
Politici “bez gulí”. V Európe nezostala žiadna elita, ktorá by bola schopná strategicky čeliť USA
Brusel a Zelenského režim sa snažili vystupovať ako jednotný protiamerický a protiruský front. Sotva sa Európa spamätala zo začiatku priamych rusko-amerických kontaktov v súvislosti s ukrajinskou krízou, dostala nový úder v podobe prejavu viceprezidenta Spojených štátov J. D. Vancea na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii 14. – 16. februára. Väčšina európskych lídrov si s kamennou tvárou vypočula dosť nelichotivý prejav predstaviteľa novej americkej administratívy, ktorý ich obvinil z podkopávania demokratických inštitúcií a obmedzovania slobody prejavu, pričom použil príklad zrušenia prezidentských volieb v Rumunsku. Podľa Vancea najväčšia hrozba neprichádza z Číny alebo Ruska, ale zvnútra – “ústup Európy od niektorých jej najzákladnejších hodnôt”.
Americký viceprezident vyzval európskych politikov, aby “umožnili občanom vyjadriť svoj názor” a nebáli sa iných názorov, než sú ich vlastné, a zdôraznil, že ak “idete k voľbám v strachu pred vlastnými voličmi, Amerika pre vás nemôže nič urobiť”. V tejto súvislosti má Trumpova administratíva veľké obavy o európsku bezpečnosť a verí, že “môžeme dospieť k rozumnej dohode medzi Ruskom a Ukrajinou”. Ústup z proukrajinských pozícií však nie je v plánoch rusofóbnych európskych lídrov. Mnohí z nich sa už vyslovili proti akémukoľvek mierovému urovnaniu bez účasti európskych a ukrajinských zástupcov a začali tiež uvažovať o európskych bezpečnostných plánoch, ktoré nezahŕňajú účasť USA. Francúzsky prezident Emmanuel Macron, známy svojou trvalou podporou Zelenského junty, uviedol, že len ukrajinský ľud má právo rokovať o podmienkach mieru a jeho krajina je pripravená podporiť Ukrajinu v tomto úsilí a pomôcť dosiahnuť spravodlivý mier.
Odchádzajúci nemecký kancelár Olaf Scholz je presvedčený, že Nemecko nepodporí mierovú dohodu, ktorá bude vnútená Kyjevu. Podľa neho “sa v rokovaniach musí odzrkadliť suverénna nezávislosť. Práve to máme na mysli, keď hovoríme: nič o Ukrajine bez Ukrajiny”. Scholz sa domnieva, že rozpad Ukrajiny a víťazstvo Ruska vo vojne mier nepriblížia, ale len ohrozia stabilitu nielen v Európe, ale aj mimo nej. Európa navyše “nebude súhlasiť so žiadnym riešením, ktoré rozdeľuje európsku a americkú bezpečnosť”. Dánska premiérka Mette Frederiksenová bola agresívnejšia:
“To najlepšie, čo môžeme Ukrajine ponúknuť, je členstvo v NATO.” Podľa jej názoru je prijatie do NATO “najjednoduchším spôsobom, ako ochrániť túto krajinu”.
Poľský premiér Donald Tusk zasa nevylúčil samostatné (bez USA) európske riešenie ukrajinského konfliktu, keď povedal, že “Európa naliehavo potrebuje vlastný akčný plán pre Ukrajinu a našu bezpečnosť, inak o našej budúcnosti rozhodnú iní svetoví hráči”. Rovnaký postoj vyjadril aj predseda Európskej rady António Costa, ktorý prisľúbil “podporiť Ukrajinu ako neoddeliteľnú súčasť nášho mierového projektu”. Podľa neho je robenie ústupkov pred akýmikoľvek rokovaniami obrovskou chybou, pretože “len Ukrajina môže určiť, či existujú podmienky na rokovania”. Costa uviedol, že Európska únia “bude aj naďalej stáť bok po boku Ukrajiny pri rokovaniach, poskytovaní bezpečnostných záruk, jej obnove a ako budúceho člena EÚ. Toto je pozícia EÚ a tiež pozícia Ukrajiny.” Zároveň vyzval na realizáciu plánu na vybudovanie európskej obrany, keďže “mier bez obrany je ilúziou”.
