Izrael v USA lobuje za zachovanie ruských základní v Sýrii, Strana kurdských pracujúcich vyhlásila po 40-ročnom boji prímerie s Tureckom
Izrael, 2. Marec 2025 – Masmédiá sa stále venujú správam o roztržke v Bielom dome, ktorú zjavne na základe svojho hlbokého vnútorného presvedčenia považujú za mimoriadne dôležitú, lebo sa jej na jednej strane zúčastnil americký prezident Trump spolu s viceprezidentom J.D. Vancom a na druhej strane ukrajinský prezident V. Zelenský. V skutočnosti by už zrejme bolo vhodné písať o iných veciach, ktoré sú prehliadané napriek tomu, akú neuveriteľne dobrú prácu vykonala agentúra Reuters. Z obsahu jej správ môžeme vychádzať, možno spolu súvisia, vyšli prakticky súbežne.
V prvej z nich sa píše, že Izrael lobuje v Spojených štátoch, aby udržali Sýriu slabú a decentralizovanú, a to aj tým, že Rusku ponechajú jeho vojenské základne, aby čelili rastúcemu vplyvu Turecka v krajine, uviedli štyri zdroje oboznámené s týmto úsilím. Často napäté vzťahy Turecka s Izraelom sa počas vojny v Gaze dostali do fázy vážneho napätia a izraelskí predstavitelia povedali Washingtonu, že noví sýrski islamistickí vládcovia, ktorých podporuje Ankara, predstavujú hrozbu pre izraelské hranice, uviedli zdroje. Lobovanie poukazuje na koordinovanú izraelskú kampaň s cieľom ovplyvniť politiku USA v kritickom bode pre Sýriu, keď sa islamisti, ktorí zosadili Bašára al-Asada, snažia stabilizovať rozbitý štát a prinútiť Washington, aby zrušil predtým uvalené sankcie. Izrael oznámil svoje názory najvyšším predstaviteľom USA počas februárových stretnutí vo Washingtone a následných stretnutí v Izraeli so zástupcami amerického Kongresu, potvrdili tri zdroje z USA a ďalšia osoba oboznámená s kontaktmi.
Hlavné body boli tiež rozoslané niektorým vysokým predstaviteľom USA v izraelskej tzv.” bielej knihe”, uviedli dva zo zdrojov. Všetky zdroje hovorili pod podmienkou anonymity kvôli diplomatickej citlivosti.
“Veľkým strachom Izraela je, že Turecko príde a ochráni tento nový sýrsky islamistický poriadok, ktorý sa potom stane základňou pre Hamas a ďalších militantov,” povedal Aron Lund, člen think-tanku Century International so sídlom v USA.
Ministerstvo zahraničných vecí USA a Národná bezpečnostná rada neposkytli odpoveď na otázky týkajúce sa tejto správy. Úrad izraelského premiéra a ministerstvá zahraničných vecí v Sýrii a Turecku okamžite nereagovali na žiadosti o komentár. Nie je jasné, do akej miery administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zvažuje prijatie izraelských návrhov, uviedli zdroje. O Sýrii hovorilo len málo, čo zanecháva neistotu ohľadom budúcnosti sankcií a toho, či americké sily zostanú rozmiestnené v Sýrii na severovýchode krajiny.
Lund povedal, že Izrael má veľkú šancu ovplyvniť zmýšľanie USA, pričom novú administratívu opísal ako divoko proizraelskú. “Sýria je teraz sotva na Trumpovom radare. Má nízku prioritu a je tu medzera v politike, ktorú treba vyplniť,” povedal. Izrael verejne deklaroval svoju nedôveru voči Hayat Tahrir al-Sham (HTS), islamistickej frakcii, ktorá viedla kampaň, ktorá zvrhla Asada a ktorá vzišla zo skupiny, ktorá bola pridružená k al-Káide až do prerušenia vzťahov v roku 2016.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu povedal, že Izrael nebude tolerovať prítomnosť HTS v južnej Sýrii ani akýchkoľvek iných síl pridružených k novým vládcom a žiadal o demilitarizáciu územia.
