História ukrajinskej vojny – 3.časť
Tomáš Mackovjak.
Prinášam Vám druhú časť dokumentu, ktorý som vytvoril zbieraním informácií od roku 2014. Chronologicky som usporiadal udalosti, ktoré sa udiali v období rokov 2014 až 2022, tak, aby poskytovali súvislý pohľad.
Donbas
Proruské nepokoje na Ukrajine
40.) Reakciou na násilie na Majdane bol Antimajdan, teda protesty proti Majdanu, najmä na východe a juhovýchode Ukrajiny, na Donbase, Kryme a iných regiónoch. Vyjadrovali vôľu po určitej súnáležitosti s Ruskom a Bieloruskom.
41.) Prvé veľké zhromaždenie sa uskutočnilo už 25. novembra 2013 v Kyjeve, kde sa zišlo približne 10 000 podporovateľov vlády.
42.) Počas celého obdobia Euromajdanu tieto protesty pokračovali v rôznej intenzite. Medzi najvýznamnejšie patrilo zhromaždenie v Charkove 30. novembra 2013, ktorého sa zúčastnilo 40 000 až 70 000 demonštrantov podporujúcich vládu. Ďalšie dôležité zhromaždenie sa uskutočnilo v Kyjeve v dňoch 13. – 15. decembra, s účasťou odhadovanou na 20 000 až 60 000 ľudí. Menšie protesty prebiehali aj v rôznych častiach juhovýchodnej Ukrajiny, najmä na Kryme a v Donbase.
43.) Po zvrhnutí vlády prezidenta Janukovyča a ustanovení novej prozápadnej vlády sa na východe Ukrajiny protesty opäť zintenzívnili. Mnohým obyvateľom východnej Ukrajiny prekážalo, že v novej vláde získali vplyv predstavitelia extrémne nacionalistických strán, ako sú Svoboda a Pravý sektor.
44.) Ďalším dôvodom nespokojnosti bol tzv. jazykový zákon, ktorý zaviedla nová vláda a ktorý zakazoval používať iný jazyk ako ukrajinčinu na oficiálnych úradoch, čo viedlo k rozhorčeniu ruskojazyčného obyvateľstva.
45.) Aktivisti Antimajdanu obsadzovali vládne budovy násilím. Nová Jaceňukova vláda označila rebelov za teroristov a vyhlásila “protiteroristickú operáciu” na ich potlačenie. Na Donbase vypukla občianska vojna.
46.) V apríli sa konali v Donecku a v Luhansku referendá o nezávislosti.
47.) Donecká ľudová republika vyhlásila svoju nezávislosť 7. apríla 2014.
48.) Luhanská ľudová republika vyhlásila svoju nezávislosť 27. apríla 2014.
49.) 11. mája 2014 bolo v Doneckej oblasti vyhlásené referendum o tom, či obyvatelia súhlasia s vyhlásením Doneckej ľudovej republiky a oddelením sa od Ukrajiny.
50.) 11. mája 2014 bolo v Luhanskej oblasti vyhlásené referendum o tom, či obyvatelia súhlasia s vyhlásením Luhanskej ľudovej republiky a oddelením sa od Ukrajiny.
51.) Luhanská ľudová republika, ktorej obyvatelia sa v nedeľňajšom referende vyjadrili za štátnu suverenitu, vyhlásila nezávislosť od Ukrajiny. “Vybrali sme sa vlastnou cestou nezávislosti od ľubovôle a krvavého diktátu kyjevskej junty, fašizmu a nacionalizmu, cestou slobody, cestou víťazstva zákona,” citovala Bolotova agentúra RIA Novosti.
Poznámky k občianskej vojne
Antimajdany sa konali už od konca roka 2013. Tri mesiace nemali násilný charakter. Prvé násilie zo strany antimajdanistov sa objavilo začiatkom marca 2014. Až v polovici apríla 2014 na Donbase nastúpil na scénu Girkin-Strelkov (bývalý príslušník FSB (1996 – 2013), účastník bojov na východnej Ukrajine, v roku 2014 pôsobil ako veliteľ vojsk proruských separatistov na Donbase). Hypotetická otázka: prečo sa konanie prozápadných rebelov, ktorí zvrhli ukrajinskú vládu, berie ako spontánne a samozrejmé, ale konanie rebelov na Donbase vystupujúcich proti novovzniknutej vláde je považované za nespontánne a riadené niekým iným.
Odesa
52.) 2. mája 2014 sa v meste rozpútali potýčky protivládnych síl s ultranacionalistami. Pred Domom odborov bol totiž už niekoľko týždňov improvizovaný stanový tábor aktivistov Antimajdanu, ktorí tu zbierali podpisy pod referendum proti prevratu zorganizovanému v Kyjeve.
