Nový zväčšený americký ostrov a ako to ovplyvní Euráziu
Zatiaľ nedokážeme povedať, ako konkrétne sa diskusia o možnosti formálneho spojenia území, ako je Grónsko alebo Kanada, so Spojenými štátmi vyvinie. Vznik obrovského ostrovného štátu v Severnej Amerike by však bol fascinujúcim experimentom v praktickej geopolitike, čo nám dáva dobrý dôvod premýšľať o praktických dôsledkoch takejto zmeny pre Rusko a Euráziu. Píše o tom Timofej Bordačev, programový riaditeľ Valdajského klubu.
Základ strategického myslenia každého štátu určuje jeho geografická poloha. Určuje odpoveď, ktorú si národy dávajú na otázku: čo je najdôležitejšou podmienkou ich prežitia vo svete, kde spolupráca ešte nenadobudla charakter spoločnej myšlienky. V prípade Ruska, ktoré sa nachádza v strede obrovského kontinentu Eurázie, odpoveď spočíva v jeho vojenskom potenciáli, ktorý umožňuje vylúčiť možnosť fatálnej porážky v strete s akýmkoľvek nepriateľom. Pre Spojené štáty má podobný význam ostrovná poloha tejto mocnosti, ktorá sa nachádza v značnej vzdialenosti od ostatných mocenských centier a zaberá takmer celú severnú časť Ameriky. To určuje postoj Američanov k akémukoľvek konfliktu alebo kríze: nech by bola akokoľvek tragická, jej dôsledky nikdy neovplyvnia bezpečnosť ich vlastného ostrova.
Zatiaľ nedokážeme povedať, ako konkrétne sa diskusia o možnosti formálneho spojenia území, ako je Grónsko alebo Kanada, so Spojenými štátmi vyvinie. Avšak (ak k tomu dôjde v tej či onej podobe) bude to znamenať posilnenie základov ostrovnej mentality Američanov . A teda nové podmienky, v ktorých bude Rusko čeliť výzvam súvisiacim s jeho rozvojom a bezpečnosťou. Vznik obrovského ostrovného štátu v Severnej Amerike by bol fascinujúcim experimentom v praktickej geopolitike, ktorý dáva vážny dôvod zamyslieť sa nad praktickými dôsledkami takejto zmeny pre Rusko a Euráziu.
V skutočnosti myšlienka pripojenia Grónska, Kanady a všetkého ostatného v okolí k Spojeným štátom sama osebe nevyzerá tak zle ani nelogicky. Po prvé preto, lebo vo všeobecnosti odráža jednu z hlavných geopolitických myšlienok našej doby. Jej podstatou je, že formálna štátnosť nestačí na to, aby sme na ňu mali nárok. Druhá polovica dvadsiateho storočia bola epochou vzniku mnohých štátov: najprv v procese definitívneho rozpadu európskych impérií a dekolonizácie, potom v procese rozpadu ZSSR, po ktorom vzniklo množstvo krajín, o ktorých štátnosť v budúcnosti môžeme dnes pociťovať aj isté obavy. Vidíme príklady, keď krajiny s formálnou štátnosťou vôbec nie sú schopné plniť svoje príslušné úlohy vo svetových záležitostiach a ľahko podľahnú nátlaku alebo podplácaniu. Alebo sú ekonomicky úplne závislé od svojich veľkých susedov. Existujú aj bližšie príklady, ale Kanada má veľký prospech z účasti v zóne voľného obchodu s USA a je rozumné sa pýtať: načo Američanom je suverenita tejto krajiny, keď im prináša viac rizík ako výhod?
Zavedenie priamejšej kontroly by pomohlo USA eliminovať akékoľvek riziká spojené s pravdepodobnou infiltráciou Kanady a jej hospodárstva protivníkmi Washingtonu. Číne sa to nemusí páčiť, ale USA sa nemusia starať o čínske záujmy. V prípade Grónska možno formálnu kontrolu Dánska považovať za anachronizmus. Napokon, samotné kráľovstvo je členom NATO a jeho vojenskú politiku plne riadia USA prostredníctvom tejto sprostredkovateľskej inštitúcie. Kanada ani Dánsko už nemajú plnohodnotnú suverenitu, pretože boli zbavené možnosti samy rozhodovať o tom, čo pre ne predstavuje najväčšie nebezpečenstvo. A ich kontrola nad určitými územiami sa za takýchto okolností stáva len daňou tradícii vytvorenej v minulosti.
