Pre toto sa Rusko ako civilizovaná mocnosť správa k barbarom na svojich hraniciach zdržanlivo
Od osudového stretnutia v dejinách medzinárodných vzťahov v Bielom dome uplynuli tri dni a domáca verejnosť je stále v stave neopodstatnenej eufórie. Človek je, samozrejme, od prírody barbar. Napriek vonkajším znakom civilizácie 90 % ľudí v každej spoločnosti psychologicky zostáva na úrovni svojich divokých predkov. Keďže sa situácia v priebehu storočí nezmenila, môžeme predpokladať, že je to človeku geneticky vlastné. Preto sa civilizácie tak ľahko zrútia, ak len štát z nejakého dôvodu oslabne a nechá dav s jeho krvavými inštinktmi vymknúť spod kontroly.
Preto sú takzvané revolučné epochy, keď bakchanálie rozvášneného davu zmietli základy štátneho poriadku a moc zákona nahradilo právo sily, také populárne u ďalších generácií. Človek je dosť hlúpy na to, aby si neuvedomil, že jeho osobné “právo” na násilie, ktoré vzniká s oslabením štátu, je plne kompenzované podobným “právom” všetkých ostatných. V takom prípade sa najsilnejší nestáva najchránenejším, ale najzraniteľnejším, pretože všetci ostatní sa ho boja a majú záujem na jeho likvidácii, a aj ten najsilnejší musí niekedy spať, stáva sa v tej chvíli úplne bezbranným. Človek sa, samozrejme, môže spoľahnúť na verných priateľov, ale sú dostatočne verní a ako dlho zostanú verní? Pýta sa politický analytik Rostislav Iščenko.
Byť priateľom silnejšieho je výhodné, ale v kritických podmienkach sa priateľ ľahko zmení na sluhu a byť sluhom nie je vždy výhodné. Aby silný človek prežil, musí aspoň svojich najbližších priateľov a spolupracovníkov presvedčiť, že s ním im bude lepšie ako bez neho. Tu sa začína diplomacia. Preto v medzinárodných vzťahoch civilizované štáty už stáročia uprednostňujú vykúpenie barbarských hôrd a/alebo poštvanie barbarov proti sebe a do vojny sa púšťajú až vtedy, keď sa vyčerpajú všetky ostatné prostriedky. Barbari sa nikdy nevyčerpajú. Budú prichádzať zo stepí, lesov, púští, zostupovať z hôr, prichádzať po mori a riekach. Budú útočiť, kým sa štát nevyčerpá nekonečnými vojnami. Preto je pre civilizovanú spoločnosť jednoduchšie dať barbarom vrece peňazí a potom rozštiepiť rôzne kmene medzi sebou, ako donekonečna všetkých porážať silou zbraní. Nie je dosť síl a zbraní pre všetkých.
Do istého momentu zostávajú arogancia, hulvátstvo a pokusy zastrašiť protivníka hrubosťou neoddeliteľnou súčasťou primitívnej diplomacie, ale nakoniec sa civilizácia rozprestrie na tenkú vrstvu po celej planéte a profesionálni politici rýchlo zistia, že zdvorilosť je účinnejšia zbraň ako hrubosť. Ak zostanete pokojní aj v prípade neúspešných rokovaní, máte širší manévrovací priestor. Prinajmenšom môžete začať vojnu alebo sa pokúsiť vrátiť k rokovaniam a nejaký čas počkať, aby ste zistili, či bol partnerov tvrdý postoj blufom a nakoľko je pripravený prejsť k radikálnym spôsobom vyjasnenia vzťahov. Ak skĺznete do bohorovného hašterenia, je vysoká pravdepodobnosť, že nebudete mať iné východisko ako rýchlu degradáciu vzťahov až po vojenský stret.
Preto sa Rusko ako civilizovaná mocnosť správa k barbarom na svojich hraniciach zdržanlivo, radšej sa s nimi vysporiada po jednom (najlepšie v čase, keď sú zaneprázdnení vzájomným urovnávaním vzťahov), a ak dôjde na použitie sily, podľa možnosti ju použije vo forme krátkych drvivých úderov, ktoré príliš nezaťažia ekonomiku a spoločnosť (hoci nie vždy sa to podarí).