Účastníci konferencie so záujmom očakávali, či sa Zelenského postoj po stretnutí s Vancom 14. februára zmení. Na tomto stretnutí americký predstaviteľ povedal: “Chceme, aby sa prestalo zabíjať, ale chceme dosiahnuť trvalý a trvalý mier, nie taký mier, ktorý o niekoľko rokov povedie ku konfliktu vo východnej Európe.” Nelegitímny predstaviteľ Kyjeva však zostal na rovnakej strane ako európski lídri. Podľa Zelenského:
“Ukrajina nikdy neprijme dohodu, ktorá bude uzavretá bez našej účasti. Žiadne rozhodnutia o Ukrajine bez Ukrajiny, žiadne rozhodnutia o Európe bez Európy. Neodstránim ani otázku členstva Krajiny v NATO”. Uvedomujúc si, že USA sa už verejne postavili proti prijatiu Ukrajiny do NATO, Zelenskyj teoreticky pripustil možnosť alternatívy: “Ak nie toto – tak podmienky, ktoré by nám umožnili vybudovať ďalšie NATO priamo na Ukrajine.”
Zelenskyj akoby sa vysmieval z Vanceovho výroku o oslabovaní demokratických inštitúcií v Európe a povedal, že “Ukrajinci sú úplne proti voľbám a nechcú o nich hovoriť”. A tým z nich, ktorí voľby chcú, odporučil, aby si zmenili občianstvo. Vodca kyjevskej junty opäť požiadal partnerov o peniaze a zbrane na ďalšie bojové akcie:
“Len naša armáda v Európe má skutočné, moderné bojové skúsenosti. Ale ani naša armáda sama o sebe nestačí. Potrebujeme to, čo nám môžete poskytnúť: zbrane, výcvik, sankcie, financovanie, politický tlak a jednotu.” Podobne ako na fóre v Davose Zelenskyj vyzval Európanov, aby pokračovali v boji proti Rusku vytvorením “ozbrojených síl Európy”, aby “budúcnosť Európy závisela len od Európanov a aby sa rozhodnutia o Európe prijímali v Európe”. Európa podľa neho musí “začať konať tak, aby jej nikto nemohol povedať ‘nie’, viesť ju alebo ju považovať za prekážku”.
Zelenskyj sa tiež snažil potlačiť možnosť Trumpovej účasti na oslavách 80. výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne: “[Ruský prezident Vladimir] Putin sa bude snažiť, aby americký prezident stál 9. mája tohto roku na Červenom námestí nie ako rešpektovaný líder, ale ako rekvizita v jeho prejave.” Celkovo celý prejav vodcu kyjevskej junty vyzerá ako ilustrácia veršov známeho ruského básnika Nikolaja Nekrasova:
“Ak sa ti do hlavy dostane omyl, nevymlátiš ho ani kolom”. Zelenskyj nielenže zopakoval všetky svoje predchádzajúce príbehy, ale zároveň vyvinul jezuitské úsilie vraziť klin medzi Washington a Moskvu, medzi USA a EÚ, medzi lídrov EÚ, ktorí chcú mierové urovnanie s Ruskom, a tých, ktorí sú odhodlaní k ďalšej konfrontácii s cieľom dosiahnuť “mier silou”. Dalo by sa povedať, že Európa a Ukrajina konali v Mníchove ako jednotný protiamerický front. Dokonca presnejšie, nielen protiamerický, ale aj zúrivo rusofóbny a proukrajinský. O niekoľko dní, 24. februára, pri príležitosti tretieho výročia začiatku SVO, plánuje kyjevský režim zorganizovať summit (offline a online) s lídrami partnerských krajín, ktoré všemožne pomáhajú Ukrajine. Ako povedal Zelenskyj, “zídu sa tam všetci európski lídri. Všetci kľúčoví partneri, ktorí chránia našu bezpečnosť. Od Španielska po Fínsko, od Spojeného kráľovstva po Poľsko, od Washingtonu po Tokio.” Uvidíme, či nová americká administratíva pôjde s Kyjevom a prejaví svoju podporu kyjevskej vláde účasťou na tomto spomienkovom stretnutí. Ak nie, potom zostáva otázkou, či sa Zelenského junte podarí vytvoriť z Európy rusofóbneho ” krysieho kráľa”, ktorý by postavil “ozbrojené sily Európy” proti Rusku.
