67.) Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová 8. decembra 2022 v rozhovore pre magazín Die Zeit povedala, že minský protokol, ktorého garantami plnenia boli Nemecko a Francúzsko, bol “pokusom dať Ukrajine čas”, ktorý by použila na to, aby sa “stala silnejšou”. Merkelová v rozhovore ďalej uviedla, že Rusko v roku 2015 “mohlo ľahko prevalcovať” ukrajinské jednotky a dodala, že pochybuje, že “krajiny NATO mohli vtedy urobiť toľko, ako môžu teraz”.
Angela Merkelová – v rozhovore pre Die Zeit:
“Pozrime sa na moju politiku voči Rusku a Ukrajine. Prišla som na to, že rozhodnutia, ktoré som vtedy urobila, sú mi dnes jasné. Bol to pokus zabrániť vojne. To, že sa to nepodarilo, neznamená, že pokusy boli zlé.
Iniciovanie členstva Ukrajiny a Gruzínska v NATO, o ktorom sa diskutovalo v roku 2008, sa mi zdá nesprávne. Žiadna z týchto krajín na to nemala potrebné predpoklady, dôsledky takéhoto rozhodnutia neboli premyslené, či už z hľadiska ruských akcií proti Gruzínsku a Ukrajine, ako aj z hľadiska NATO a jeho pravidiel pomoci.
A dohoda z Minska z roku 2014 bola pokusom kúpiť Ukrajine čas. Tento čas využili na zosilnenie, čo je dnes vidieť. Ukrajina 2014/15 nie je Ukrajinou dneška. Ako sme videli v bojoch okolo Debaľceva v roku 2015, Rusko vtedy mohlo pokojne vyhrať. A veľmi pochybujem, že krajiny NATO vtedy mohli urobiť toľko, čo robia teraz, aby pomohli Ukrajine. Všetkým nám bolo jasné, že ide o zmrazený konflikt, že problém nebol vyriešený, no práve to dalo Ukrajine drahocenný čas.
Samozrejme, teraz si môžete položiť otázku: Prečo v takejto situácii súhlasili s výstavbou Nord Stream 2? “Áno, môžu existovať rôzne názory. O čo išlo? Na jednej strane Ukrajina pripisovala veľký význam tomu, aby zostala tranzitnou krajinou pre ruský plyn. Plyn chcel pumpovať cez svoje územie, nie cez Baltské more.
Dnes ľudia niekedy tvrdia, že každá molekula ruského plynu pochádza od diabla. Nebolo to tak, plyn bol sporný. Na druhej strane o licenciu na Nord Stream 2 nepožiadala nemecká vláda, ale firmy. Takže pre nemeckú vládu a pre mňa bolo hlavnou vecou rozhodnúť, či by sme mali prijať nový zákon ako politický akt, ktorým by sme jednoznačne odmietli schválenie Nord Streamu 2.
Na jednej strane by takéto odmietnutie v kombinácii s minskými dohodami podľa mňa nebezpečne zhoršilo klímu vzťahov s Ruskom.
Na druhej strane energetická závislosť vznikla, pretože bolo menej plynu z Holandska, Spojeného kráľovstva a obmedzená produkcia v Nórsku.
Ale poviem vám niečo, čo ma znepokojuje. Je to spôsobené tým, že studená vojna nikdy neskončila, pretože Rusko v skutočnosti nebolo pacifikované. Je pravda, že keď Putin v roku 2014 napadol Krym, vyhodili ho z G8. NATO tiež rozmiestnilo svoje jednotky do Pobaltia, aby ukázalo, že my ako NATO sme pripravení brániť sa. Okrem toho sme sa v aliancii rozhodli venovať 2 % zodpovedajúceho hrubého domáceho produktu na obranu. Ale mali sme tiež rýchlejšie reagovať na agresivitu Ruska.
Čo sa týka toho, ako by sa táto vojna mohla skončiť, úprimne povedané, neviem. Jedného dňa sa to skončí vyjednávaním. Vojny sa končia pri rokovacom stole.”
