Globalizácia môže mať aj pozitívnu alternatívu: Aká v nej bude orientácia médií, kultúrnej sféry, umenia?
Rusko, 29. januára 2025 – Dobré vzťahy sú postavené na dôvere. Nemôžete si založiť rodinu alebo byť priateľom s niekým, komu neveríte. Aj zdravé vzťahy v biznise sú založené na dôvere v partnerov. Čím lepšie vzťahy panujú medzi ľuďmi, tým prosperujúcejší a silnejší je aj štát. Všetko, čo vidíme na televíznych obrazovkách alebo čítame v tlači, nie sú len informácie; je to tiež výzva na akciu určitého typu. Preto musíme vzdelávací systém a médiá orientovať na zlepšenie vzťahov medzi ľuďmi, na replikovanie pozitívnych a živých príkladov.
Ľudia podvedome alebo vedome kopírujú vzorce správania, ktoré sa replikujú prostredníctvom filmov, novín, časopisov, televízie. Médiá vytvárajú a fixujú v mysli obraz o tom, ako je potrebné v určitej situácii reagovať a konať. Ich vplyv na formovanie systému životných hodnôt je kľúčový.
V súčasnej koncepcii ekonomických priorít sa médiá neriadia blahom spoločnosti, ale komerčným ziskom. To je to isté, ako keby sa školy riadili nie záujmami štátu, ale ziskom. Nemusíme pochybovať o tom, že drogová mafia by bola v stave prispieť školstvu nemalou čiastkou, aby sa žiaci už v školských laviciach priučili užívaniu tabaku, alkoholu a celého spektra návykových omamných látok. Dnes by už v mnohých krajinách sveta bolo správnejšie nazývať ministerstvo kultúry ministerstvom zábavy, keďže cieľom takzvanej “kultúry” je hlavne generovanie zisku prostredníctvom primitívnej zábavy (ktorá výrazne znižujú úroveň našej kultúry).
Kultúra je všetko, čo zlepšuje vnútorný svet ľudí. Umenie je pre človeka prostriedkom na vyjadrenie jeho myšlienok a pocitov rôznymi audiovizuálnymi spôsobmi. Poslaním umenia je služba kultúre. Dnes sa však umenie často používa na ničenie kultúry. Etika je neraz v rozpore s estetikou. Umenie je druh potravy pre dušu. A ako každé jedlo by malo byť zdravé a chutné. Úžitok je však dôležitejší ako chuť. Nikto nebude jesť akokoľvek chutné jedlo, ak vie, že je otrávené.
Mnohí scenáristi, režiséri, producenti sa v honbe za ziskom starajú len o “chutnosť” filmu (zábava, estetický aspekt), nie však o jeho užitočnosť. Výsledkom je, že mnohé moderné filmy, televízne programy, talkshow, pesničky a klipy spôsobujú akútnu, niekedy až smrteľnú psychickú otravu, zasievajú vulgárnosť, cynizmus, strach, nedôveru voči iným, sebectvo, beznádej, sklamanie zo života…
Médiá sa v súčasnosti stali “nezávislými”, čo znamená, že v podmienkach samofinancovania teraz úplne závisia od reklamy a peňazí. Kto si čo zaplatí – to inzerujú. Výrobcovia im platia za reklamu tovaru, tak robia reklamu veciam, pomocou rôznych PR technológií podsúvajú masám falošnú fikciu, že človek potrebuje ku šťastiu rôzne veci. Žiaľ, nikto im neplatí za reklamu na vznešené vzťahy.
Nastal čas, aby spoločnosť uznala, že masmédiá nie sú len “zábavný priemysel”, ale tiež vzdelávací systém, ktorý tvorí formuje životné hodnoty širokých más ľudí. Na školách a univerzitách si mladí ľudia osvojujú teoretické vedomosti, zatiaľ čo televízia, kultúrne inštitúcie a médiá vysvetľujú, ako tieto poznatky uplatniť v živote.
Najefektívnejšie vzdelávacie systémy sú tie, v ktorých sú vedomosti a životné hodnoty vštepované žiakom hravou, vzrušujúcou formou. V Lýceu akademika Ščetinina deti zvládajú desaťročný učebný program za 2,5 roka, pretože hodiny tam prebiehajú hravou formou. Taktiež masmédiá hravou formou formujú normy a pravidlá správania v živote, replikujúc určité hodnoty života prostredníctvom televíznych programov, kníh, piesní, filmov, videoklipov, spravodajských kanálov, spravodajstva zo sveta hviezdnych hercov, spevákov a pod. Médiá, ktoré tak vytvárajú určité obrazy a stereotypy správania v spoločnosti, ovplyvňujú ľudí viac ako škola, rodina a náboženstvo dohromady.
