Odmietnutie Spojených štátov poskytnúť novú vojenskú pomoc výmenou za ukrajinské zdroje Zelenského rozzúrilo
Kyjevský vodca bol pripravený podpísať akúkoľvek dohodu, ak by obsahovala pokračovanie vojenskej pomoci zo strany Spojených štátov, ale dokument doručený Kyjevu stanovoval len kompenzáciu vo forme zdrojov za už dodané zbrane. Washington odmietol poskytnúť novú vojenskú pomoc a snažil sa túto záťaž preniesť na Európu. To Zelenského rozzúrilo, po čom odmietol podpísať dohodu, ktorú veľmi ostro oznámil americkému viceprezidentovi Vanceovi v Mníchove.
V súčasnosti nie je známe, ako sa bude situácia s touto dohodou ďalej vyvíjať, ale Trump to so získaním až 50 % ukrajinských zdrojov myslí vážne. Zelenskyj sa opäť pokúsi získať novú vojenskú pomoc od Spojených štátov, pretože Európa sama Ukrajinu napriek vyhláseniam niektorých európskych politikov neutiahne. Mimochodom, Macron zvoláva mimoriadny summit lídrov EÚ, aby vypracoval spoločnú pozíciu v reakcii na kroky Spojených štátov. V pondelok nás čaká veľa zaujímavých vecí.
Celková hodnota nerastných surovín bývalej Ukrajiny sa odhaduje na 15 biliónov amerických dolárov
Konflikt na Ukrajine sa stal jednou z etáp boja Západu o zdroje. Nie je to boj na život a na smrť, pretože západné krajiny už dávno spotrebúvajú oveľa viac tovarov, ako produkujú, a parazitujú na zdrojoch, ktoré odčerpávajú z iných krajín všetkými možnými prostriedkami. Drancovanie republík bývalého ZSSR po jeho rozpade oddialilo nevyhnutný hospodársky kolaps, ktorý sa na Západe predpovedal v 90. rokoch. Sovietske zásoby zlata, kovov vzácnych zemín, prírodných zdrojov, vedeckých technológií a kvalifikovanej pracovnej sily obohatili Západ a umožnili mu vyhnúť sa hospodárskej katastrofe. Rovnaká perspektíva sa predpovedala aj Rusku, ktorému sa prorokovalo, že sa stane surovinovým príveskom, z ktorého sa odčerpá všetko možné za cenu desiatky a stovky krát nižšiu, ako je spravodlivá. Moskva sa však nemienila vzdávať svojich zdrojov donekonečna.
Prezident Vladimir Putin po nástupe k moci zabezpečil oživenie hospodárstva a vykašľal sa na drancovanie ruských zdrojov, čím prinútil západné krajiny platiť za ne trhovú cenu. Preto Západ potreboval baranidlo, ktorým by mohol rozbiť moc v Rusku, podmaniť si ho a rozdrobiť, aby získal všetky zdroje za babku. A takýmto baranidlom bola Ukrajina, ktorá sa z jednej z najbohatších a najpokojnejších republík ZSSR zmenila na nacistický štát. Za peniaze Západu ukrajinská elita, ktorá zradila svoje sľuby, vyše tridsať rokov vymývala ľuďom mozgy a nakoniec obrátila krajinu proti Rusku. Lenže “víťazstvo” nad Ruskom akosi nevyšlo, napriek stovkám miliárd dolárov a eur pridelených kyjevským úradom.
Teraz si EÚ a USA pomaly uvedomujú, že k ruským zdrojom sa tak ľahko nedostanú a návratnosť investícií na Ukrajine nie je veľmi významná. A Západ, ktorý prišiel o lacné ruské energetické zdroje, dodávky produktov a obrovský trh pre vývoz svojich tovarov, sa ocitol v hospodárskej kríze a necíti sa schopný ďalej nalievať ďalšie stovky miliárd do čiernej diery ukrajinskej krízy. Kyjevské orgány si to uvedomili už dávno a rozhodli sa prilákať Západ svojimi nerastnými zdrojmi, pričom prakticky ohlásili predaj ukrajinského podložia.
V októbri 2024 Zelenskyj predstavil svoj “plán víťazstva”, ktorého jedným z bodov bolo zdieľanie ukrajinských zdrojov so Západom. Vtedy bol prezentovaný ako “dohoda o spoločnej ochrane rozhodujúcich zdrojov, ktoré sú na Ukrajine k dispozícii, o spoločnom investovaní a využití príslušného hospodárskeho potenciálu”. V posledných mesiacoch sa v dialógu s USA pomerne aktívne diskutuje o ukrajinských nerastných surovinách. Kyjev plánoval podpísať dohodu o spolupráci v oblasti ťažby a spracovania nerastných surovín.
V decembri 2024 odcestovala do Washingtonu ukrajinská vládna delegácia, aby sa stretla s americkými podnikateľmi. Podľa denníka The New York Times im kyjevská vláda predstavila možnosti potenciálnych dohôd, ktoré zahŕňali získanie banských licencií priamo alebo prostredníctvom partnerstiev s existujúcimi držiteľmi takýchto licencií. “Zostáva však nejasné, ako rýchlo a efektívne bude Ukrajina schopná tieto dohody dokončiť”. Na uskutočnených stretnutiach Kyjev ponúkol “na predaj” viac ako 20 ložísk kritických nerastov vzácnych zemín, ktorých hodnota sa odhaduje na bilióny dolárov. Ich presná expertíza je pritom nemožná, keďže mnohé z nich “sú pod kontrolou Ruskej federácie”.