68.) Merkelovej opis dohôd sa zhoduje s tým, ktorý urobil bývalý ukrajinský prezident Porošenko, počas ktorého boli podpísané. Ten vyhlásil, že mierová dohoda bola lsťou – predstieraným konaním na oklamanie Ruska, aby mala jeho vláda čas na vojenskú posilu.
69.) “Bývalý francúzsky prezident François Hollande potvrdil slová bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, že Minské dohody boli potrebné iba na to, aby Kyjev mal čas na posilnenie a zabezpečili prípravu ukrajinskej armády na nový konflikt. ” Áno, Angela Merkelová mala v tomto pravdu. Od roku 2014 Ukrajina posilnila svoj vojenský potenciál, stala sa úplne inou, ako v roku 2014. Stala sa lepšie vycvičená a vybavená. Zásluhou Minských dohôd je, že poskytli ukrajinskej armáde takúto príležitosť,” uviedol Hollande v rozhovore pre Kyiv Post.
70.) Hollande bol priamo zapojený do procedúry urovnania konfliktu na Donbase a uzatvorenia Minských dohôd z rokov 2014-2015.
71.) Od roku 2015 CIA tajne cvičila elitné ukrajinské jednotky špeciálnych síl v strelných zbraniach, maskovaní, pozemnej navigácii, taktike maskovania a pohybu a spravodajských službách. Od podpory protiruského prevratu v roku 2014 poskytli USA “bezpečnostnú pomoc” vo výške 2,4 miliardy dolárov – len v roku 2021 450 miliónov dolárov.
72.) Za Trumpovej vlády USA stále roky vyzbrojovali Ukrajinu, trénovali jej vojakov, vykonávali sa spoločné vojenské cvičenia a vytvorila sa úzka spolupráca spravodajských služieb.
73.) Na Západe pribúdali hlasy verejne známych ľudí, ktorí upozorňovali, že americká politika nás vedie do geopolitického konfliktu. Jedným bol bývalý minister obrany Bushovej a Obamovej vlády Robert Gates, ktorý vo svojej autobiografii Služba napísal, že snaha o Ukrajinu a Gruzínsko v NATO je úplne cez čiaru. Pred smrťou pozmenil názor aj samotný Zbigniew Brzezinski, v roku 2014 už hovoril o potrebe ukrajinskej neutrality. Podobne sa vyjadrovala legenda americkej zahraničnej politiky Henry Kissinger, ekonomický guru Jeffrey Sachs atď.
74.) Za posledné roky badáme, ako USA pokračujú popri riadení NATO aj v rozširovaní dvojstrannej spolupráce. Zakladajú a financujú dvojstrannými medzištátnymi zmluvami nové americké základne, napríklad na Slovensku v Kuchyni a na Sliači. Keď sa to politicky nepodarí na prvýkrát, skúsia to znova. Na Ukrajine budovali základňu v čiernomorskom Očakove.
75.) Po roku 2014 Nemecko a Francúzsko naďalej neverejne blokovali členstvo Ukrajiny v NATO, mysliac si, že to stačí. Lenže nestačilo. Vtedy, keď USA nemali podporu celého NATO, postupovali v bilaterálnych kontaktoch a to stačilo na zvyšovanie eskalácie. Komentátori tomu hovorili, že Ukrajina síce ešte v NATO nie je, ale NATO na Ukrajine už áno.
76.) USA podpísali v roku 2021 medzištátnu zmluvu s Ukrajinou s názvom Americko-ukrajinská charta o strategickom partnerstve. V zmluve sa pomaly viac píše o Rusku ako o USA a Ukrajine. Je to dokument plný nepriateľstva k Rusku.
Finále pred začiatkom vojny
77.) V decembri 2021 sa začali zhromažďovať na ukrajinskej hranici ruské vojská.
78.) Rusko poslalo USA a NATO niekoľko požiadaviek, najmä na vzdanie sa plánov na prijatie Ukrajiny do NATO a odstránenie infraštruktúry NATO z krajín prijatých do NATO po páde komunizmu.