Život spoločnosti do značnej miery závisí od toho, čo ľudia vidia na obrazovke. Keď vidia pozitívne vzorce správania, ľudia sa stávajú činiteľmi pozitívnych zmien v spoločnosti. Keď je ich vedomie infikované negatívnymi a toxickými podnetmi, spoločnosť smeruje do pekla.
V roku 1988 bola v ruskom filme “Vory v zákone” zobrazená epizóda, v ktorej banditi mučili svoje obete žehličkou. V priebehu jedného roka zaznamenali len v Moskve stovky prípadov ťažkého ublíženia na zdraví s použitím žehličky, hoci predtým vo všetkých republikách ZSSR podobných prípadov nebolo za rok viac ako desať. To ukazuje, ako sféra kultúrnej aktivity, ktorá patrí do kompetencie ministerstva kultúry, ovplyvňuje správanie a stav vnútorného sveta ľudí.
Ľudia sú každý deň konfrontovaní so scénami násilia, sexu, drogovej závislosti, ktoré sú im podsúvané prostredníctvom televíznych obrazoviek. Tieto vzorce správania sa postupne stávajú normou. Ešte rýchlejšie ich absorbujú deti, ktoré toto všetko vnímajú ako návod a štandard života dospelých. Výsledkom je
hlboká systémová kríza modernej spoločnosti. Napriek všetkým úspechom v medicíne, vede, v ekonomickej sfére, napriek pokroku techniky, podiel absolútne zdravých školopovinných detí vo väčšine krajín nepresahuje 12 %. V západných krajinách pripadá na 100 oficiálne registrovaných rodinných zväzkov 73 až 89 rozvodov, pričom za posledných 10 rokov sa táto situácia ešte zhoršila. Negatívnu tendenciu vykazuje kriminalita a mnoho ďalších nežiaducich sociálnych javov. Všetci chápeme, čo sa za týmito číslami skrýva.
Deštruktívne vzorce správania sa dnes do spoločnosti veľmi často infiltrujú prostredníctvom obrazoviek a tlače. Tí, čo to robia, sa skrývajú za zákon o slobode slova a svedomia. Ale tieto dva pojmy nemožno od seba oddeliť. Vo všetkých kultúrach a v každej dobe bola sloboda tých, ktorí nemajú svedomie, ktorí negatívne ovplyvňujú iných, cielene obmedzovaná. Tí, ktorí propagujú nemorálnosť, hrubosť, cynizmus, zavádzajú do spoločnosti deštruktívne modely správania, sú zločinci. V žiadnom prípade by im nemala byť poskytnutá sloboda širokého vplyvu na vedomie ľudí.
Rovnako by mali existovať jasné obmedzenia pre činnosť médií. Starý a stále platný zákon o šírení informácií hovorí, že zlé správy prichádzajú samé od seba a nie je nutné ich rozširovať, rovnako ako je zbytočné pestovať burinu. Padnúť na dno je vždy jednoduchšie ako sa vyšplhať na vrchol, preto by tlač mala podporovať morálny progres a nie zasievať do myslí mladých ľudí nemorálnosť alebo skazenosť.
Na ospravedlnenie násilného spravodajstva sa používa argument:
“Veď hovoríme pravdu! Skrývate sa pred krutou realitou a my vám ju ukazujeme, aby ste vedeli, čo sa v spoločnosti skutočne deje!” Áno, je to tak. V našom živote je veľa nepekných vecí, všetci sme ľudia, so svojimi nedostatkami, nešťastiami a neresťami, ale prečo zameriavať svoju pozornosť na negatívne veci?
Každý z nás chodí pravidelne na toaletu, ale čo urobíme s tým, čo z nás vyšlo? Všetko spláchneme a zavrieme veko. Bezohľadní reportéri sú ako ľudia, ktorí vytiahnu obsah záchodovej misy a rozmazávajú ho po stenách a všade, kde sa dá. Odfotia exkrementy a ukážu ich v televízii:
“Pozrite sa, neodvracajte sa! Toto všetko je realita života, pred ktorou sa skrývate!” Ale prepáčte: je vari toto konanie rozumného človeka? Informácie zamerané na prospech spoločnosti musia byť nielen pravdivé, ale predovšetkým prospešné.
Jedného dňa chcel istý muž prezradiť Sokratovi nejaké novinky. Filozof sa však predtým, ako si ho vypočul, spýtal, či tieto novinky preosial cez tri sitá, kým ich posunie ostatným. Užasnutý muž odpovedal negatívne a spýtal sa, čo sú to tri sitá? Múdrc mu odpovedal:
– Prvé sito je istota. Ste si istý, že to, čo chcete povedať, je pravda, a nie iba špekulácie alebo klebety?
– Druhé sito je nevyhnutnosťou. Ste si istý, že o tom naozaj potrebujem vedieť?