Po zvrhnutí Asada Izrael podnikol rozsiahle nálety na sýrske vojenské základne a presunul sily do demilitarizovanej zóny v Sýrii monitorovanej OSN. Začiatkom tohto týždňa Izrael zaútočil na vojenské miesta južne od Damasku. Izrael je teraz hlboko znepokojený úlohou Turecka ako blízkeho spojenca nových vládcov Sýrie, uviedli tri americké zdroje, ktoré opisujú správy, ktoré odovzdali izraelskí predstavitelia. Turecký prezident Tayyip Erdogan, ktorý vedie islamisticky zakorenenú stranu AK, minulý rok povedal, že islamské krajiny by mali vytvoriť alianciu proti tomu, čo nazval “narastajúcou hrozbou expanzionizmu” zo strany Izraela.
Začiatkom tohto mesiaca izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar uviedol, že Izrael je znepokojený tým, že Turecko podporuje snahy Iránu o obnovu Hizballáhu a že islamistické skupiny v Sýrii vytvárajú ďalší front proti Izraelu.
Turecko vyhlásilo, že chce, aby sa Sýria stala stabilnou a nepredstavovala žiadnu hrozbu pre svojich susedov. Opakovane uviedlo, že kroky Izraela v južnej Sýrii boli súčasťou jeho expanzívnej a invazívnej politiky a ukázali, že Izrael nechce regionálny mier. S cieľom zadržať Turecko sa izraelskí predstavitelia snažili presvedčiť predstaviteľov USA, aby si Rusko ponechalo svoju námornú základňu v Stredozemnom mori v sýrskej provincii Tartus a leteckú základňu Hmeimim v provincii Latakia, uviedli zdroje. Keď izraelskí predstavitelia na stretnutí s predstaviteľmi USA prezentovali pokračujúcu prítomnosť Ruska v pozitívnom svetle, niektorí účastníci boli prekvapení a tvrdili, že Turecko – člen NATO – by bolo lepším garantom bezpečnosti Izraela, uviedli dva z amerických zdrojov. Izraelskí predstavitelia boli “neústupní”, trvajúc na tom, že to tak nie je, uviedli zdroje. Nové sýrske vedenie pritom rokuje s Ruskom o osude vojenských základní.
Sýrska vláda pod vedením islamistov sa snažila uistiť západné a arabské štáty o svojich zámeroch, sľubovala inkluzívnu Sýriu a snažila sa obnoviť diplomatické styky s vládami, ktoré sa vyhýbali Assadovi. Sýrsky vodca Ahmed al-Sharaa povedal skupine zahraničných novinárov, ýe otvoril novú kapitolu v decembri, že Damask nechce konflikt s Izraelom alebo inými krajinami. Izraelskí predstavitelia však vyjadrili obavy predstaviteľom USA, že nová vláda môže predstavovať vážnu hrozbu a že nové sýrske ozbrojené sily môžu jedného dňa zaútočiť, uviedli zdroje.
Asad udržiaval hranicu s Izraelom okupovanými Golanskými výšinami v pokoji aj napriek spojenectvu s úhlavným nepriateľom Izraela Iránom, ktorý mal v Sýrii dominantnú úlohu, až kým Asadov pád nenarušil mocenskú rovnováhu na Blízkom východe. Dva zdroje uviedli, že v posledných týždňoch funkčného obdobia prezidenta USA Joea Bidena jeho administratíva zvažovala, že ponúkne úľavu zo sankcií novým sýrskym lídrom výmenou za uzavretie dvoch ruských vojenských základní.
Dvaja bývalí americkí predstavitelia pod Bidenovou administratívou okamžite nereagovali na žiadosti o komentár. Zdroje uviedli, že Bidenovmu tímu sa nepodarilo dosiahnuť dohodu pred Trumpovým nástupom do úradu 20. januára a že očakávali, že nový americký prezident, ktorý sa zblížil s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, bude otvorenejší voči zotrvaniu Ruska.