Tu je niekoľko kritických výňatkov z textu Putinovho návrhu USA a NATO:
Článok 1
Strany spolupracujú na základe zásad nedeliteľnej, rovnej a neobmedzenej bezpečnosti a za týmito účelmi:
Nebudú podnikať akcie ani sa zúčastňovať či podporovať činnosti, ktoré by ovplyvňovali bezpečnosť druhej strany. Nebudú vykonávať bezpečnostné opatrenia prijaté každou stranou samostatne alebo v rámci medzinárodnej organizácie, vojenskej aliancie alebo koalície, ktorá by mohla ohroziť základné bezpečnostné záujmy druhej strany.
Článok 3
Zmluvné strany nevyužijú územie iných štátov na prípravu alebo vykonanie ozbrojeného útoku proti druhej zmluvnej strane alebo na iné akcie, ktoré majú vplyv na základné bezpečnostné záujmy druhej zmluvnej strany.
Článok 4
Spojené štáty americké sa zaväzujú zabrániť ďalšiemu rozširovaniu Organizácie Severoatlantickej zmluvy na východ a odmietnuť pristúpenie štátov bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík k Aliancii.
Spojené štáty americké nebudú zriaďovať vojenské základne na území štátov bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík, ktoré nie sú členmi NATO, využívať ich infraštruktúru k akýmkoľvek vojenským aktivitám ani s nimi vojenskú spoluprácu.
Článok 5
Zmluvné strany sa zdržia rozmiestňovania svojich ozbrojených síl a výzbroje, a to aj v rámci medzinárodných organizácií, vojenských aliancií alebo koalícií, v oblastiach, kde by také rozmiestnenie mohla druhá zmluvná strana vnímať ako ohrozenie svojej národnej bezpečnosti, s výnimkou takého rozmiestnenia na území štátov zmluvných strán.
Strany sa zdržia letov ťažkých bombardérov vybavených jadrovou alebo nejadrovou výzbrojou alebo nasadenia hladinových vojnových lodí akéhokoľvek typu, a to aj v rámci medzinárodných organizácií, vojenských aliancií alebo koalícií, v oblastiach mimo vnútroštátneho vzdušného priestoru, respektíve vnútroštátne teritoriálne vody, odkiaľ môžu útočiť na ciele na území druhej strany.
Strany povedú dialóg a budú spolupracovať na zdokonalení mechanizmov na predchádzanie nebezpečným vojenským aktivitám na voľnom mori a nad ním, vrátane dohody o maximálnej vzdialenosti priblíženia medzi vojnovými loďami a lietadlami.
Článok 6
Strany sa zaväzujú, že nebudú rozmiestňovať pozemné rakety stredného a kratšieho doletu mimo svojich štátnych území, ako aj v oblastiach svojich štátnych území, z ktorých môžu tieto zbrane útočiť na ciele na štátnom území druhej strany.
Článok 7
Strany sa zdržia rozmiestnenia jadrových zbraní mimo svoje štátne územie a vrátia také zbrane, ktoré už boli rozmiestnené mimo ich štátneho územia v čase nadobudnutia platnosti Zmluvy, na svoje štátne územie.
Zmluvné strany nebudú cvičiť vojenský a civilný personál z nejadrových krajín v používaní jadrových zbraní. Strany nebudú vykonávať cvičenia alebo výcvik síl všeobecného určenia, ktoré zahŕňajú scenáre zahŕňajúce použitie jadrových zbraní.
(To Make Sense of War, Israel Shamir, Unz Review)
79.) 16. februára 2022, celý týždeň predtým, ako Putin vyslal na Ukrajinu bojové jednotky, začala ukrajinská armáda ťažké bombardovanie oblastí (na východe Ukrajiny) osídlenej prevažne etnickými Rusmi.
80.) Úradníci z pozorovateľskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) sa v tom čase nachádzali v okolí a viedli záznamy o prebiehajúcom ostreľovaní. OBSE zistila, že ostreľovanie sa v priebehu týždňa dramaticky zintenzívnilo, až dosiahlo vrchol 19. februára, kedy bolo zaznamenaných celkom 2 026 delostreleckých úderov.
