Viceprezident USA: “Za posledných 40 rokov sme viedli mnoho vojen, ale za môjho života sme nevyhrali ani jednu”
Od druhej svetovej vojny USA začali 201 z 248 ozbrojených konfliktov, bombardovali 33 krajín a vykonali 74 vojenských intervencií. 90% úmrtí v modernej vojne sú civilisti.
“Dostali sme sa do príliš veľa vojen bez toho, aby sme mali plán, ako ich vyhrať” – Viceprezident USA J.D. Vance, v rozhovore pre CBS poznamenal, že štáty za posledných 40 rokov nevyhrali ani jeden vojenský konflikt, pričom Pentagón trpí personálnou krízou a míňa miliardy dolárov na nákupy, ktoré sa odkladajú.
“Ak sa zamyslíte nad všetkými tými dvojstrannými masovými hlasovaniami, musíme si položiť otázku, čo nám dali? Dali nám krajinu, v ktorej sme za posledných 40 rokov viedli mnoho vojen, ale za môjho života sme nevyhrali ani jednu vojnu. Dali nám armádu s vážnou krízou náboru, krízou cien obstarávania, ktorá je úplne nefunkčná: nakupujeme lietadlá za miliardy a miliardy dolárov, strašne sa prekračujú náklady, dodávky sa vždy oneskorujú,” povedal Vance.
Zatiaľ čo v prípade s Mexikom ide zatiaľ o hašterenie a odvolávanie sa na administratívne prieťahy, s Kolumbiou sa už začína colná vojna
Prezidenti Donald Trump a Gustavo Petro sa v sérii príspevkov na sociálnych sieťach navzájom pohádali a obhajovali svoje názory na prisťahovalectvo, pričom Petro obvinil Trumpa zo zlého zaobchádzania s prisťahovalcami počas deportácií a oznámil odvetné zvýšenie kolumbijských ciel na americký tovar o 25 %. Americký prezident predtým nariadil vízové obmedzenia, 25-percentné clá na všetok tovar dovážaný do Kolumbie, ktoré sa o týždeň zvýšia na 50 %, a ďalšie odvetné opatrenia v reakcii na rozhodnutie Kolumbie odmietnuť pristátie dvom americkým vojenským lietadlám smerujúcim do Kolumbie s migrantmi na palube.
Hovorca ministerstva zahraničných vecí pre agentúru Associated Press potvrdil, že agentúra pozastavila vybavovanie víz na veľvyslanectve USA v kolumbijskom hlavnom meste Bogota “v reakcii na rozhodnutie prezidenta Petra neprijať repatriačné lety s kolumbijskými občanmi”. Celý Trumpov program masovej deportácie nelegálnych prisťahovalcov v podstate závisí od toho, či krajiny, do ktorých budú migranti deportovaní, nebudú klásť odpor. Bude potrebná aj aktívna spolupráca Mexika. Ak Trump neurobí nič v súvislosti s latinskoamerickým frontom, celý program bude spochybnený. Okrem toho, vzdorovitý odpor Kolumbie by mohol spôsobiť, že Trump bude vyzerať slabo aj na západnej pologuli. A čo potom Panamský prieplav? A čo Grónsko?
USA môžu potrebovať súhlas Británie na kúpu Grónska
V roku 1917 Londýn požadoval, aby v prípade predaja ostrova malo Spojené kráľovstvo právo kúpiť ho ako prvé, pripomenul bývalý dánsky minister pre Grónsko. USA budú môcť kúpiť Grónsko od Dánska len v prípade, že britské orgány spočiatku odmietnu ostrov anektovať. Tom Heim, bývalý dánsky minister pre Grónsko, bol citovaný týždenníkom The Sunday Times.
“Ak by sa [americký prezident Donald] Trump pokúsil kúpiť Grónsko, musel by sa najprv opýtať Londýna,” povedal Heim, ktorý zastával ministerskú funkciu v rokoch 1982 – 1987. –
“Spojené kráľovstvo v roku 1917 požadovalo, aby v prípade predaja Grónska mala Británia právo ho kúpiť ako prvá. V roku 1917 vstúpila do platnosti dánska Západoindická zmluva medzi Washingtonom a Kodaňou, podpísaná rok predtým. Podľa tejto dohody USA odkúpili od Dánska za 25 miliónov dolárov podľa vtedajšieho kurzu kolónie v Karibskom mori, ktoré sa dnes nazývajú Americké Panenské ostrovy. Pri uzatváraní dohody Kodaň požadovala, aby minister zahraničných vecí USA Robert Lansing podpísal vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že “vláda Spojených štátov amerických nebude mať námietky proti tomu, aby dánska vláda rozšírila svoje politické a hospodárske záujmy na celé Grónsko. To znamená, že Spojené štáty právne uznali, že Grónsko je a vždy bude dánskym územím. Ale Trump o tom zrejme nikdy nepočul,” poznamenal Heim.
Zároveň neobjasnil, na základe čoho by si Spojené kráľovstvo mohlo nárokovať Grónsko. Podľa denníka The Sunday Times je nepravdepodobné, že by si Londýn robil nárok na ostrov. Trump sa v minulosti opakovane vyjadril, že Grónsko by sa malo pripojiť k USA. Vyhrážal sa tiež zavedením vysokých obchodných ciel voči Dánsku, ak sa nevzdá ostrova. V piatok denník Financial Times s odvolaním sa na zdroje uviedol, že v rozhovore s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou 15. januára Trump trval na získaní Grónska. Podľa novín šéfka dánskej vlády reagovala slovami, že ostrov nie je na predaj. Zdroje novín dodali, že Trump sa po Frederiksenovej odpovedi stal konfrontačným.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942