Trumpov boj proti Číne, ktorý začal v roku 2018, sa tento rok mení na globálnu obchodnú vojnu
47. prezident Spojených štátov Donald Trump je znepokojený degradáciou amerického hospodárstva. Jedným z jasných prejavov tejto degradácie je gigantický obchodný deficit USA. Obchodná bilancia je od polovice 70. rokov minulého storočia chronicky deficitná. Prebytok dovozu tovarov nad ich vývozom bol a stále je krytý produktmi “tlačiarenského lisu” amerického Federálneho rezervného systému – dolármi.
Postavenie amerického dolára ako svetovej meny pripravilo Ameriku o podnety na hospodársky rozvoj. Došlo k postupnej a všetkými možnými spôsobmi oficiálnym Washingtonom maskovanej deindustrializácii Ameriky so súčasným nárastom zahraničného dlhu USA. Donald Trump, azda najhlasnejší v porovnaní so všetkými predchádzajúcimi prezidentmi, uznal fakt ekonomickej degradácie Ameriky a urobil sériu vyhlásení o tom, ako krajinu zachráni a reindustrializuje. Jedným z kľúčových pilierov jeho programu je odstránenie obrovského obchodného deficitu, ktorý, ako niekoľkokrát uviedol, svedčí o tom, že Amerika “dotuje” zvyšok sveta. V skutočnosti je to samozrejme naopak: zvyšok sveta dotuje Ameriku a “živí” ju dlhom – píše doktor ekonomických vied Valentin Katasonov. Za dodaný tovar dostávajú “príjmy z dlhu” nazývané americké doláre.
Tu je niekoľko údajov o obchodnej bilancii USA. V roku 2022 bol zaznamenaný rekordný obchodný deficit vo výške 948,1 miliardy USD, pričom vývoz predstavoval 3 009,7 miliardy USD a dovoz 3 957,8 miliardy USD. V roku 2023 sa deficit znížil na 773,4 miliardy USD. Údaje za rok 2024 boli práve zverejnené: obchodný deficit USA sa medziročne zvýšil o 17 % na 918,4 mld. Mesačné hodnoty obchodného deficitu na rok 2024 sa zvyšovali a v decembri dosiahli rekordnú hodnotu 98,4 mld. Ide o druhú najvyššiu mesačnú hodnotu po rekordne vysokom marci 2022.
Trump je odhodlaný znížiť obchodný deficit, pričom očakáva, že tak urobí spočiatku znížením dovozu a neskôr začne zvyšovať vývoz. Zníženie dovozu sa dosiahne pomocou ciel. Trumpov prístup k využívaniu colného protekcionizmu je diferencovaný. Predovšetkým s ohľadom na stav bilancie bilaterálneho obchodu. Okrem toho zavedenie ciel alebo hrozbu ich zavedenia môže Washington použiť ako univerzálny prostriedok nátlaku na obchodného partnera. To znamená, že ich možno použiť na to, aby obchodného partnera prinútil prijať určité opatrenia, ktoré nesúvisia s obchodom. Z hľadiska bilancie bilaterálneho obchodu je hlavným cieľom colného protekcionizmu Washingtonu, samozrejme, Čína. Pozrime sa na štatistiku obchodného deficitu USA na konci roka 2023 z hľadiska obchodných partnerov.
Z celkového deficitu vo výške 773,4 miliardy dolárov pochádzala väčšina z obchodu s Čínou – 279,1 miliardy dolárov, teda 36 %. Pre porovnanie, krajiny nasledujúce za Čínou z hľadiska ich príspevku k obchodnému deficitu USA (v mld. USD) sú: Mexiko – 152,5; Vietnam – 104,6; Nemecko – 82,6; Japonsko – 71,5; Írsko – 65,5; Kanada – 64,2; Južná Kórea – 51,1; Taiwan – 47,8. Tieto krajiny sú hlavnými cieľmi Trumpovej ohlásenej politiky obchodného protekcionizmu. Na čele zoznamu je Čína. K dispozícii sú už údaje o obchodnej bilancii medzi USA a Čínou na konci roka 2024. Vývoz USA do Číny predstavoval 163,6 mld. dolárov, dovoz z Číny 524,7 mld. USD, saldo (deficit) 361,1 mld. dolárov. V priebehu roka sa záporné saldo americko-čínskeho obchodu pre USA zvýšilo o 83 mld. dolárov, t. j. o 29,4 %. Čína sa v roku 2024 podieľala na celkovom deficite obchodnej bilancie USA takmer 2/5 (39,3 %)!