Lobovanie Izraela za udržanie Sýrie slabou poukazuje na výrazne odlišný prístup v porovnaní s inými spojencami USA v regióne, najmä Saudskou Arábiou, ktorá minulý mesiac uviedla, že rokuje s Washingtonom a Bruselom, aby pomohla zrušiť západné sankcie. Zdroj z Erdoganovej strany AK uviedol, že Ankara v utorok hostila ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova čiastočne z dôvodu ochrany proti neistote v dôsledku novej americkej politiky v Sýrii a na vyváženie akýchkoľvek tamojších izraelských opatrení – vrátane tých prijatých spolu s USA – ktoré ohrozujú turecké záujmy.
V druhej správe agentúry Reuters sa píše o tom, že kurdskí militanti z PKK vyhlasujú prímerie, uposlúchnuť výzvu väzneného vodcu. V Turecku zakázaná
militantná skupina Strana kurdských pracujúcich (PKK) vyhlásila v sobotu okamžité prímerie, čím poslúchla výzvu väzneného vodcu Abdullaha Ocalana na odzbrojenie, čo je dôležitý krok k ukončeniu 40-ročného povstania proti tureckému štátu. Ocalan vo štvrtok vyzval PKK, aby zložila zbrane a rozpustila sa, čo je krok, ktorý podporila vláda prezidenta Tayyipa Erdogana a opozičná prokurdská strana DEM. Ak bude úspešný, tento krok by mohol mať ďalekosiahle dôsledky pre región a zároveň by ukončil konflikt, ktorý si vyžiadal viac ako 40 000 obetí, odkedy PKK – teraz sídliaca v horách na severe Iraku – začala svoje ozbrojené povstanie v roku 1984. Erdoganovi by to mohlo poskytnúť domácu podporu a historickú príležitosť priniesť mier a rozvoj juhovýchodnému Turecku, kde konflikt zabil tisíce ľudí a vážne poškodil ekonomiku. PKK vyjadrila nádej, že Ankara poskytne Ocalanovi, ktorý je od roku 1999 držaný takmer v úplnej izolácii, viac slobôd, aby mohol viesť proces odzbrojenia, a dodala, že na úspech musia byť vytvorené nevyhnutné politické a demokratické podmienky.
“My ako PKK plne súhlasíme s obsahom výzvy a prehlasujeme, že z našej strany budeme dbať na potreby výzvy a zrealizujeme ju,” uviedla skupina vo vyhlásení podľa tlačovej agentúry Firat.
“Okrem toho, otázky, ako je zloženie zbraní, ktoré sa uvádzajú do praxe, sa dajú realizovať len pod praktickým vedením vodcu Apa,” uviedla skupina, pričom použila prezývku pre Ocalana a dodala, že ak nebudú napadnutí, okamžite zastavia všetky nepriateľské akcie.
PKK, ktorú Turecko a jeho západní spojenci označili za teroristickú skupinu, uviedla, že je pripravená zvolať kongres, ako žiadal Ocalan, ale mali by byť vytvorené potrebné bezpečnostné podmienky, aby ho mohol „osobne riadiť a organizovať”. Turecký viceprezident Cevdet Yilmaz bez toho, aby odkázal na vyhlásenie PKK, v sobotu povedal, že boj s terorizmom výrazne poškodil potenciál Turecka tým, že bráni sociálnemu a ekonomickému rozvoju, investíciám, cestovnému ruchu a energetike.
„Rozpustenie teroristickej organizácie bez akéhokoľvek vyjednávania znamená nové prostredie a éru z hľadiska rozvoja a demokracie, ako aj v oblasti bezpečnosti,” povedal Yilmaz na X.
Predchádzajúce snahy o ukončenie povstania, ktoré sa konalo v rokoch 2009-11 a 2013-15, zlyhali a vyústili do zvýšeného násilia. Strana DEM v piatok vyzvala vládu, aby podnikla kroky smerom k demokratizácii, pričom agentúre Reuters povedala, že jej reakcia bude kritická. Aby proces napredoval, PKK uviedla, že Ocalan musí dostať „fyzickú slobodu, dosiahnuť životné a pracovné podmienky, nadviazať vzťahy s každým, s kým chce, vrátane priateľov, bez prekážok”.