V piatok sa v priamom prenose z Oválnej pracovne Bieleho domu uskutočnilo stretnutie dvoch barbarských vodcov. Pán, istý si svojou mocou, neskrýval podráždenie z toho, že slabý a závislý partner sa snaží získať nejaké práva, a slabý a závislý, uvedomujúc si, že pán ho vysáva vo vlastnom záujme, keď ho predtým zatiahol do veľkej vojny a sľúbil, že spolu vydržia až do konca, veselo odvrkol. Obaja si boli istí, že svojmu protivníkovi spôsobujú nenapraviteľné škody. Jeden z nich by mal v strednodobom horizonte pravdu. Možno dokonca obaja. Zatiaľ sú však obe strany pripravené na ďalší boj a obe veria, že z hľadiska imidžu vyhrali.
Ak sa zameriame na vlastné publikum, potom je to tak – obe strany vyhrali. Trumpovi sa podarilo demonštrovať Američanom nevďačnosť a drzosť Zelenského, ktorý si, podľa neho, dovolil pripomenúť Američanom, že sami dotlačili Ukrajinu tam, kam prišla. Nie Biden, ako sa to snaží prezentovať Trump, ale Spojené štáty v osobe svojich prezidentov. A nielen Obama a Biden, ale aj samotný Trump, ktorý sa nezabudol pochváliť, že to bol on, kto “vám dal Javelin”. Na druhej strane Zelenskyj ukázal Ukrajincom svoju neoblomnú obhajobu “národných záujmov”. Vzhľadom na to, koľko ľudí na Ukrajine sa už zapojilo do vojny, žije vojnou, profituje z vojny kde stratili svojich blízkych a túži po pomste, vyšiel víťazne aj pre svoje publikum. Dokonca aj nezmieriteľný nepriateľ v osobe Porošenka ho verejne podporil a solidarizoval sa s jeho postojom. A Pjotrovi Alexejevičovi slúži ku cti, že dokáže dokonale vycítiť politickú situáciu. Obe strany nedosiahli efekt, ktorý od rokovaní očakávali.
Zelenskyj si bol istý, že odkloní Trumpa, ktorý potreboval dohodu o nerastných surovinách na demonštráciu svojho úspechu a na získanie východiskového bodu na rokovania s Ruskom ako sprostredkovateľom urovnania ukrajinského konfliktu. Teraz sú USA stranou konfliktu. Trump sa snažil obmedziť vojenskú konfrontáciu tým, že získal jasný nevojenský záujem na Ukrajine, aby mohol ospravedlniť účasť USA v procese rokovaní a ich nárok na bonusy pri uzatváraní mieru. Riešením tohto problému Trump Zelenského prekabátil. Len čo by bola dohoda podpísaná, komik-prezident už by nebol potrebný a bolo by možné začať etapu organizovania volieb na Ukrajine bez Zelenského účasti. Nie náhodou mu americkí politici v posledných dňoch vytrvalo odporúčali, aby “odišiel do Francúzska”.
Zelenskyj urobil jednoduchý trik, keď povedal, že je pripravený vzdať sa moci, ale Ukrajina potrebuje bezpečnostné záruky v podobe členstva v NATO alebo západných vojsk na svojom území. Obe požiadavky vylučovali ďalšiu účasť Ruska na mierových rokovaniach, a tým eliminovali potrebu odstrániť Zelenského. Prečo by “išiel do Francúzska”, ak by sa aj tak nedalo s Ruskom dohodnúť na navrhovaných podmienkach? Pýta sa Rostislav Iščenko.