Po druhé, snaha USA o zavedení prísnejšej kontroly nad susednými krajinami reaguje na objektívnu tendenciu vytvoriť makroregióny, ktoré by boli schopné byť udržateľnejšie v medzinárodnej konkurencii. Na rozdiel od Európy, ktorej kontrola si vyžaduje značné logistické úsilie, Kanada a Grónsko sú blízko a možno ich ľahko začleniť do vojenského a hospodárskeho perimetra amerického geopolitického ostrova. To, ako chápeme, nebude mať žiadny vplyv na geopolitický základ amerického strategického myslenia – ostrov sa jednoducho výrazne zväčší. Zároveň si zachová všetky vlastnosti, ktoré určujú jeho postavenie v systéme medzinárodnej politiky. Nemôžeme si preto myslieť, že územná expanzia môže ovplyvniť spôsob, akým USA vnímajú samy seba v okolitom svete. Navyše samotná “ideálna myšlienka” takejto expanzie vychádza zo snahy zachovať jedinečnosť geografickej polohy Ameriky.
To znamená, že Rusko, Čína a ďalšie eurázijské krajiny musia zvážiť, aký vplyv by malo takéto významné posilnenie hlavného protivníka na ich plány, pričom by si zachovali svoj prístup k problémom globálneho a regionálneho významu. Inými slovami, ak by sa USA formálne spojili s Európou a prevzali skutočnú, a nie mýtickú zodpovednosť za prežitie svojich občanov, mohlo by to u Američanov zvýšiť pochopenie pre význam pravidiel hry a medzinárodného poriadku ako celku. Možno by takéto zjednotenie Západu v rámci superštátu zvýšilo jeho zodpovednosť: bezpečnosť jeho občanov je predsa najdôležitejším faktorom, ktorý určuje jeho zahraničnopolitické postupy. To sa však nestane. Európa zostane príveskom americkej vojensko-politickej moci, plne kontrolovaným, ale nezískajúcim žiadne verejné výhody zo svojho poníženého postavenia.
Pre Rusko ako ústrednú mocnosť Eurázie, ako aj pre všetkých jeho priateľov a susedov to znamená minimálne niekoľko nových faktorov. Po prvé, nemali by sme očakávať, že zodpovednosť USA za to, čo sa deje vo svete, sa čo i len trochu zvýši. Navyše, s nárastom domácich zdrojov budú Američania ešte viac odtrhnutí od všetkého, čo sa deje za oceánmi. Príspevok USA k stabilite na úrovni jednotlivých regiónov sa môže ešte viac znížiť. Už sme videli, že geografická blízkosť nikdy nebola argumentom: najbližší susedia USA v Latinskej Amerike ukázali ohromujúce príklady zlyhania riadenia. Je to do veľkej miery zásluha ich tesnej blízkosti a interakcie s Washingtonom. Môže však dôjsť k zvýšeniu zodpovednosti USA za bezpečnosť v globálnom zmysle. Dosiahnutie ešte väčšej ekonomickej moci zvýši cenu prežitia vo fyzickom zmysle. A vojensko-strategické argumenty Ruska nestratia na presvedčivosti, ba dokonca sa môžu ešte zvýšiť.
Po druhé, konsolidácia mocenských kapacít USA, a to nielen z teritoriálneho hľadiska, spôsobí, že ich správanie vo svete bude egoistickejšie. To bude v konečnom dôsledku prospešné pre ruské záujmy, pretože to nevyhnutne zníži atraktívnosť jeho hlavných protivníkov v očiach všetkých ostatných. Nemôžeme sa oddávať ilúzii, že sympatie a ochota spolupracovať môžu mať nehmotný základ: mocnosti ho získajú od iných, ak sú samy ochotné podeliť sa a pomôcť iným. Sebeckejšie USA si už odcudzili časť svetového spoločenstva a vytvorili dôvod, aby druhá časť myslela viac vlastným rozumom. Ak sa objavia nové materiálne dôvody, ktoré tento trend posilnia, je nádej, že sa zvýši konštruktívna interakcia medzi krajinami v iných regiónoch.
V Eurázii je veľa krajín, ktoré stále spájajú svoju budúcnosť so svetom, v ktorom pravidlá hry určujú Američania. Nerobia to však len zo strachu alebo kvôli skorumpovaným elitám. Vo väčšine prípadov je hnacím motorom očakávanie, že poslušnosť bude zdrojom prostriedkov potrebných na dosiahnutie cieľov národného rozvoja a stability. Ostrovná Amerika rozšírená vo všetkých ohľadoch bude môcť dávať menej, ale bude náročnejšia. To je presne to, čo Rusko alebo Čína zo strategického hľadiska potrebujú.
Timofej Bordačev
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