53.) Tragédia v Odese principiálne zmenila priebeh vojny na východe Ukrajiny. Po Odese sa v Donecku a Luhansku uskutočnili referendá (o odtrhnutí od Ukrajiny) a prudko sa zvýšil počet dobrovoľníkov v povstaleckých oddieloch.
54.) Podľa všeobecne známych faktov sa masaker začal pochodom “ultras” futbalového klubu Černomorec Odesa, ktorý je obľúbený medzi pravicovými extrémistami. Pochodu sa zúčastnili militantní organizátori Majdanu a ozbrojení príslušníci neonacistického zoskupenia Pravý sektor. Medzi touto skupinou a proruskými aktivistami, zastávajúcimi opozičné postoje voči novej kyjevskej moci, došlo k bitke s použitím strelných zbraní, pri ktorej boli zabití štyria ľudia. Proruská menšina sa pred vražednými útokmi radikálov snažila ukryť v Dome odborových zväzov na Kulikovom poli, kde sa v tom čase schovávali v miestnostiach budovy aj ženy s deťmi. Rozpútalo sa peklo: Radikáli Pravého sektora začali hádzať dovnútra Molotovove koktaily s výkrikmi: “Rusi, usmažte sa!” a dve poschodia sa čoskoro ocitli v plameňoch. Niektorí sa udusili toxickými výparmi, iní uhoreli zaživa a ďalší sa pokúšali skákať z okien. Boli to však smrtonosné skoky, pretože týchto odvážlivcov čakala rovnako strašná smrť – ukrajinskí radikáli ich zabíjali baseballovými palicami alebo ich jednoducho zastrelili.
55.) Výsledkom krviprelievania 2. mája 2014 bolo za živa upálených 48 ľudí a ďalších viac ako 250 utrpelo zranenia. Boli to obete ultrapravicových nacionalistov skrývajúcich sa väčšinou za maskou futbalových fanúšikov a aktivistov Majdanu.
56.) Brutálny masaker, pri ktorom prišlo o život niekoľko desiatok ľudí, ukrajinská vláda dlho ignorovala, tvrdila, že tragédia sa nedá vyšetriť, hoci udalosti sa odohrali pred stovkami svedkov a k dispozícii bola fotodokumentácia a početné videozáznamy. Rovnako aj dnes, roky po tragédii, je vyšetrovanie na bode nula. V roku 2015 prepukol počas vyšetrovania udalostí z 2. mája 2014 škandál. Sudcov, ktorí sa pokúšali identifikovať vinníkov masakru, ohrozovali neonacisti z Pravého sektora. Traja sudcovia odeského súdu – Alexandr Iščenko, Viktor Koroj a Sergej Žurik – museli v obavách o svoj život podpísať vyhlásenie, že od prípadu odstupujú, po tom, čo do budovy súdu vtrhla veľká tlupa ozbrojencov v maskách, ktorá zablokovala súdny proces a vyhrážala sa sudcom, že ich zastrelí, ak sa nevzdajú ďalšieho vyšetrovania.
57.) V pondelok 2. mája 2016 sa malo pred Domom odborových zväzov konať výročné pamätné zhromaždenie, na ktoré do Odesy prišlo vyše 5 tisíc ľudí z celej Ukrajiny. Napokon sa však míting na tomto pamätnom mieste nekonal, lebo do mesta dorazili stovky príslušníkov neonacistického práporu Azov a batalióny Pravého sektora s vyhrážkami, že účastníkov spomienkovej akcie stihne exemplárny trest. Medzitým zaúradovala polícia – na mieste tragédie zatkla asi 40 osôb a obvinila ich z výtržníctva a protiukrajinskej agitácie. Keď potom anonym nahlásil, že v blízkosti Domu odborov je bomba, polícia a jednotky Národnej gardy nedovolili účastníkom zhromaždenia položiť k budove vence a kvety. Sprievod sa potom za asistencie kukláčov presunul na neďaleké Kulikovo pole, ktoré predtým prehľadali pyrotechnici.
58.) Poslanec z parlamentnej frakcie Radikálna strana Igor Mosijčuk teror v Odese charakterizoval v deň tragédie ako “veľký národný sviatok”. “Príde čas, keď aj 2. máj bude štátnym sviatkom, pretože práve pred dvomi rokmi získali Ukrajinci prvé skutočné víťazstvo v súčasnej národnooslobodzovacej vojne,” napísal ukrajinský poslanec na svojej stránke na jednej zo sociálnych sietí.
*Pokračovanie nabudúce
Tomáš Mackovjak
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