81.) Nezabudnime, že ukrajinská armáda v skutočnosti ostreľovala civilné oblasti pozdĺž línie dotyku, ktoré boli obsadené inými Ukrajincami. Je dôležité zdôrazniť, že úradníci OBSE pôsobili v rámci svojej profesionálnej činnosti a zhromažďovali dôkazy o ostreľovaní v oblasti z prvej ruky. Z ich údajov vyplýva, že ukrajinské sily ostreľovali a zabíjali vlastných ľudí. To všetko bolo zdokumentované a nebolo spochybnené. Otázka, ktorú si musíme položiť, teda znie: Je bombardovanie a zabíjanie vlastných ľudí „vojnovým aktom“?
82.) Je ostreľovanie civilného obyvateľstva porušením Charty OSN?
83.) Oficiálne záznamy OBSE
84.) Detský fond OSN (UNICEF) uviedol, že približne 220 000 detí je na východe Ukrajiny vystavených hrozbe zabitia alebo zmrzačenia armádnymi výbušninami. Od januára 2017 do decembra 2017 pozemné míny a nevybuchnutá munícia priemerne vyžiadali jednu detskú obeť týždenne pozdĺž 500 kilometrov dlhého pásma, kde ukrajinské vládne sily bojujú proti Ruskom podporovaným separatistom, dodal UNICEF.
85.) OHCHR odhaduje celkový počet obetí konfliktu na Ukrajine od 14. 4. 2014 do 31. 12. 2021 na 51 000 – 54 000. Počet zabitých 14 200 – 14 400 (najmenej 3 404 civilistov, odhadovaných 4 400 ukrajinských síl, odhadovaných 6 500 príslušníkov ozbrojených skupín) a 37 000 – 39 000 zranených (7 000 – 9 000 civilistov, 13 800 – 14 200 ukrajinských síl a 15 800 – 16 200 príslušníkov ozbrojených skupín). https://ukraine.un.org/sites/default/files/2022-02/Conflict-related%20civilian%20casualties%20as%20of%2031%20December%202021%20%28rev%2027%20January%202022%29%20corr%20EN_0.pdf
Kosovo
Počet zranených a zabitých počas vojny v Kosove (1998–1999) je predmetom diskusií, pretože rôzne zdroje uvádzajú odlišné údaje. Vojna bola charakterizovaná rozsiahlym násilím, etnickým čistením, a nakoniec aj intervenciou NATO.
Odhady strát:
Súhrn: Celkovo sa počet obetí pohybuje okolo 13 000–15 000 mŕtvych (vrátane civilistov a vojakov na oboch stranách). Počet zranených je vyšší a odhaduje sa na desiatky tisíc. Konflikt zároveň vyústil do vážnej humanitárnej krízy, ktorá ovplyvnila státisíce ľudí.
86.) Na tomto základe Kosovský parlament po 10-tich rokoch od zaciatku konfliktu dňa 17. februára 2008 o 15:50 schválil jednostrannú deklaráciu, ktorou sa Kosovo oficiálne vyhlasuje za samostatnú Kosovskú republiku, a vyhlásil Kosovo za demokratický, svetský a multietnický štát.
87.) Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov požiadalo dňa 8. októbra 2008 (rezolúcia č. 63/3) Medzinárodný súdny dvor o vyjadrenie (advisory opinion) k otázke: „Je jednostranné vyhlásenie nezávislosti dočasnými samosprávnymi inštitúciami Kosova v súlade s medzinárodným právom?“ Medzinárodný súdny dvor dňa 22. júla 2010 konštatoval, že „vyhlásenie nezávislosti Kosova prijaté 17. februára 2008 nebolo porušením medzinárodného práva“.
88.) Nezávislosť Kosova uznáva 98 z 193 (50,78 %) členských štátov Organizácie Spojených národov, 22 z 27 (81,48 %) členských štátov Európskej únie, 26 z 30
(86,67 %) členských štátov NATO a 36 z 57 (63 %) členských štátov Organizácie islamskej spolupráce.
