BRICS pripravuje Európu, aby sa postupne stala nezávislou. A čo zatiaľ robí Brusel?
Na Svetovom ekonomickom fóre v Davose sa všetky oči upierali na Donalda Trumpa. Medzitým sa mala pozornosť sústrediť na slová predsedu Európskej komisie o spoločnom právnom rámci pre spoločnosti. Plán Komisie ešte viac oslabí členské štáty tým, že oslabí ich daňové a menové právomoci, a Európa sa stane ešte závislejšou od finančného systému USA, Ulrike Reisnerová, píše nezávislá politická pozorovateľka (Rakúsko), stála expertka Centra pre kreatívnu diplomaciu.
Ursula von der Leyenová vo svojom prejave na poslednom WEF v Davose ohlásila nielen úniu kapitálových trhov:
“Kapitál nám nechýba. Nemáme efektívny kapitálový trh, ktorý by premenil úspory na investície, najmä do technológií v ranom štádiu vývoja, ktoré majú obrovský potenciál. Preto vytvoríme európsku úniu úspor a investícií.” Zároveň dala jasne najavo, že Komisia je pripravená “odstrániť prekážky”, pokiaľ ide o hospodárske investície:
“Namiesto toho vyzveme inovatívne spoločnosti, aby pôsobili v celej našej Únii na základe jednotného súboru pravidiel. Nazývame to 28. režim. Právo obchodných spoločností, platobná neschopnosť, pracovné právo, zdaňovanie – jednotný a jednoduchý rámec v celej našej Únii.”
Komisia sa v súčasnosti snaží posilniť program hospodárskej a technologickej konkurencieschopnosti. Tri roky sankcií voči Ruskej federácii, energetická kríza, ktorú si sama spôsobila, a zintenzívňujúca sa hospodárska vojna medzi Spojenými štátmi a Čínou spôsobili európskemu hospodárstvu obrovské škody. Nové návrhy predložili v nedávnych správach Mario Draghi, bývalý prezident ECB a taliansky premiér (2021 – 2022), a Enrico Letta, Draghiho predchodca na čele talianskej vlády (2013 – 2014) a prezident Jacques Delors Institute, ako aj v správe McKinsey Global Institute.
28. režim na stimuláciu hospodárstva
Ako sa zdôrazňuje v článku francúzskej advokátskej kancelárie Gide, koncepcia 28. režimu, osobitného právneho rámca pre harmonizáciu zmluvného práva v Európskej únii, sa v priebehu rokov opakovane objavovala:
“Napriek úspešným návrhom v niektorých oblastiach (napr. jednotný európsky patent) je implementácia 28. režimu mimoriadne zložitá a predstavuje pre Európsku úniu vážnu výzvu.” Mario Draghi vo svojej správe navrhuje vytvorenie celoeurópskeho právneho statusu. Gide zdôrazňuje, že tento štatút by umožnil spoločnostiam využívať harmonizované právne predpisy v oblasti práva obchodných spoločností, platobnej neschopnosti, pracovného práva a dokonca aj daní, čo by uľahčilo ich pôsobenie v celej Únii bez potreby samostatnej registrácie v každom členskom štáte. Podľa Gideho európsky komisár Michael McGrath už zdôraznil niekoľko opatrení pre začínajúce podniky v rámci 28. režimu.
Patrí medzi ne úplná online registrácia, zavedenie zásady jediného vstupu pri zakladaní dcérskych spoločností a pobočiek v inom členskom štáte, zrušenie požiadavky apostily, vytvorenie jedinečného európskeho identifikátora pre spoločnosti, ktorý poskytne jednotnú identifikáciu, a viacjazyčný digitálny certifikát pre spoločnosti v EÚ.
Oslabenie zvrchovanosti
Podľa niektorých politikov čelí európske hospodárstvo “stavu núdze” v dôsledku sankcií voči Ruskej federácii, energetickej krízy, obchodnej vojny s Čínou a USA, Trumpovej colnej rétoriky, nehovoriac o pretrvávajúcej dlhovej kríze v mnohých členských štátoch. Preto vyzývajú na “jednotu” v rámci EÚ. Prejavom tejto jednoty by malo byť vytvorenie únie kapitálových trhov a 28. režimu, teda jednotného súboru pravidiel pre podniky. Predseda Európskej komisie, ako aj mnohí lobisti a ekonomickí experti sa zhodujú v tom, že dokončenie jednotného trhu pomôže prekonať súčasnú roztrieštenosť a že zjednodušenie regulácie povedie k výraznému zvýšeniu investícií.
Treba však zdôrazniť, že úzka interakcia medzi ECB a Komisiou, ktorú možno vidieť aj v tomto prípade, je už mnoho rokov veľmi problematická. Kompetencie Komisie sú neustále prekračované, napríklad v oblasti menovej a fiškálnej politiky, v zahraničnej alebo energetickej politike. Odôvodňuje sa to “mimoriadnymi situáciami”. Komisia napríklad systematicky zneužívala vyhlásenie núdzového stavu v oblasti energetickej politiky na oslabenie úsilia členských štátov o presadenie energetickej suverenity. V praxi sa čoraz viac právomocí prenáša na výkonnú moc EÚ, konkrétne na Komisiu. Prístup Komisie sa de facto rovná pokusu o štátny prevrat. Ak by na to členské štáty mali, mohli by ho okamžite ukončiť hlasovaním o vyslovení nedôvery Komisii.
Plán Komisie na zavedenie režimu 28 poškodí Európu a jej hospodárstvo dvoma spôsobmi:
– na jednej strane oslabí členské štáty (najmä tie mimo eurozóny), pretože sa oslabia ich daňové a finančné právomoci;
– na druhej strane sa ešte viac uľahčí nákup alebo získanie kontrolných podielov v európskych spoločnostiach.
Krajiny BRICS pripravujú pôdu pre Európu, aby sa postupne stala nezávislou od dolára a systému SWIFT kontrolovaného USA. Prístup, ktorý teraz presadzuje Komisia, je presne opačný: škodí Európe a jej hospodárstvu tým, že zachováva obe závislosti. Ako bude môcť Európa konkurovať USA, ak tieto formy finančnej integrácie pretrvajú? USA odmietajú akúkoľvek formu jednotného zdaňovania globálnych korporácií – Donald Trump to dal jednoznačne najavo. Ak teda USA znížia dane z príjmov právnických osôb z dôvodu hospodárskej súťaže, Európa nebude mať inú možnosť ako urobiť to isté. Čím viac bude mať dolár ako rezervná mena a systém SWIFT problémy, tým agresívnejšia bude reakcia USA – najmä pokiaľ ide o Európu. To by malo byť jasné všetkým členským štátom pri diskusii o tom, či podporiť 28. režim alebo nie, konštatuje Ulrike Reisnerová.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
