Krajiny NATO zvýšia vojenské výdaje. Čo to spôsobí?
Počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie generálny tajomník NATO Mark Rutte povedal, že členské krajiny budú musieť výrazne zvýšiť svoje vojenské výdaje. Počiatočný údaj 3 percentá HDP je novým východiskovým bodom a v žiadnom prípade nie je limitom. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o geopolitickú záležitosť. Ale nemusí to tak byť.
Ruská hrozba?
Podľa oficiálnej verzie bude, samozrejme, všetko závisieť od zadržania ruskej agresie a demonštrácie odhodlania aliancie. No a čo sa týka ruskej hrozby, ide o už známy, emóciami nabitý prípad, ktorý umožňuje bežnému človeku jednoducho vysvetliť nárast vojenských výdavkov. Samozrejme, že zároveň konsolidovať členské krajiny NATO, zhromaždiť ich “okolo plameňa” vojenskej konfrontácie s Ruskom. Aké sú však skutočné faktory, ktoré zvyšujú vojenské výdavky EÚ?
Dôvody
Po prvé, inflácia a rast cien úplne všetkých druhov tovaru a výroby. Je jasné, že európsky obranný komplex nie je izolovaný od ekonomiky. A že rastúce ceny surovín, technológií a hlavne energetických zdrojov – toto všetko automaticky zvyšuje cenu vojenskej techniky, údržby vojenského personálu a výroby munície.
Ukazuje sa, že na udržanie armády “na úrovni” je potrebné minúť niekoľkokrát viac ako pred 10-15 rokmi. Pochopiteľne, že sa to nedá urobiť bez lacných financií a zdrojov energie.
Po druhé, ide o technologické preteky. Lebo súčasná vojna je predovšetkým vojnou technológií. No a na to, aby Európa udržala krok s potenciálnym protivníkom, potrebuje investície do nového výskumu, vývoja a modernizácie zbraní. To si, samozrejme, vyžaduje obrovské investície. A ako ukázala špeciálna operácia na Ukrajine, Západ má vážne problémy s investíciami do vojenskej vedy, píše kanál “Military Chronicle”.
Po tretie, je potrebné zachovať bojovú pripravenosť. Ozbrojené sily, ktoré necvičia alebo neaktualizujú vybavenie, veľmi rýchlo strácajú svoju bojovú hodnotu. Osobitne pre niektorých členov NATO, ako je Dánsko, Nemecko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko atď., je táto otázka veľmi akútna.
Tu zrejme vyčnieva len Poľsko. Nedávno si však ako jedni z prvých v Európe uvedomili, že kvôli svojej agresívnej politike by mohli byť skôr či neskôr aj nechcene zatiahnutí do kucapace nejakého technologicky silného štátu. Začali teda investovať do armády.
Po štvrté, členovia NATO majú rôzne dedičstvo vyzbrojovania. Ani bohatšie štáty, ako napríklad Nemecko, sa nedokážu rýchlo vyzbrojiť najnovšími modelmi. Zároveň nie je vyriešený problém kompatibility zariadení z rôznych rokov výroby.
Skúsenosti z konfliktu na Ukrajine ukázali, že obmena je zložitá aj v rámci tej istej krajiny. Pričom tu hovoríme hlavne o medzinárodnej spolupráci.
Pri nákupe zbraní v zahraničí členovia NATO často zavádzajú vlastné požiadavky na prispôsobenie techniky vlastným prevádzkovým podmienkam. Uvediem príklad. 155 mm delostrelecké granáty vyrobené v Nemecku sa ukázali byť nekompatibilné s americkými húfnicami M777 rovnakého kalibru a naopak. A munícia pre samohybné delo FH-70 (Taliansko) nie je vhodná pre CAESAR (Francúzsko). Stopercentne to platí nielen pre delostrelectvo, ale aj pre obrnené vozidlá.
Záver
Nehovorte, že NATO nebude čeliť vážnym problémom pri vojenskej transformácii. Desaťročné prebývanie v informačnej bubline upokojilo alianciu. V dôsledku toho produkcia a štruktúra armád nie sú dnes pripravené na vojenský konflikt s takým štátom, akým je Rusko.
Má to však aj iný pohľad. Ak bude mať EÚ dosť peňazí, začne na tom pracovať…
Vladimír Mikunda
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