Či bude Ankara riešiť tieto problémy, nie je jasné. Turecký minister spravodlivosti Yilmaz Tunc v piatok pre televíznu stanicu CNN Turk povedal, že o žiadnej amnestii, domácom väzení alebo iných možnostiach sa nehovorilo a že sa neviedli žiadne rokovania.
Analytici uviedli, že Erdogan, ktorý sa v minulosti opakovane usiloval o ukončenie konfliktu, sa sústreďuje na domáce politické dividendy, ktoré by mohol priniesť mier, keďže chce predĺžiť svoju dve dekády trvajúcu vládu aj po roku 2028, keď vyprší jeho súčasné funkčné obdobie. Ukončenie povstania by odstránilo permanentnú rozbušku v Kurdmi ovládanom a na ropu bohatom severnom Iraku a zároveň by uľahčilo úsilie novej sýrskej administratívy presadiť väčšiu kontrolu nad oblasťami na severe Sýrie kontrolovanými kurdskými silami. Ocalanovu výzvu, podnietenú prekvapivým návrhom v októbri od ultranacionalistického spojenca Erdogana, privítali Spojené štáty, Európska únia a ďalší západní spojenci, ako aj susedia Turecka – Irak a Irán.
Turecko sa pokúsilo využiť regionálny geopolitický vývoj po páde sýrskeho prezidenta Bašára al-Asada po 11 rokoch občianskej vojny, v ktorej Ankara podporovalo rebelov usilujúcich sa o jeho zvrhnutie. Nová islamistická vláda v Damasku nadviazala dobré vzťahy s Tureckom, ktoré naďalej podporuje sýrskych arabských bojovníkov v konflikte proti silám vedeným Kurdmi v severnej Sýrii. Od Asadovho pádu Turecko opakovane požadovalo odzbrojenie Sýrskych demokratických síl (SDF) a milícií YPG, ktoré sú spojené s USA, pričom varovalo pred vojenskou akciou v opačnom prípade. SDF však uviedli, že hoci Ocalanova výzva je pozitívna, netýka sa ich.
Toľko z obsahu oboch správ a treba sa zamyslieť nad tým, ako by boli vnímané v prípade, že by v piatok nedošlo k hádke v Bielom dome. Prípadne v kontexte deklarovanej snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa zastaviť všetky ozbrojené konflikty. Zároveň poskytli určité vodítko pre porozumenie tomu, prečo Izrael hlasoval na Valnom zhromaždení proti antiruskej deklarácii spoločne s USA. Pre ukrajinskú verejnosť to bolo veľké prekvapenie, pričom tamojší analytici často uviedli, že by bolo pre nich akceptovateľné, ak by sa Izrael zdržal hlasovania. To isté, len z opačnej strany mohlo urobiť aj Slovensko, ktoré hlasovalo za, pritom by stále nehlasovalo proti ako Maďarsko, USA, Rusko či Izrael.. Súčasný minister zahraničných vecí SR tento postup obhajuje, napriek tomu, že vyvolal zjavné rozpory vo vnútri vládnej koalície.
Blanár však takticky mlčí o tom, že Slovensko svojim hlasovaním zbytočne opäť označilo Rusko za agresora, čo nevyhovovalo práve prebiehajúcej snahe USA o dosiahnutie prímeria aj na Ukrajine. V presvedčení, že toto opäť nie je premiérska téma, treba zároveň veriť, že táto taktika Slovenska na hlasovaní VZ OSN je súčasťou tajnej národnej stratégie, ktorej smerovanie zatiaľ nepochopili ani tí najgeniálnejší voliči. Jej možným zmyslom je zabezpečiť, aby sa v prípade banálneho vystúpenia USA z OSN hlavné sídlo organizácie presťahovalo z New Yorku do Šamorína.
MK
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
