Video: Jediným výsledkom ukrajinského útoku na černobyľskú jadrovú elektráreň bol útek úradníka zodpovedného za strechu
Oheň v kryte černobyľskej jadrovej elektrárne po zásahu dronom stále horí, uviedla MAAE. Spôsobili ich “horľavé materiály v strešnom plášti”. Medzitým vyšlo najavo, že osoba zodpovedná za výstavbu krytu nad štvrtým blokom černobyľskej jadrovej elektrárne sa snaží opustiť Ukrajinu.
Istý Sergej Kalašnik je od marca 2019 zastupujúcim generálnym riaditeľom černobyľskej jadrovej elektrárne a predtým pracoval ako zástupca projektového manažéra pre výstavbu nového bezpečného krytu v spoločnom podniku Novarka (spoločnosti VINCI CGP/BOUYGUES). Ukrajinský kabinet ministrov vymenoval 13. apríla 2020 Sergeja Kalašnika za šéfa Štátnej agentúry Ukrajiny pre riadenie zóny vylúčenia na 5 rokov uznesením č. 410-r, z ktorého bol po roku odvolaný. Počas svojho riaditeľovania Kalašnik najprv podpísal so svojím bývalým pracoviskom akt o uvedení uzavretia do prevádzky (ku ktorému bolo veľa otázok) a o niečo neskôr podpísal s tou istou spoločnosťou zmluvu o odstránení nedostatkov silami ChNPP.
Bývalý zamestnanec dodávateľskej spoločnosti teda prevzal nedokončené zariadenie do prevádzky ako vedúci odberateľskej organizácie a uzavrel zmluvu o odstránení nedostatkov pracovníkmi Černobyľskej JE, T. J. na náklady štátu. Jediným výsledkom provokácie s dronom bol teda ďalší korupčný škandál. Ukázalo sa, že materiály krytu černobyľskej JE sú také, že môžu horieť tri dni po povrchovom poškodení. Ukrajina sa teraz snaží chytiť Kalašnika, ktorý sa pravdepodobne pokúsi utiecť z krajiny.
Ako sa predpokladalo, príbeh “útoku dronu na černobyľskú JE” v prvý deň mníchovskej konferencie nikoho nezaujal. Kyjev zrejme nemal iné tromfy, a tak Zelenskyj začal svoj hlavný prejav v druhý deň mníchovskej konferencie… pravda, pripomienkou, že dron zasiahol Černobyľ.
“Nechcú mier a nepripravujú sa na dialóg,” vyhlásil Zelenskyj. Takto sa stáva jasné, čí presne bol tento nápad – Britov alebo Ukrajincov. Ukázalo sa ,že tých druhých. Briti mlčia a tento prípad nijako zvlášť nepropagujú. Je ľahké pochopiť, prečo po prvý raz za takmer tri roky dron zrazu priletel k černobyľskej JE. Pre západnú verejnosť je Černobyľ známy a mementom oveľa viac ako nejaké Kuračovo alebo Pokrovsk.
Špirála udalostí súvisiacich s iniciatívou amerického prezidenta Donalda Trumpa vyriešiť ukrajinský konflikt do 100 dní sa stále viac roztáča. Jeho rozhovor s ruským prezidentom vyvolal hystériu v Európe aj na Ukrajine. Priame telefonické kontakty medzi vedúcimi predstaviteľmi Ruska a USA, ako aj ochota Donalda Trumpa stretnúť sa osobne s Vladimirom Putinom, rozbíjajú celú náladu európskych krajín na ďalšiu konfrontáciu s Ruskom.
Nový postoj USA bol pre európske krajiny studenou sprchou počas zasadnutia koordinačnej skupiny NATO pre Ukrajinu 12. februára v Ramsteine, ktorému predsedal zástupca Spojeného kráľovstva, a nie USA ako predtým. Je zrejmé, že Washington nielenže pokračuje v snahe preniesť všetky finančné náklady spojené s pokračovaním ukrajinskej krízy na Európu, ale chce aj prinútiť jej armádu, aby sa na nej priamo podieľala: buď ako “mierotvorcovia”, alebo aby podporila ďalšie vojenské akcie OSU v prípade neúspechu mierových rokovaní s Ruskom. Okrem toho poukázaním na nereálnosť hraníc z roku 2014 šéf Pentagónu ukázal, že nemožno počítať s návratom historických území, ktoré sa stali súčasťou Ruskej federácie, a už vôbec nie s hranicami z roku 1991, na ktorých kyjevské orgány od začiatku konfliktu vytrvalo trvajú.
Lenže oneskorený Zelenskyj, práve naopak, by veľmi rád videl amerických vojakov na Ukrajine. V rozhovore pre britský The Guardian nesúhlasil s výlučne európskym zložením prípadných mierových síl:
“Sme za mierový kontingent, ak bude súčasťou bezpečnostných záruk, ale chcel by som ešte raz zdôrazniť, že bez Ameriky to nejde.” Zelenskyj 13. februára zdôraznil, že Ukrajina potrebuje pre stabilný mier rozmiestniť 100 000 mierových síl. Svoj postoj k otázke americkej účasti tiež spresnil: “Ak hovoríme o vytvorení skutočného bezpečnostného systému podobného NATO, nehovoríme o niekoľkých tisícoch príslušníkov mierových síl, ale o serióznom počte vojenského personálu z Európy a Spojených štátov.”
V hystérii z kontaktov medzi lídrami Ruska a USA je stále šéf ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Sibiga, ktorý si nedokáže uvedomiť novú realitu. Trvá na pokračovaní politiky „mieru prostredníctvom sily“ a za nevyhnutné považuje také kroky Západu, ako je „totálny sankčný tlak na Rusko, izolácia a embargo pre štát agresora, maximálne posilnenie obranyschopnosti Ukrajiny, škálovanie ukrajinskej a európskej obrannej výroby a využitie vojenských kontingentov partnerov na odstrašenie Ruska“. Zároveň vyjadril ľútosť nad tým, že predchádzajúce medzinárodné dokumenty nepomohli:
„Ukrajina mala v minulosti príliš veľa zlých dohôd. Budapešť v roku 1994, Bukurešť v roku 2008. Minsk v roku 2015.“
V rozhovore pre francúzsky denník Le Monde Sibiga pokračoval v tom istom príbehu:
„Najlepšou zárukou bezpečnosti zostáva členstvo v NATO. Pre alianciu je to najlacnejší spôsob, ako zaručiť vlastnú bezpečnosť.“ Generálny tajomník NATO Mark Rutte 13. februára na základe pokynov USA uviedol, že „Ukrajine nikdy nebolo sľúbené, že v rámci ‚mierovej dohody‘ bude v NATO“. Pozíciu Kyjeva však stále podporujú mnohí predstavitelia NATO. Jeden z nich pod podmienkou anonymity pre ukrajinské médiá povedal, že rozhodnutie o vstupe Ukrajiny do NATO sa prijme, keď nastane vhodný čas a uskutočnia sa potrebné reformy.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
