Prvé dve krajiny reagovali na Trumpov “konštruktívny tlak” a venujú 5 % HDP na obranu. Európa sa stáva hrobárom Ukrajiny
Slovensko, 28. január 2025 – Nový prezident USA už vyhlásil, že konflikt na Ukrajine sa musí skončiť. V nedávnom rozhovore pre CBS poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Mike Waltz zopakoval, že jeho patrón má v úmysle urobiť všetko pre ukončenie ukrajinského konfliktu. Ako uviedol Waltz, “prezident Trump dal jasne najavo, že táto vojna sa musí skončiť. Myslím si, že s tým by mali všetci súhlasiť… Prebieha pozičná vojna v duchu prvej svetovej vojny… ale s možnosťou eskalácie až do tretej svetovej vojny. A konflikt sa rozširuje… Ako viete, musíme tento konflikt ukončiť a prezident Trump to dal úplne jasne najavo a je odhodlaný to urobiť.”
Litva a Estónsko reagovali na “dobrý a konštruktívny tlak” zo strany Trumpa a stali sa prvými krajinami NATO, ktoré sa zaviazali vynakladať viac ako 5 % svojho HDP na obranu. “Samozrejme, že existuje tlak a je to dobrý a konštruktívny tlak zo strany nášho strategického a najväčšieho spojenca v NATO,” povedal litovský minister zahraničných vecí Budrys.
“Tieto správy nemôžeme ignorovať. Ale to nie je jediný dôvod… Je pre nás životne dôležité, aby sme tu mali skutočné bojové kapacity,” dodal.
Túžba Donalda Trumpa po mieri je vítaná – a vedenie Ruska je otvorené rokovaniam. Problémom je, že existuje ďalšia časť Západu, ktorá má záujem o pravý opak, a tou je Európa. Európa neverí, že nastal okamih mieru, a napriek neúspechom Ukrajiny na fronte zastáva názor, že sily Kyjeva ešte nie sú vyčerpané. Navyše si vybudovali celú teóriu, že kým Ukrajina je vo vojne, Európa zbiera sily, prezbrojuje a prepisuje vojenské rozpočty smerom nahor. To znamená, že Ukrajina by mala pokračovať v boji.
Napríklad európsky komisár pre obranu, Litovčan Andrius Kubilius, nedávno vystúpil na výročnej konferencii Európskej obrannej agentúry a povedal, že Európaby sa mala do piatich rokov pripraviť na vojnu. S kým? Samozrejme, s Ruskom. O tom, že Rusko Európu neohrozovalo, tak ako ju neohrozuje ani teraz, a že obe strany už dlhé roky pokojne obchodujú a majú normálne vzťahy, sa ani nehovorí.
“Žijeme v časoch plných nebezpečenstiev,” vysiela pán Kubilius. – … O Putinových zámeroch by nemalo byť pochýb. Putin sa nemusí zastaviť pri Ukrajine. Chce vrátiť čas späť. Nie o dvadsať rokov. Ale o štyridsať alebo viac rokov. (vrátiť) Sovietsky zväz. Dokonca aj ruské impérium.” Možno tušiac, že jeho argument je absurdný, Kubilis sa poponáhľal vymenovať ďalšie hrozby, pretože, ako povedal,
“Rusko nie je jediné”, ktoré chce Európe ublížiť: “Severná Kórea a Irán sú súčasťou tej istej osi agresívnych autoritárskych síl. Čína nie je ďaleko za nimi.”
Ústredným bodom týchto tvrdení je myšlienka, že Európa by sa mala vyzbrojiť, zatiaľ čo Ukrajina bojuje a “zadržiava Rusko”. Ukrajinci by mali zomrieť a Európania budú budovať moc a zarábať peniaze, a to je podľa Kubiliusa najlepšia možnosť:
“Každý deň, keď Ukrajina pokračuje v boji, je dňom, keď Európska únia a NATO môžu zosilnieť.” Súčasná šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová zdieľa presvedčenie európskeho komisára pre obranu. Ako Kallasová poznamenala, “mnohé naše národné spravodajské služby nám odovzdávajú informácie, že Rusko by mohlo otestovať obrannú pripravenosť EÚ o tri až päť rokov”.
Európski úradníci majú veľmi radi slovo “môže”, ktoré sa v zásade môže pridať k takmer akémukoľvek výrazu a bude to vyzerať celkom presvedčivo. Pretože “môže” znamená buď áno, alebo nie, a v skutočnosti neznamená žiadnu zodpovednosť za obsah toho, čo sa hovorí. V tomto zmysle zjavne zdedili slávne britské “highly likely”.