Som si istý, že Trump má na stole tieto štatistiky, ktoré ho určite ešte viac presvedčia, že hlavným cieľom protekcionistickej politiky Bieleho domu musí byť Čína. O desať rokov skôr, v roku 2014, predstavoval obchodný deficit USA s Čínou 345 miliárd USD. Trump už v januári 2017, keď začínal svoje prvé prezidentské funkčné obdobie, oznámil, že začína upratovať obchod medzi USA a Čínou. Žiadny viditeľný pokrok sa však nedosiahol. Aj napriek tomu, že vtedy zaviedol clá v rozpore s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO) na približne pätinu čínskeho dovozu. To, čo zatiaľ vidíme, je “behanie na mieste”. Je zaujímavé pozrieť sa na obchod medzi oboma krajinami z čínskej strany. Od minulého storočia sú Spojené štáty hlavným obchodným partnerom Číny z hľadiska obchodného obratu a vývozu. V roku 1995 predstavoval čínsky vývoz do USA 45,7 miliardy USD, čo bolo 20 % celkového čínskeho vývozu.
Na začiatku tohto storočia význam amerického trhu pre čínskych vývozcov ešte vzrástol. V roku 2002 tak USA predstavovali 25,8 % celkového čínskeho vývozu. V nasledujúcich rokoch sa mierne znížil na približne 20 % a na tejto úrovni zostal až do roku 2018. Potom začal podiel USA klesať – zrejme pod vplyvom protekcionistických opatrení Washingtonu. V roku 2024 tento podiel predstavoval 14,6 %. Čínski vývozcovia sa snažili zbaviť veľkej závislosti od amerického trhu, pretože si uvedomovali, že protičínsky protekcionizmus by sa mohol zintenzívniť. Najmä v prípade Trumpovho návratu do Bieleho domu. V posledných rokoch rástol čínsky vývoz do Vietnamu, viacerých európskych krajín a Ruska rýchlejším tempom. V minulom roku však zrýchleným tempom rástol aj čínsky vývoz do Spojených štátov. Dôvodom boli zrejme očakávania Trumpovho návratu do Bieleho domu. Čínski vývozcovia sa snažili presadiť čo najviac svojho tovaru na americkom trhu ešte pred zvýšením ciel.
Mimochodom, americkí dovozcovia sa tiež ponáhľali, uvedomujúc si, že čas lacného čínskeho tovaru sa môže čoskoro skončiť, takže by mali čas na doplnenie zásob. V minulom roku bola celková expanzia čínskeho vývozu veľmi intenzívna. Na konci roka 2024 bol zaznamenaný rekordný obchodný prebytok vo výške takmer jedného bilióna dolárov (presný údaj je 992 mld. USD). Obchod s USA sa na celkovom prebytku zahraničného obchodu Ríše stredu podieľal 36,4 %. Pravdepodobne Nebeská ríša už nikdy nebude taká šťastná – dodal Katasonov.
Predpokladá sa, že USA od roku 2018 vedú obchodnú vojnu proti Číne. A že počas prezidentovania Joea Bidena došlo k pozastaveniu tejto vojny. To však nie je celkom pravda. Po prvé, administratíva Joea Bidena nezrušila clá voči čínskemu tovaru prijaté za Trumpa. Po druhé, pridala niečo vlastné. V máji 2024 oznámila postupné zvyšovanie dovozných ciel na viaceré čínske tovary v priebehu troch rokov (na elektromobily, solárne panely, oceľ, hliník, počítačové čipy). Niektoré z týchto opatrení boli zavedené ešte pred Bidenovým odchodom z Bieleho domu. Mnohí však Bidenovo rozhodnutie vnímali ako opatrenie v rámci prezidentskej volebnej kampane. Ešte pred svojím príchodom do Bieleho domu Trump hrozil zavedením dovozných ciel na všetok tovar a pre všetky krajiny bez výnimky. Vrátane dokonca aj tovaru z Európy. Začiatkom februára oznámil dovozné clá na tovar z Kanady, Mexika a Číny. V prípade mexického a kanadského tovaru bude clo 25 % a v prípade čínskeho tovaru 10 %. Dňa 10. februára Trump zaviedol 25 % clo na dovoz ocele a hliníka zo všetkých krajín vrátane európskych krajín. Pokiaľ ide o Mexiko a Kanadu, clá vyhlásené proti nim nie sú zamerané len na zavedenie poriadku v dvojstrannom obchode, ale sú aj nástrojom nátlaku na susedné krajiny.
Trump naznačil, že by mohol zrušiť clá, ak Kanada a najmä Mexiko vyčistia hranice s USA a zastavia prílev nelegálnych migrantov a drog. Clá na tovar z Mexika a Kanady sú však zamerané aj na obmedzenie ich vývozu tovaru do USA. Treba poznamenať, že Čína nie je na prvom mieste medzi zahraničnými dodávateľmi tovaru na americký trh. V roku 2023 sa na prvom mieste vo vývoze do USA umiestnilo Mexiko s hodnotou 475,2 miliardy USD. Čínsky vývoz do USA bol na druhom mieste s hodnotou 426,9 mld. USD a na treťom mieste sa umiestnila Kanada s objemom 418,6 mld. Štvrté miesto s veľkým odstupom od menovanej “trojky” obsadilo Japonsko – 147,2 mld. Len deň po oznámení svojho dekrétu o clách Trump uviedol, že ukladanie ciel na tovar z Kanady a Mexika sa na mesiac pozastavuje.