89.) Podľa Karela Durmana „vyhlásením nezávislosti dodali kosovskí Albánci nový impulz k celosvetovej destabilizácii a Západu navyše pripadne bremeno znásobenej finančnej pomoci, aby bolo ospravedlnené ‚budovanie národa‘.“
Kosovský precedens/uznanie Doneckej a Luhanskej Republiky
90.) Na základe Kosovského precedensu, v ktorom medzinárodné spoločenstvo, hlavne západné krajiny, schválilo Kosovskej Republike nezávislosť a zlyhaním Minských Dohôd, ktoré mali urovnať spor diplomatickou cestou, bola Doneckej a Luhanskej republike po 8 rokoch od začiatku konfliktu uznaná nezávislosť Ruskou Federáciou. Momentálne Donecká a Luhanská republika je uznaná štyrmi členskými štátmi Organizácie Spojených národov, a to Ruskom, KĽDR, Sýriou a Nikaraguou a taktiež je uznaná dvoma ďalšími medzinárodne neuznanými krajinami – navzájom susediacimi Doneckou ľudovou republikou, Luhanskou ľudovou republikou a Južným Osetskom.
91.) Dňa 22. februára 2022 Putin po ôsmich rokoch od začiatku konfliktu uznal nezávislosť rebelantskej Luhanskej a Doneckej republiky.
92.) Ukrajinské ostreľovanie novovzniknutých republík naďalej pokračovalo. Preto oficiálne Donecká a Luhanská republika požiadali Rusko o pomoc.
93.) 24. februára 2022 Rusko na základe žiadostí o pomoc novovzniknutých republík s odvolaním sa na článok 51 Charty OSN podniklo kroky k ochrane republík.
OSN
94.) Existujú správy o tom, že Spojené štáty odpočúvali vysokých predstaviteľov Organizácie Spojených národov, vrátane generálneho tajomníka António Guterresa. Zverejnené tajné správy ukázali, že USA odpočúvali rozhovory medzi Guterresom a ďalšími predstaviteľmi OSN. Tieto dokumenty naznačili, že Guterres vyjadril frustráciu z toho, že mu nebolo umožnené navštíviť etiópsky región Tigray a že váhal cestovať do Kyjeva, kde mal stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
95.) Po zverejnení týchto informácií OSN oficiálne vyjadrila obavy Spojeným štátom, že tieto špionážne aktivity sú v rozpore s povinnosťami USA podľa Charty OSN a Dohody o výsadách a imunitách Organizácie Spojených národov.
96.) Tento incident zapadá do širšieho kontextu špionážnych aktivít USA, ktoré sa zameriavali aj na svojich spojencov a globálnych lídrov.
97.) Je možné, že špionážne aktivity USA, ktoré zahŕňali odpočúvanie predstaviteľov OSN, môžu mať vplyv na rozhodovanie v rámci organizácie. Ak sa tieto odpočúvané informácie použijú na politický nátlak alebo vyjednávanie, mohlo by to viesť k neetickému využívaniu citlivých informácií na manipuláciu s rozhodnutiami. Takéto praktiky môžu ohroziť dôveru v integritu rozhodovacích procesov OSN, pretože predstavitelia organizácie by sa mohli cítiť pod tlakom alebo vydieraní, ak by vedeli, že ich rozhovory sú sledované a informácie o nich môžu byť zneužité. V prípade Ukrajiny, kde sa diskutuje o rôznych historických udalostiach a geopolitických záujmoch, môžu byť vyjadrenia OSN niekedy formované tak, aby odrážali dominantné západné naratívy, ktoré sa môžu líšiť od konkrétnych historických faktov alebo od nezávislých analýz.
98.) Tento typ špionáže a následného politického vplyvu bol predmetom viacerých diskusií, najmä po zverejnení odpočúvaných rozhovorov medzi vysokými predstaviteľmi OSN a ich obavami ohľadom nátlaku, ktorý na nich môžu vyvíjať iné štáty. Zneužívanie týchto informácií môže ovplyvniť nielen dôveru v OSN, ale aj v širší medzinárodný systém diplomacie a bezpečnosti.
99.) V tomto prípade by sa informácie získané z odpočúvania mohli potenciálne využiť na podporu politických agend, ktoré sú v súlade s určitou veľmocou alebo koalíciou, a tieto informácie by mohli ovplyvniť verejné stanoviská a rozhodnutia, ktoré sa prezentujú ako oficiálne vyhlásenia alebo rezolúcie OSN. Tieto praktiky by mohli ohroziť nezávislosť a nestrannosť OSN, keďže jej rozhodnutia môžu byť vnímané ako ovplyvnené vonkajšími tlaky, nie striktne na základe objektívnych faktov a historických udalostí.