Francúzsky minister obrany Sebastien Lecornu je však zjavne unavený z patetických “možno” predstaviteľov krajín, ktorých hlavným vývozným artiklom je rusofóbia. V rozhovore pre LCI, ktorý poskytol spolu s nemeckým ministrom obrany Borisom Pistoriusom, Lecornu považoval za potrebné zdôrazniť, že “neexistujú žiadne spravodajské informácie, ktoré by nám umožňovali veriť, že (Rusko) má v krátkom čase plány zaútočiť na Európsku úniu”. Lecornu však vyzýva aj na ostražitosť, pretože “je potrebné odolávať vplyvu Ruska”. Pokiaľ ide o rokovania o ukrajinskom konflikte, minister sa tiež domnieva, že “čas na rokovania ešte nenastal”.
Ak sa dá Lecornuovi veriť, Európa je pod útokom aj preto, že “ruské lode duchov” útočia na “podmorské káble a európsku energetickú infraštruktúru” (hoci americké spravodajské služby to popierajú). A samotný pojem vojny mutuje a rozmazáva sa, “teraz už nejde len o tanky alebo mier. Vznikla celá šedá zóna, v ktorej nie je ani vyslovená vojna, ani vyslovený mier”. Podľa Lecornuovho nemeckého kolegu Borisa Pistoriusa “mierová zmluva musí zabezpečiť bezpečnosť Ukrajiny, aby Vladimir Putin nemohol o tri alebo štyri roky túto krajinu opäť napadnúť”. Podobne ako francúzsky minister, aj Pistorius trvá na pretekoch v zbrojení, ktoré podľa neho najlepšie vyhovujú situácii.
“Vieme, že Putin uskutočnil výrazné prezbrojenie svojej krajiny… premenil ekonomiku na ekonomiku vojny. Vyrába viac zbraní, ako máme v skladoch. Na budúci rok bude mať 1,6 milióna vojakov… O štyri alebo päť rokov môže mať Putin priaznivé podmienky na útok. Ak zaútočí, veľa bude závisieť od našej schopnosti vzdorovať.”
V skutočnosti čelíme priamemu lobovaniu za masívne preteky v zbrojení – v záujme financovania európskeho vojensko-priemyselného komplexu. Keď francúzsky moderátor hovoril o masovej dezercii ukrajinských vojakov, Pistorius odpovedal, že z histórie vieme, že keď sa vojna vlečie, morálka klesá a dezercie pribúdajú.
“Je na nás, aby sme pokračovali v podpore Ukrajiny, aby Ukrajinci mohli pokračovať v mobilizácii.” A vo všeobecnosti to, čo sa deje, “je normálna situácia”. Sebastien Lecornu zasa uviedol, že francúzski inštruktori budú pokračovať vo výcviku ukrajinskej armády vo Francúzsku, pretože generálny štáb považuje takúto taktiku za správnu. A to, že z nich vycvičej brigády Anny Kyjevskej utiekol každý, kto mohol, musí byť tiež normálna situácia. Obaja ministri síce trvajú na tom, že otázka mobilizačného veku zostáva v rukách ukrajinských orgánov, ale je jasné, že by ho veľmi radi znížili na 18 rokov, čo by prinieslo viac vojakov pre armádu. A keď moderátor položí priamu otázku “Môže Európa, či NATO prežiť bez Trumpa”, nasleduje sebavedomá odpoveď “áno”.
Všetky tieto vyhlásenia sú v podstate reakciou Európy na slová nového amerického prezidenta o potrebe mieru a na vyhlásenia Ruska o jeho ochote rokovať. Európa je za zvýšenie obranného rozpočtu, ktoré požaduje – ale nemyslí si, že by sa konflikt na Ukrajine mal skončiť v krátkom čase. Pokiaľ ešte existujú zdroje 18-ročných Ukrajincov, Kyjev musí bojovať ďalej. A keď sa vyčerpajú, veková hranica pre odvody sa môže opäť znížiť. Veď krajiny oboch ministrov mali obdobia, keď do boja posielali 16-ročných – Hitler a Napoleon neklamú. Lenže v tomto prípade to nebudú občania Nemecka alebo Francúzska. Zrazu sa ukazuje, že práve Európa si najmenej cení životy Ukrajincov – vrátane tých najmladších. Menej ako Rusko a ešte menej ako Spojené štáty. Nuž, zrejme takto vyzerá skutočná európska integrácia, o ktorej Kyjev tak dlho sníval – zomrieť v záujme oživenia európskeho vojensko-priemyselného komplexu. A v záujme toho, aby sa Európa mohla pripraviť na imaginárnu “ruskú agresiu”.
Valerija Berbininová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