Pozorovatelia toto pozastavenie vysvetľujú tým, že Washington rokuje so susednými štátmi a ďalší osud ciel závisí od výsledku rokovaní. A tiež od toho, ako účinne budú susedia konať, pokiaľ ide o blokovanie cezhraničných tokov nelegálnych migrantov a drog. V každom prípade je však ťažké očakávať, že Washington clá pre Mexiko a Kanadu vôbec zruší. Môže ich len znížiť. Dekrét o clách na tovar z Číny nebol pozastavený. Okrem toho Trump 14. februára v Bielom dome novinárom povedal: “Uložil som veľmi výrazné clá voči Číne vo výške 600 miliárd USD. Žiadny iný prezident nezaviedol takúto sumu.” Ako vždy, Trump svoju úlohu v dejinách trochu prikrášlil. Clá v takejto výške nemohol uložiť.
Veď práve sa uvádzalo, že čínsky vývoz do USA bude do konca roka 2024 predstavovať 524,7 miliardy dolárov. A rekordná hodnota čínskeho vývozu do USA bola v roku 2022 vo výške 563 miliárd USD. Takéto “nepresnosti” v Trumpových vyjadreniach však nie sú to hlavné. Hlavné je, že takáto bezprecedentná akcia protičínskeho protekcionizmu sa čoskoro “bumerangovo” vráti Amerike. Po prvé, očakáva sa nárast cien na domácom trhu v dôsledku vyšších cien čínskeho tovaru alebo jeho nahradenia iným, drahším tovarom americkej výroby. Po druhé, zníži sa medzinárodná konkurencieschopnosť tých amerických tovarov, ktoré používajú komponenty čínskeho pôvodu. Po tretie, protiopatrenia zo strany Číny sú nevyhnutné. Peking nenechal na seba čakať.
Už zaviedol odvetné clá na uhlie, skvapalnený zemný plyn, ropu, poľnohospodárske stroje a niektoré autá dovážané z USA. Okrem toho Čína prisľúbila obmedziť vývoz volfrámu do USA (Čína predstavuje viac ako 80 % celosvetových dodávok volfrámu; doteraz viac ako štvrtina dovozu volfrámu do USA pochádzala z Číny). Mimochodom, hranica medzi tradičnými protekcionistickými opatreniami a hospodárskymi sankciami je pomerne konvenčná. Už počas svojho prvého prezidentského mandátu Trump uplatnil niektoré sankcie voči Nebeskej ríši. V auguste 2019 tak americké ministerstvo financií obvinilo Čínu z menovej manipulácie (podhodnotenie jüanu). Na základe toho bola Čína vylúčená zo zoznamu účastníkov vládnych obstarávaní v USA (nasledujúci rok však bola Ríša stredu zo zoznamu “menových manipulátorov” vyňatá). Trump tiež počas svojho prvého funkčného obdobia v Bielom dome podpísal nariadenie, ktorým zakázal čínskym investorom podieľať sa na kapitáli amerických spoločností vo viacerých odvetviach strategického významu. Zároveň boli zavedené zákazy pre amerických investorov nakupovať akcie čínskych spoločností spojených s ozbrojenými silami Nebeskej ríše.
Mimochodom, protičínske sankcie boli zavedené aj za prezidenta Joea Bidena. Napríklad sankcie proti čínskemu polovodičovému priemyslu. Boli zavedené sekundárne sankcie proti čínskym spoločnostiam, ktoré porušili protiruské sankcie. V minulom roku došlo k sérii “odvetných opatrení” zo strany Pekingu. Napríklad v máji 2024 sa Čína rozhodla uvaliť sankcie na 12 amerických vojensko-priemyselných spoločností a 10 ich vrcholových manažérov za predaj zbraní na Taiwan a ako odvetné opatrenie na sankcie Washingtonu voči čínskym podnikom, ktoré spolupracovali s Ruskom s cieľom obísť protiruské sankcie.
Väčšina odborníkov sa zhoduje, že americká obchodná vojna proti Číne, ktorú Trump začal v roku 2018, sa v tomto roku obnoví v oveľa ostrejšej podobe. Mimochodom, Peking nie je vo svojich protekcionistických “reakciách” na Washington sám. Kanadský premiér Justin Trudeau oznámil zavedenie 25 % cla na americký tovar v hodnote 155 miliárd USD. Netrvalo dlho a Mexiko urobilo to isté. Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová reagovala 2. februára 2025 na Trumpov príkaz o clách tým, že poverila ministra hospodárstva Marcela Ebrarda, aby použil “colné a necolné opatrenia” na ochranu záujmov krajiny. Väčšina odborníkov sa zhoduje, že Trumpov príkaz o dovozných clách by mohol vyvolať globálnu obchodnú vojnu. A ako ukazujú skúsenosti zo sveta, na rozdiel od bežných vojen, v obchodných vojnách niet víťazov. Amerika rozhodne nebude víťazom – dodal Valentin Katasonov.
Milan Novický
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