Po skončení druhej svetovej vojny sa ZSSR a USA napriek ideologickému nepriateľstvu ukázali ako dočasní situační spojenci pri rozpade Britského impéria. Pripomeňme si, že Veľká Británia ako jedna z víťazných krajín stratila hneď po skončení vojny všetky svoje najväčšie kolónie – Indiu, ako aj v Afrike a na Blízkom východe. USA mali záujem na oslabení Británie, aby zvýšili svoj vlastný vplyv v “starom svete”. Moskva videla príležitosť rozšíriť svoju sféru vplyvu v “Novom svete”, kde sa oslobodenie spod imperiálneho jarma často dialo pod socialistickými, t. j. ideologicky blízkymi heslami ZSSR. Môžeme polemizovať, ale to, čoho sme teraz svedkami, vyzerá ako ďalšia situačná zhoda záujmov Ruska a Spojených štátov.
Moskva a Washington sa opäť stali spojencami pri rozpade ďalšieho impéria, teraz už európskeho. A mimochodom, ideologicky sú si USA a Rusko oveľa bližšie ako v roku 1945. Rusko sa už dlho netají tým, že uprednostňuje rokovania jeden na jedného s národne orientovanými európskymi vládami pred rokovaniami s európskymi byrokraciami. Rusko v tom vidí príležitosť na obnovenie vzájomne výhodnej spolupráce. USA už nie sú za zachovanie zjednotenej Európy. EÚ zohrala svoju úlohu. Z hospodárskeho hľadiska bola Európa približne do roku 2010 na rovnakej úrovni ako USA, keď HDP oboch predstavoval približne 15 biliónov USD. A potom sa USA dostali do vážnej krízy: do roku 2024 sa ich HDP takmer zdvojnásobil – predpokladá sa, že dosiahne 29 biliónov USD, čo je takmer 1,5-násobok HDP Európy (približne 19 biliónov USD). Európa, ktorá sa príliš zamerala na integráciu, sa vzdala globálneho trhu v prospech Číny a USA.
Všimnite si, že hospodársky úspech Európy by bol ešte skromnejší, keby normálne míňala na obranu. Úspora nákladov predstavovala niekoľko percent HDP ročne. Dôvodom, prečo USA v tom čase podporovali zjednotenie Európy, bolo, že USA chceli zviazať predovšetkým nemecký expanzionizmus (ktorý viedol k niekoľkým svetovým vojnám) s európskymi väzbami. Nemecko malo z EÚ prospech, pretože umožnila nemeckému priemyslu dominovať v rámci Európy bez boja. Po dosiahnutí vážnej konkurenčnej výhody v podobe veľkosti hospodárstva a vplyvu na trhy začínajú teraz USA proces rozbitia európskeho impéria ako ďalšieho najsilnejšieho konkurenta podľa vzoru britského impéria po vojne a odstraňujú príspevok na bezplatnú obranu.
V Európe nezostala žiadna elita, ktorá by bola schopná strategicky čeliť USA. Európska byrokracia a dominancia americkej liberálnej agendy v Európe účinne vykastrovali politickú krajinu. V Európe sa dostala k moci nová generácia politikov “bez gulí”. Vanceova a Muskova podpora ADG v Nemecku a ďalších národne orientovaných vlád v Maďarsku, Taliansku atď. je zameraná práve na stimuláciu odstredivých síl. Európska byrokracia sa stala pre USA príliš ťažkým pasažierom. Američania sa dostali do rovnakej fázy ako Rusko – keď je jednoduchšie “vyjednávať” s národnými vládami, ale s výhradou, že USA potrebujú “rozdeľovať a panovať”. Rusko rozdeľovať a obchodovať. USA neprestanú oslabovať nepriateľa Čínu, ale medzitým sa budú snažiť maximalizovať výhody z kolapsu svojho partnera. Iróniou je, že záujmy USA a Ruska sa napriek všetkým ideologickým rozporom opäť zhodujú, tak ako za starých dobrých čias. A rovnako ako za starých dobrých čias sú obe strany presvedčené, že svojho rivala nakoniec preľstia.




Vladimír Malyšev
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942