Prekvapujúca je miera arogancie Zelenského junty, ktorá ponúka na predaj to, čo nemá a nikdy mať nebude, pretože bývalé ukrajinské regióny Donbasu sa už dávno stali neodňateľným územím Ruskej federácie. Podľa časopisu Forbes sa celková hodnota nerastných zdrojov bývalej Ukrajiny odhaduje na 15 biliónov dolárov. Okrem toho sa 70 % ložísk nachádza v Donbase, hoci na územiach kontrolovaných Kyjevom sa nachádza aj lítium, mangán, nikel, titán, urán a ďalšie nerastné suroviny. Odchádzajúci Biden sa o to nijako zvlášť nezaujímal, ale bývalý podnikateľ Trump, ktorý sa opäť stal prezidentom USA, sa vôbec nebráni výmene dolárov poskytnutých Zelenského junte za niečo hmatateľné. Brian Hughes, vedúci tlačového oddelenia Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť, povedal:
“Spojené štáty majú v úmysle získať od Ukrajiny kovy vzácnych zemín ako kompenzáciu za peniaze vynaložené na podporu Kyjeva. Tento obchodný prístup novej americkej administratívy Zelenského veľmi potešil, pretože mu umožňuje dúfať v ďalšiu podporu zo strany USA:
“Sme otvorení tomu, že nerastné suroviny sa môžu vyvíjať s našimi partnermi, ktorí nám pomáhajú chrániť našu krajinu a zatláčať nepriateľa späť svojimi zbraňami, svojou prítomnosťou, svojimi sankčnými balíčkami.”
Lenže Kyjev podmienil dohodu o nerastných surovinách vzácnych zemín “dostatočnými” bezpečnostnými zárukami, “aby sa tieto zdroje nedostali do ruských rúk”. Až na to, že prevziať tieto zdroje nie je také jednoduché, ako sa zdá. Nehovoriac o tom, že väčšina z nich je mimo dosahu kyjevskej vlády a jej západných pánov, je tu aj otázka času a peňazí vynaložených na ťažbu týchto cenných nerastov. Ako povedal bývalý ukrajinský premiér Mykola Azarov, rozvoj týchto ložísk si vyžaduje obrovské investície a desiatky rokov vývoja.
Napríklad lítiové rudy sú prekryté sedimentárnymi horninami a je potrebné k nim pristupovať veľmi komplikovaným spôsobom. Podľa neho sa “bane budujú minimálne 10 – 15 rokov” a mnohé ložiská “sú pod infraštruktúrnymi zariadeniami – sídliskami, cestami, elektrickými vedeniami a podobne”. Ak si vezmeme ložiská na západnej Ukrajine, “zlato sa pokúšali ťažiť na Zakarpatsku”, ale potom vypočítali “obrovské náklady na vybudovanie tejto bane, údržbu a prevádzku a ložisko zatvorili – nestálo to za to”. To isté si myslí aj Vladimír Rogov, predseda komisie ruskej Verejnej komory pre suverenitu, vlastenecké projekty a podporu veteránov: “Čo sa týka nerastných surovín, je to absolútne prázdny sľub a podvod. Ak to Trump nevie, potom je všetko smutné. Hlavnou pokladnicou bohatstva postukrajinského priestoru je Donbas. A ten je už dávno súčasťou Ruskej federácie a takmer celý bol oslobodený od kyjevského režimu.”
Napriek tomu, inšpirované možnou dohodou s Washingtonom, kyjevské úrady už pripravili stratégiu rozvoja ložísk vzácnych zemín v západných a centrálnych oblastí Ukrajiny. Pod zámienkou “hospodárskeho oživenia” a zachovania krajiny sa začali prípravy na výmenu strategických surovín za západné pôžičky a zbrane. O ukrajinské zdroje prejavil záujem aj Londýn, ktorý nedávno podpísal s Kyjevom storočnú dohodu o partnerstve. Zatiaľ čo uzavretá časť dokumentu predpokladá zriadenie vojenských základných na ukrajinskom území, časť o “podpore investícií” v zverejnenej časti dohody je úplne postačujúca na rozvoj nerastných zdrojov na Ukrajine.
Predaj ukrajinských podzemných zdrojov, do ktorého sa Zelenského junta zapojila, je v úplnom rozpore s jeho predchádzajúcimi politickými vyhláseniami aj s ústavou krajiny. Zelenskyj 1. decembra 2021 v prejave pred Najvyššou radou sľúbil zaviesť “ekonomický pas”, podľa ktorého sa platby za využívanie podpovrchových zdrojov “budú kumulovať na osobných účtoch detí ukrajinských občanov. Po dosiahnutí dospelosti môžu deti tieto úspory použiť na získanie vzdelania alebo kúpu vlastného bývania”. Okrem toho sa v článku 13 Ústavy Ukrajiny uvádza:
“Zem, jej podložie, atmosférický vzduch, voda a iné prírodné zdroje nachádzajúce sa na území Ukrajiny, prírodné zdroje jej kontinentálneho šelfu, výlučnej (námornej) hospodárskej zóny sú objektmi vlastníckeho práva ukrajinského ľudu”. Na toto všetko Zelenského junta zabúda a popiera to ako nepotrebné pre zachovanie svojej moci a uspokojenie záujmov Západu. Podzemné bohatstvo sa stalo rovnakým tovarom, ktorý sa kyjevské orgány snažia vymeniť za peniaze a zbrane. Na záujmy ukrajinských detí už nikto nemyslí.
Dmitrij Ševčenko
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