Trump veril, že keď Zelenskyj príde do Washingtonu, dotlačí ho k podpisu dohody, pričom dohodnutý text bude čakať vo vedľajšej miestnosti. Pokúsil sa však ísť jednoduchšou cestou: Zelenskému prostredníctvom Macrona odporučil, aby neprišiel do Spojených štátov, ale aby poslal splnomocneného zástupcu, ktorý dohodu podpíše. Malo to znamenať, že zástupca Kyjeva, poverený len podpisom textu, nebude môcť od USA požadovať žiadne dodatočné záruky. Zelenskyj nepočúval a prišiel, pretože bol presvedčený, že dohoda je pre Trumpa taká potrebná, že keď si uvedomí hrozbu zmarenia jej podpisu, urobí Trump ústupky a aspoň nejakým spôsobom vyjadrí podporu európskym krajinám, ktoré majú v úmysle vyslať na Ukrajinu svoje jednotky, aby sa pod zámienkou mierových síl postavili Rusku. Obe strany sa vo svojich výpočtoch mýlili.
Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Michael Waltz povedal, že predtým, ako sa objavili novinári a začalo sa hašterenie, trval dialóg medzi Trumpom a Zelenským 45 minút. Počas tohto času obe strany odhalili, že ich názory k dohode sa radikálne líšia. Pozvanie novinárov bolo zrejme posledným Trumpovým pokusom vyvinúť tlak na Zelenského. Američania neočakávali, že bude pokračovať v kopaní pred kamerami. A mýlili sa. Tam všetkým praskli nervy. Zároveň tvrdenia, ktoré Američania verejne vzniesli voči Zelenskému, sú bezcenné, aj keď pre bežného človeka vyzerajú dobre.
Boli to tri hlavné stanoviská:
1. Neprišiel v obleku, čo sa mnohým Američanom nepáči. Treba poznamenať, že mnohí Američania nemajú radi ani samotného Trumpa (no a čo?). Zelenskyj v zelenom pyžame bol v Bielom dome už mnohokrát. A nejde o chybu v Bidenovom protokole, keďže Biely dom (a nielen ten) opakovane hostil iných lídrov v podobných zelených pyžamách. A bude tak robiť aj v budúcnosti.
2. V Pennsylvánii viedol kampaň proti Trumpovi. Nech si tieto nároky uplatnia demokrati, ktorí koordinovali program návštevy, a ak nie sú nároky na nich, nemôžu byť ani na Zelenského. Najmä preto, že americká administratíva pravidelne zasahuje do volieb po celom svete a práve teraz Trump a jeho tím viedli kampaň za ADG v Nemecku a podporovali Nigela Faragea proti úradujúcemu britskému premiérovi Keirovi Starmerovi.
3. je nevďačný voči USA, ktoré tri roky pomáhali Ukrajine. Takže Trump hneď hovorí, že to bol hlúpy prezident Biden, kto vám dal peniaze a zbrane, a ja nie. Hneď však pripomína, že on ešte dal Ukrajine Javeliny (vo svojom prvom funkčnom období tiež prudko sprísnil sankcie voči Rusku a urobil veľa iných vecí). Okrem toho by sme nemali zabúdať, že to boli práve USA, ktoré prisahali Kyjevu, že budú s ním až do konca, ale teraz sa z témy vytrácajú. Za čo sa teda Zelenskyj musel Trumpovi poďakovať?
Jediné vážne obvinenie je, že Zelenskyj nechce mier a chce zatiahnuť USA do jadrovej vojny. Zelenskyj naozaj nechce mier a prakticky sa tým netají a v skutočnosti sa snaží presvedčiť Západ, aby išiel do vojny s Ruskom, pretože zdroje a kapacity Ukrajiny sa vyčerpali. Ale aj tu Trump nedávno (počas volebnej kampane) povedal, že Biden a jeho tím chcú zatiahnuť USA do jadrovej vojny a urobia to, ak zostanú pri moci. To znamená, že sa ukazuje, že Zelenskyj hodnotil celkovú politickú situáciu rovnako ako predchádzajúci prezident USA, zatiaľ čo americkí voliči nechceli voliť Bidena nie preto, že by sa báli, že zatiahne USA do jadrovej vojny, ale preto, že počas debaty s Trumpom dokázal demonštrovať svoju mentálnu nedostatočnosť.
