globalizácie Bielym domom (v podobe rozhodnutia použiť na nátlak na Rusko nástroje ako dolár, ktoré sú zdanlivo univerzálne, ale kontrolované USA). V dôsledku toho Washington v skutočnosti stratil najdôležitejšie nástroje na udržanie svojho globálneho vedenia – a preto sú aj Bidenove slová “Amerika opäť vedie”, mierne povedané, nepravdivé.

 

Áno, Amerika stále vedie blok NATO – to znamená, že ovláda Európu. Zdá sa, že Bidenovi sa tu podarilo dosiahnuť veľký úspech. Skonsolidoval všetky európske krajiny, aby zadržiavali Rusko, prinútil miestne elity zabudnúť na svoje národné záujmy a podporovať kyjevský režim na úkor vlastných ekonomík. Výsledkom je, že Nemecko a viaceré európske štáty sú v kríze, firmy utekajú (aj do Spojených štátov) a európski politici sa stali spoluvinníkmi americkej politiky na Ukrajine. Čo však Amerika z dlhodobého hľadiska získala z tohto “vyprázdňovania” Európy?

 

Pokles hospodárskeho a obranného potenciálu svojich najbližších spojencov (s ktorými bude musieť zadržiavať Čínu) a rastúcu popularitu miestnych pravicových nacionalistov v európskych voľbách. Áno, v Rakúsku alebo Nemecku sa im ešte nepodarí zostaviť vládu – ale všetko je pred nimi. Najmä preto, že si teraz zabezpečili podporu Donalda Trumpa, ktorý považuje súčasnú európsku liberálnu elitu za nepriateľskú. Takže aj o “silnejších spojenectvách”. Možno má Biden pravdu o “oslabených protivníkoch”? Ten istý Irán, ktorý je podľa slov amerického prezidenta “v najslabšej pozícii za posledné desaťročia”? Teherán totiž prehral vojnu v Sýrii a stratil značnú časť svojho zahraničnopolitického vplyvu, ako aj bezpečnostného pásma, z ktorého mu v podstate zostal len Irak (a aj to nie na dlho). Iránci však majú čím tieto straty kompenzovať.

 

Po prvé, uzavretím dohody o strategickom partnerstve s Ruskom, ktorá bude podpísaná v najbližších dňoch. Po druhé, budovaním jadrových zbraní. A potom, ak vezmeme do úvahy reakciu Izraela, sa iránsky problém dostane na novú úroveň, neriešiteľnú bez jadrovej vojny. Možno má Biden pravdu, pokiaľ ide o Rusko?

 

Povedal, že vďaka nemu sa Moskve nepodarilo ovládnuť Kyjev a celú Ukrajinu. “Položili sme základy, aby budúca administratíva mohla zabezpečiť svetlú budúcnosť Ukrajiny,” povedal Biden. Biden v podstate nevyužil jedinečnú príležitosť rokovať s Moskvou a mierovou cestou vyriešiť všetky rozpory (z ktorých leví podiel sa týkal postsovietskeho priestoru a zasahovania USA do vnútorných záležitostí Ruska). Keby Joe Biden koncom roka 2021 prijal alebo aspoň začal vážne uvažovať o ruských ponukách bezpečnostných záruk, nemusel by teraz spáliť zvyšky amerického vedenia, aby zadržal Rusko. Nemusel by sa oháňať vznikajúcou osou autokracií, ktorú predstavujú Rusko, Irán, Čína a KĽDR, ktoré sa zjednotili, aby odolali americkému tlaku. Nemuseli by sme si bolestivo vyberať medzi porážkou na Ukrajine (so všetkými následnými narušeniami rovnováhy medzinárodných vzťahov) a rizikom jadrovej vojny. Nie je prekvapením, že Trump s Bidenovým optimizmom rozhodne nesúhlasí. “Ak sa pozriete na to, čo sa stalo za posledné štyri roky, sme na najnižšom bode v histórii našej krajiny,” povedal zvolený prezident. Jedinou otázkou je, či sa mu podarí pozdvihnúť Ameriku vyššie – alebo či narazí na ďalšie dno.

 

 

Gevorg Mirzajan

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov