História ukrajinskej vojny – 2.časť
Hľadanie pravdy povznáša. Nájdenie pravdy oslobodzuje!”– Tomáš Mackovjak
Prinášam Vám druhú časť dokumentu, ktorý som vytvoril zbieraním informácií od roku 2014. Chronologicky som usporiadal udalosti, ktoré sa udiali v období rokov 2014 až 2022, tak, aby poskytovali súvislý pohľad.
BUDAPEŠTIANSKE MEMORANDUM
Ukrajina, Ruská federácia, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Spojené štáty americké, vítajúc pristúpenie Ukrajiny k Zmluve o nešírení jadrových zbraní ako štátu, ktorý nevlastní jadrové zbrane, berúc do úvahy záväzok Ukrajiny odstrániť zo svojho územia v stanovenej lehote všetky jadrové zbrane, uznávajúc zmeny v celosvetovej bezpečnostnej situácii, vrátane ukončenia studenej vojny, ktoré priniesli podmienky pre výrazné zníženie jadrových síl, potvrdzujú nasledujúce:
1. Ruská federácia, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Spojené štáty americké znovu potvrdzujú svoj záväzok voči Ukrajine rešpektovať, v súlade so zásadami Záverečného aktu KBSE, nezávislosť, zvrchovanosť a existujúce hranice Ukrajiny.
2. Ruská federácia, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Spojené štáty americké znovu potvrdzujú svoj záväzok zdržať sa hrozby silou alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti Ukrajiny a že žiadna z ich zbraní nikdy nebude použitá proti Ukrajine, s výnimkou sebaobrany alebo iného použitia v súlade s Chartou OSN.
3. Ruská federácia, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Spojené štáty americké znovu potvrdzujú svoj záväzok voči Ukrajine, že sa, v súlade so zásadami Záverečného aktu KBSE, zdržia hospodárskeho nátlaku, ktorého cieľom by bolo podriadiť výkon práv Ukrajiny vyplývajúcich z jej zvrchovanosti vlastným záujmom a tým získať výhody akéhokoľvek druhu.
4. Ruská federácia, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Spojené štáty americké znovu potvrdzujú svoj záväzok usilovať sa o okamžité prijatie opatrení Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov s cieľom poskytnúť pomoc Ukrajine ako štátu, ktorý nemá jadrové zbrane a je zmluvnou stranou Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ak by sa Ukrajina stala obeťou aktu agresie alebo predmetom hrozby agresie, pri ktorej by boli použité jadrové zbrane.
5. Ruská federácia, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Spojené štáty americké v prípade Ukrajiny znovu potvrdzujú svoj záväzok nepoužiť jadrové zbrane proti žiadnemu štátu, ktorý nie je stranou Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, s výnimkou prípadu, keď by na nich, ich územie alebo závislé územia, ich ozbrojené sily alebo ich spojencov zaútočil takýto štát v spojení alebo aliancii so štátom vlastniacim jadrové zbrane.
6. Ukrajina, Ruská federácia, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Spojené štáty americké budú konzultovať v prípade, že nastane situácia, ktorá vyvolá otázku týkajúcu sa týchto záväzkov.
Toto memorandum nadobudne platnosť po jeho podpise. Podpísané v štyroch rovnopisoch s rovnakou platnosťou v ukrajinskom, anglickom a ruskom jazyku.
ZA UKRAJINU:
(podpis Leonid Kučma)
ZA RUSKÚ FEDERÁCIU:(
podpis Boris Jeľcin)
ZA SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA:(
podpis John Major)
ZA SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ:(
podpis Bill Clinton)
Budapešť, 5. december 1994
17.) Jeden z bodov Budapeštianskeho memoranda uvádza:
Ruská federácia, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Spojené štáty americké znovu potvrdzujú svoj záväzok zdržať sa hrozby silou alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti Ukrajiny a že žiadna z ich zbraní nikdy nebude použitá proti Ukrajine, s výnimkou sebaobrany alebo iného použitia v súlade s Chartou OSN.
18.) USA zasahovaním do politickej nezávislosti Ukrajiny, spoluúčasťou na zvrhnutí vlády a dosadením vhodných kandidátov do vlády porušili Budapeštianske memorandum a Chartu OSN, ktorá zakazuje použitie sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti akéhokoľvek štátu (článok 2, ods. 4).
19.) Zvrhnutie vlády bolo spúšťačom následných udalostí na celom území Ukrajiny.
Krym
20.) Na východných a juhovýchodných oblastiach Ukrajiny, vrátane Krymu, vypukli protesty namierené proti novej ukrajinskej vláde. Na Kryme, kde prevažuje ruskojazyčné obyvateľstvo, sa výrazne prejavila proruská nálada a na mnohých miestach sa uskutočnili demonštrácie podporujúce Rusko.
21.) Dňa 22. februára zasadal prezídiový výbor krymského parlamentu, ktorý naplánoval mimoriadne zasadnutie Najvyššej rady Krymu na 26. februára. Predmetom programu malo byť vyhlásenie zo strany Rady ministrov Krymu a návrh na vypísanie referenda o budúcnosti Krymu.
22.) Dňa 23. februára usporiadal Medžlis krymských Tatárov zhromaždenie pred budovou Najvyššej rady Autonómnej republiky Krym s cieľom zabrániť prijatiu “rozhodnutí, ktoré by mohli destabilizovať situáciu v regióne”. Demonštranti prenikli do budovy Najvyššej rady, obsadili jej časť a zablokovali rokovania. Počas zhromaždenia Refat Čubarov vyhlásil, že krymskí Tatári nedovolia, aby sa Krym odtrhol od Ukrajiny. Súbežne prebiehalo zhromaždenie organizované “Ruským spoločenstvom Krymu”. Medzi účastníkmi oboch zhromaždení došlo k stretom, pri ktorých bolo zranených 35 osôb a dvaja ľudia prišli o život – muž, ktorý zomrel na infarkt, a žena ušliapaná v tlačenici.
23.) Dňa 24. februára 2014 sa na Kryme, okrem už prítomných ruských vojenských základných a proruských demonštrantov, objavili ozbrojenci bez označení, vybavení modernými zbraňami a výstrojom ruského pôvodu, pripomínajúcimi jednotky typu Specnaz. Médiá ich nazvali “zelenými mužíkmi”. Títo vojaci rýchlo ovládli strategické objekty na Kryme, vrátane letísk, prístavov, vládnych budov a infraštruktúry. Medzi obsadenými miestami bola aj budova Najvyššej rady Autonómnej republiky Krym. Rada ministrov Krymu následne pokračovala v rokovaniach ktoré bolo prerušené demonštrantmi a hlasovala o svojej rezignácii (60 hlasov za, 3 sa zdržali). V okupovanej budove bola vzápätí ustanovená nová vláda, ktorej premiérom sa stal Sergej Aksionov.
24.) Nová vláda, orientovaná proruským smerom, okamžite deklarovala neuznanie legitímnosti novej prozápadnej vlády v Kyjeve, ktorá vznikla v dôsledku prevratu počas Euromajdanu. Vláda v Simferopole následne oznámila svoj zámer pripojiť Krym k Ruskej federácii.
25.) Hoci ruská vláda spočiatku popierala nasadenie svojich vojenských síl na Kryme, neskôr sa ukázalo, že medzi neoznačenými vojakmi boli príslušníci ruských špeciálnych jednotiek, ktorí boli vyslaní na Krym s cieľom “chrániť miestnych Rusov”.
26.) Odozvou na udalosti v Kyjeve sa stalo krymské referendum.
27.) Po vypuknutí politických nepokojov na Ukrajine v roku 2014 požiadal Krymský parlament (Vrchný soviet Krymu) Rusko o ochranu pred údajným ohrozením zo strany Ukrajiny. Tento krok bol podniknutý 1. marca 2014, keď parlament Krymu oficiálne požiadal Rusko o vojenskú pomoc na ochranu obyvateľov Krymu, pričom tvrdili, že Kyjev sa stal nepredvídateľným a že hrozí vojenský útok na Krym zo strany Ukrajiny.
28.) Pred Krymským referendom a počas jeho príprav sa objavili správy o hrozbách a vyhrážkach, ktoré mali destabilizovať situáciu na Kryme a zabrániť konaniu referenda. Ukrajinskí predstavitelia, ako aj niektorí politici a aktivisti z Euromajdanu, hovorili o možnosti použitia násilia na zastavenie procesu pripojenia Krymu k Rusku.
29.) Verejné vyhlásenia niektorých lídrov ukrajinskej opozície, vrátane niektorých extrémistických skupín, bežne spájaných s Euromajdanom (napríklad členovia Pravého sektora), naznačovali pripravenosť na použitie násilia proti proruským silám na Kryme, aby zabránili referendu. To bolo vnímané ako hrozba možných teroristických útokov alebo iných foriem násilia, ktoré by mali za cieľ zvrátiť priebeh referenda a získať kontrolu nad Krymom.
30.) Tento druh vyhrážok bol jedným z faktorov, ktorý prispel k vyslaniu ruských vojenských jednotiek na Krym, ktoré sa obávali destabilizácie a usilovali o zabezpečenie oblasti.
31.)
• Ukrajinská vláda neuznala Krymské referendum ako legitímne a verejne ho označila za porušenie ukrajinskej ústavy a medzinárodného práva.
• Ukrajinská vláda nevyslala pozvania medzinárodným pozorovateľom, pretože referendum považovala za neplatné a konané pod nátlakom vojenskej okupácie zo strany Ruska.
• Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) odmietla pozvanie zo strany Krymských orgánov s odôvodnením, že pozvania môžu vydávať iba členské štáty, a Krym bol stále súčasťou Ukrajiny. OBSE preto referendum nepovažovala za legitímne.
• Pozvania medzinárodným pozorovateľom na Krym boli vydané proruskými orgánmi Krymu, ktoré referendum organizovali. Tieto orgány sa považovali za legitímnych predstaviteľov Krymu, hoci ich autorita bola sporná vzhľadom na ukrajinskú ústavu.
32.) Medzinárodní pozorovatelia, sa odmietli zúčastniť Krymského referenda. Oficiálni pozorovatelia, najmä z Európskej únie a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), označili referendum za nelegitímne a odmietli ho sledovať, pretože nebolo v súlade s ukrajinskou ústavou a prebiehalo v prostredí vojenského zásahu.
33.) Nakoniec sa referenda zúčastnili zahraniční pozorovatelia, ktorí boli neoficiálne schválení ruskými a proruskými autoritami. Títo pozorovatelia pochádzali z rôznych krajín, vrátane niektorých postsovietskych štátov, ale ich prítomnosť a hodnotenie referenda boli často spochybňované medzinárodným spoločenstvom. Títo pozorovatelia nemali oficiálny mandát a ich úloha bola preto vnímaná ako nelegitímna.
34.) Krymské referendum bolo vyhlásené v roku 2014 krymským parlamentom, pričom obyvatelia ukrajinskej Autonómnej republiky Krym a mesta so špeciálnym štatútom Sevastopoľ 16. marca 2014 hlasovali za pripojenie Krymu k Ruskej federácii. Za pripojenie k Rusku hlasovalo viac ako 96 % zúčastnených voličov pri volebnej účasti viac ako 83 %.
Výsledky referenda:
Republika Krym: za 96,77 %, účasť 83,1 %.
Sevastopoľ: za 95,6 %, účasť 89,5 %.
35.) Hlasovacie lístky boli distribuované v ruštine, ukrajinčine a krymskej tatarčine.
36.) Vyhlásenie referenda, ku ktorému došlo počas krymskej krízy na polostrove už obsadenom ruskými a proruskými ozbrojencami, bolo v rozpore s ukrajinskou ústavou.
37.) Preto obyvatelia Krymu počas referenda vyberali medzi dvoma možnosťami:
1.) „Ste za znovuzjednotenie Krymu s Ruskom s právom subjektu Ruskej federácie?“
2.) „Ste za obnovenie platnosti ústavy z roku 1992 a za štatút Krymu ako súčasti Ukrajiny?“
Poznámka: Podľa niektorých komentátorov spochybňujúcich legitimitu referenda dávalo znenie druhej otázky krymskému parlamentu možnosť rozhodnúť o odtrhnutí Krymu od Ukrajiny. Druhá otázka v krymskom referende z 2014 znela:
„Ste za obnovenie platnosti ústavy z roku 1992 a za štatút Krymu ako súčasti Ukrajiny?“
Vzhľadom na to, že ústava z mája 1992 pôvodne obsahovala deklaráciu nezávislosti, a v texte otázky boli explicitne uvedené slová „Krym ako súčasť Ukrajiny“, je zrejmé, že druhá otázka sa vzťahuje k novšej upravenej verzii ústavy z roku 1992
Krymská ústava z mája 1992
– Prvotná verzia ústavy Krymu z 5. mája 1992 deklarovala nezávislosť Krymu ako suverénneho štátu. Tento krok bol však rýchlo revidovaný.
– 6. mája 1992 krymský parlament pridal k ústave ustanovenie, že Krym je súčasťou Ukrajiny. Tým bola nezávislosť Krymu obmedzená. Tento dodatok bol prijatý pod tlakom Kyjeva, ktorý v tom čase podnikal kroky na centralizáciu moci.
Referendum, ktoré sa neuskutočnilo:
– Pôvodne malo byť o prvotnej verzii ústavy, ktorá deklarovala nezávislosť Krymu, hlasované v referende v auguste 1992. Toto referendum sa však nikdy neuskutočnilo.
– Namiesto toho bol Krym v roku 1992 uznaný ako Autonómna republika v rámci Ukrajiny s vlastnou ústavou a parlamentom, ale pod kontrolou Kyjeva.
Záver: Z historického hľadiska existuje pravda v tom, že prvotná verzia krymskej ústavy z roku 1992 deklarovala nezávislosť Krymu, ale bola následne upravená pod tlakom Ukrajiny. Tvrdenie, že druhá otázka referenda z roku 2014 sa mohla vzťahovať na túto skoršiu nezávislosť, vychádza z formulácie a historických súvislostí.
38.) Medzinárodné právo je založené na princípoch ochrany mieru, ochrany zdravia, bezpečnosti, ľudských práv a územnej celistvosti štátov. Jeho interpretácia a aplikácia však závisia od konkrétnych okolností a perspektív zainteresovaných strán.
39.) Ochrana obyvateľstva verzus územná celistvosť
Z pohľadu Ruska: Ruská vojenská prítomnosť na Kryme v roku 2014 bola zameraná na ochranu ruských občanov a proruského obyvateľstva Krymu, ktorí sa cítili ohrození v dôsledku udalostí na Ukrajine (napr. násilného prevratu, nepokojov a vyhrážok radikálnych skupín). Tento argument je založený na princípe „ochrany obyvateľstva“, ktorý má určitý základ v medzinárodnom práve, konkrétne v humanitárnych intervenciách.
Z pohľadu medzinárodného práva: Na druhej strane, zásah Ruska na Kryme bol vnímaný ako porušenie:
1. Charty OSN, ktorá zakazuje použitie sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti akéhokoľvek štátu (článok 2 ods. 4).
2. Budapeštianskeho memoranda z roku 1994, v ktorom Rusko garantovalo územnú celistvosť Ukrajiny výmenou za jej vzdanie sa jadrových zbraní.
Rozpor v interpretácii
Je pravdou, že medzinárodné právo má za cieľ ochranu bezpečnosti a práv obyvateľov, avšak jeho základným princípom je aj rešpektovanie suverenity a územnej celistvosti štátov. Tento rozpor spôsobuje, že:
• Z ruského pohľadu: Prítomnosť vojakov na Kryme bola nevyhnutná na ochranu obyvateľov a zabránila možnej humanitárnej katastrofe (ako napr. Upálený v dome odborov, Donbas).
• Z pohľadu Ukrajiny a Západu: Táto akcia bola nelegálna anexia, ktorá porušila základné princípy medzinárodného práva, bez ohľadu na argumenty o ochrane obyvateľstva.
Mohlo byť medzinárodné právo porušené?
Ruský argument, že jeho konanie na Kryme bolo legitímne z dôvodu ochrany obyvateľov, by teoreticky mohlo byť v súlade s humanitárnymi princípmi medzinárodného práva, ak by bolo jasne preukázané, že obyvatelia Krymu boli v bezprostrednom ohrození života a neexistoval iný spôsob ich ochrany. Avšak:
– Západné krajiny a OSN tvrdia, že takýto dôkaz nebol predložený. (Následné historické udalosti (upálený v dome odborov, Donbas) však tento argument vyvracajú).
– Referendum na Kryme, ktoré legitimizovalo pripojenie k Rusku, bolo považované za organizované pod nátlakom (nepotvrdené nakoľko zahraničný pozorovatelia z OBSE a EU odmietli účasť na referende) a v rozpore s ukrajinskou ústavou (2. otazka referenda mala referendum legitimizovať).
Záver
Medzinárodné právo má viaceré vrstvy a jeho interpretácia je často ovplyvnená politickými záujmami. Hoci Rusko argumentuje, že jeho kroky boli zamerané na ochranu obyvateľstva, väčšina medzinárodného spoločenstva tento zásah považuje za porušenie medzinárodného práva kvôli absencii súhlasu Ukrajiny a zásahu do jej suverenity. Tento spor ukazuje, že medzinárodné právo je často otázkou interpretácie a že jeho princípy môžu byť vo vzájomnom konflikte.
Hypotetické otázky
Môže byť cudzí štát obvinený z anexie oblasti, v ktorej pôsobili jeho ozbrojené zložky na ochranu obyvateľstva pred násilím počas referenda, ktoré dobrovoľne vyhlásila daná autonómna oblasť bez účasti obvineného štátu?
Podľa definície je anexia násilné pripojenie územia cudzieho štátu alebo jeho časti k územiu iného štátu alebo štátov na základe násilného obsadenia po víťaznej vojne alebo pod hrozbou ozbrojeného násilia. Koná sa spravidla proti vôli obyvateľstva, čím predstavuje porušenie práva na sebaurčenie národov. Bolo v tomto prípade zo strany Ruska použité ozbrojené násilie voči obyvateľom Krymu? Alebo bolo násilne obsadené územie iného štátu či oblasti po víťaznej vojne? Prebehlo pripojenie Krymskej autonómnej oblasti dobrovoľne, bez nátlaku, na základe referenda, v ktorom sa obyvatelia vyjadrili za pripojenie k Rusku? Bola zo strany Ruska podľa dostupných historických záznamov vyvíjaná hrozba ozbrojeného násilia voči obyvateľom Krymu? Jedná sa o anexiu, pokiaľ sa autonómna oblasť oddelí dobrovoľne, referendom?
*Pokračovanie nabudúce
Tomáš Mackovjak
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