– A tretím sitom je prospešnosť. Ste si istý, že to, čo chcete povedať, prinesie dobro a urobí svet lepším miestom?”
Tieto tri pravidlá musia mediálni lídri dodržiavať.
Na zničenie spoločnosti je potrebné zničiť neviditeľné putá lásky a dôvery medzi ľuďmi – tie putá, ktoré nám prinášajú šťastie a radosť, robia spoločnosť silnou. Keď sa štát a médiá orientujú na rozvoj vzťahov, sociálny organizmus sa rýchlo uzdraví. Umenie by malo vo filmoch, kultúrnych predstaveniach a televíznych programoch oslavovať čestných a ušľachtilých ľudí, ktorí zlepšujú životy iných, pretože poslaním kultúry je zlepšovať a kultivovať vzťahy medzi ľuďmi.
Slávny divadelný režisér Konstantin Sergejevič Stanislavskij, tvorca novej metodiky výchovy hercov, ktorá ovplyvnila celosvetová divadelnú prax a znamenala prelom v divadelnej pedagogike, zdôrazňoval, že povolaním divadla je učiť a baviť. To znamená – zábavnou formou pomôcť človeku pozdvihnúť sa v jeho svetonázore a správaní o stupienok vyššie.
Keď sa mediálni lídri budú riadiť blahom všetkých a nie peniazmi, ktoré zarobia na degradácii spoločnosti, situácia sa rýchlo zmení. Je potrebné začať s cenzúrou kina, televízie, divadiel, printových médií – všetkých médií. Kritérium hodnotenia prínosu alebo škodlivosti filmu (publikácií, TV programov) je jednoduché: zvyšuje to úroveň dôvery a porozumenia medzi ľuďmi alebo nie?
Všetko, čo pomáha zlepšovať vzťahy, upevňovať rodinu, zvyšovať dôveru medzi ľuďmi, skvalitňovať úroveň ich vedomostí a zodpovednosti, je potrebné podporovať všetkými prostriedkami. A všetko, čo ničí zdravý vzťah, by malo byť zakázané!
Filmy a umelecké diela by zároveň mali hodnotiť nie umelci, ale psychiatri a psychoterapeuti na základe toho, ako tento film alebo kniha ovplyvní vzťahy medzi ľuďmi, či pomôže posilniť inštitúciu rodiny alebo pomôže popularizovať voľný pohlavný styk mimo manželstva a pod.
Spoločnosť je zdravou a silnou, keď v nej panuje vysoká morálka, keď každý prejavuje starostlivosť o záujmy iných, ako keby to boli jeho vlastné záujmy. Vzťahy medzi ľuďmi predstavujú metabolizmus spoločenského organizmu. Čím lepší metabolizmus, tým lepšie zdravie. Vzťahy pritom závisia od správnej korelácie hodnotových systémov.
O zdravej rovnováhe pH v spoločenskom organizme sa dá hovoriť vtedy, keď sú vzťahy medzi ľuďmi cenené viac ako materiálne veci alebo peniaze. Rovnováha pH v spoločenskom organizme je narušená, keď ľudia začnú uprednostňovať mŕtve veci pred vzťahmi s ľuďmi. Preto každá významnejšia kultúra odsudzovala ničenie vzťahu s druhými kvôli materiálnym veciam. Zmyslom kultúry je udržiavať zdravé hodnoty v spoločnosti, zdravú rovnováhu pH, teda PRIORITU VZŤAHOV.
Pri zlepšovaní ukazovateľov efektívnosti a výkonnosti práce jednotlivých ministerstiev je potrebné stanoviť aj kritériá hodnotenia činnosti ministerstva kultúry. Činnosť ministerstva kultúry by mala byť posudzovaná podľa rastu úrovne kultúry v krajine, ktorá sa meria nasledovnými ukazovateľmi:
– zníženie napätia a zvýšenie dobrej vôle vo vzťahoch medzi ľuďmi;
– zníženie počtu trestných činov (čím vyššia morálka, tým nižšia kriminalita!);
– zvýšenie úrovne dôvery, vzájomnej pomoci, vzájomného záujmu ľudí o seba;
– zlepšenie kultúry vzťahov;
– zlepšenie kultúry reči, písania, rozšírenie slovnej zásoby ľudí;
– spoločenská aktivita ľudí, ich zapájanie sa do spoločensky užitočných aktivít;
– zapojenie človeka do systémov verejnej samosprávy, ich rozvoj;
– starostlivosť o každého človeka a o okolitý svet.
Vždy je potrebné zvyšovať úroveň kultúry ľudí bez ohľadu na ideológiu či svetonázor. Kultivovaným a starostlivým človekom môže byť tak veriaci, ako aj ateista.
*Výber z knihy Nový svet pre Človeka (Alternatívny scenár globalizácie)