100.) Niektorí kritici tvrdia, že rozhodnutia OSN môžu byť politicky motivované, a to najmä v prípade, keď sú záujmy veľmocí alebo ich aliancií v rozpore s objektívnou analýzou konfliktov a historických udalostí. Takéto rozhodnutia môžu byť výsledkom vyvíjaného tlaku zo strany mocností, ktoré si želajú presadiť svoj vlastný názor na daný konflikt.
Napr. Donbas – Kosovo, USA – Majdan, Rusko – Donbas, Krym, Lýbia, Irak…
101.) Je možné, že kvôli týmto skutočnostiam bol zo strany OSN použitý dvojitý meter pri posudzovaní rôznych udalostí vo svete.
USAID na Ukrajine
Áno, existujú dôkazy o tom, že USAID financovala rôzne mimovládne organizácie (MVO) a programy, ktoré následne podporovali opozičné hnutia a protestné aktivity na Ukrajine. Tieto financie neboli priame výdavky na “organizovanie prevratu”, ale skôr dlhodobé financovanie občianskej spoločnosti a demokratických inštitúcií, čo mohlo nepriamo viesť k posilneniu opozície proti vláde Viktora Janukovyča.
Nepriama podpora prevrátu prostredníctvom iných organizácií
1. National Endowment for Democracy (NED) a USAID
NED je organizácia financovaná americkou vládou, ktorá podporuje demokratické iniciatívy v rôznych krajinách, často v spolupráci s USAID.
• V rokoch 2012 – 2013 poskytla NED viac ako 5 miliónov dolárov na projekty na Ukrajine zamerané na “mediálnu slobodu, boj proti korupcii a podporu demokracie”.
• Carl Gershman, vtedajší predseda NED, v roku 2013 otvorene uviedol, že Ukrajina je “najväčšou cenou” v geopolitickom boji medzi Západom a Ruskom.
2. Medzinárodný republikánsky inštitút (IRI) a Národný demokratický inštitút (NDI)
• Obe organizácie sú financované z USAID a NED a majú úzke väzby na americké politické strany.
• IRI a NDI podporovali ukrajinskú opozíciu školeniami a grantmi pre aktivistov a politikov.
• John McCain, senátor USA a predseda IRI, v decembri 2013 vystúpil na Majdane a otvorene podporil demonštrantov.
3. Centre UA – MVO financované USAID, spojené s Euromajdanom
• Centre UA je organizácia, ktorá zohrala dôležitú úlohu pri mobilizácii protestujúcich na Majdane.
• Jej financovanie pochádzalo od USAID, NED, IRI a Open Society Foundations (Sorosova nadácia).
• Podľa uniknutých dokumentov organizácia v rokoch 2012 – 2013 dostala viac ako 500 000 dolárov na “podporu občianskej angažovanosti a demokratických hodnôt”.
4. Open Society Foundations (OSF) – George Soros a prepojenie s USAID•
OSF financovala ukrajinské MVO, médiá a opozíciu, pričom časť financií pochádzala aj z USAID a NED.
• Soros neskôr priznal, že jeho organizácia sa podieľala na “podpore demokracie na Ukrajine” a spolupracovala s americkými vládnymi agentúrami.
Dôkazy o finančných tokoch
• WikiLeaks a uniknuté depeše odhalili spoluprácu medzi USAID, NED, IRI, NDI a ukrajinskými opozičnými silami.
• Victoria Nuland v decembri 2013 potvrdila, že USA investovali viac ako 5 miliárd dolárov do rozvoja demokracie na Ukrajine.
• Dokumenty NED ukazujú financovanie konkrétnych opozičných projektov a médií pred Euromajdanom.
Záver
Hoci USAID priamo neorganizovala prevrat, financovala organizácie, ktoré zohrali kľúčovú úlohu pri mobilizácii opozície a organizovaní protestov. Táto podpora mohla nepriamo viesť k politickým zmenám v roku 2014.
Tomáš Mackovjak
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