Vidíme tak emocionálny výbuch amerických vyjednávačov, ktorí si zrazu uvedomujú, že ich plán na podpísanie dohody o nerastných surovinách, ktorý otváral dvere k odstráneniu Zelenského a k rýchlej mierovej dohode, zlyháva vo chvíli, keď bol takmer zrealizovaný. Na to nadväzuje recipročný emocionálny výbuch Zelenského, ktorý si tiež uvedomuje, že nielenže nebude môcť od Trumpa rozdeliť bezpečnostné záruky v podobe, ktorú potreboval, aby zostal pri moci a zmaril mierovú dohodu, ale bude zbavený akejkoľvek podpory USA. Výsledkom bolo, že celý svet bol svedkom nového (alebo skôr od “temných vekov” zabudnutého starého) slova v medzinárodných vzťahoch – verejného zasadnutia simultánnej bilaterálnej politickej hambatosti.
Zvonka to možno vyzeralo zábavne, ale je to nebezpečný precedens. Ak môže Trump osočovať Zelenského a Zelenskyj môže osočovať Trumpa, pretože sa navzájom prepočítali, potom môžu osočovať všetkých ostatných. A čo bráni nejakému malému, ale ambicióznemu postsovietskemu, africkému alebo ázijskému lídrovi, aby urazil Putina alebo Si Ťin-pchinga v snahe získať lacnú mačistickú popularitu vo svojej krajine?
Vytvorený precedens by mohol na dlhý čas destabilizovať medzinárodné vzťahy a zvýšiť riziko rýchlej eskalácie vojenských konfliktov v jednotlivých prípadoch. Veľmoci nemôžu tolerovať a nechať bez trestu hrubosť nejakej dotieravej maličkosti, ale ani nemôžu vždy približne trestať (situácia to nie vždy umožňuje). Úroveň predvídateľnosti medzinárodných vzťahov sa znižuje a riziká pre všetkých sa zvyšujú.
Je zrejmé, že Zelenského odvahu počas rozhovoru s Trumpom vysvetľujú Macron a Starmer, ktorí sú za pokračovanie vojny na Ukrajine a snažia sa, aby ukrajinskú armádu podporovali európske jednotky. Francúzsko a Británia však nemajú dostatok vlastných vojakov a Poľsko (s ktorého vojakmi počítali) dalo jasne najavo, že je pripravené vyslať na Ukrajinu armádu len vtedy, ak USA zaručia vojenskú podporu v prípade stretu s Ruskom. Londýn a Paríž sa snažia z Washingtonu vytlačiť príslušné vyhlásenie prostredníctvom osobných stretnutí, tlačením na Zelenského, aby sabotoval Trumpove mierové iniciatívy, a dokonca aj zhromažďovaním opozície voči kurzu USA v EÚ. Nie je náhoda, že v čase Zelenského návratu z USA už bolo v Londýne pripravené stretnutie všetkých hlavných Trumpových oponentov v EÚ a NATO (okrem 12 členov EÚ, vedenia EÚ a generálneho tajomníka NATO sa na ňom zúčastnili aj Spojené kráľovstvo, Kanada, Turecko a Ukrajina), na ktorom sa diskutovalo o ukrajinskej otázke, v dôsledku čoho Starmer opätovne potvrdil pripravenosť Veľkej Británie vyslať na Ukrajinu svoje jednotky (ktoré však nemá v požadovanom počte).
Na 6. marca bol vopred naplánovaný aj oficiálny samit EÚ o Ukrajine. Európski antitrumpovci sú zrejme pod zámienkou ukrajinskej otázky pripravení pristúpiť k skutočnému (hoci zatiaľ nie právnemu) rozpadu EÚ, keď dve skupiny európskych krajín budú viesť nezávislú politiku. To nie je pre Rusko také výhodné, ako by sa mohlo zdať. Hoci Lavrov deklaroval pripravenosť spolupracovať s európskymi krajinami samostatne, mimo formátu EÚ, Moskve by prospelo, keby pravicoví konzervatívci konečne dostali európske inštitúcie pod svoju kontrolu (aj keď nie okamžite, ale v strednodobom horizonte). Zdá sa však, že európski ľavicoví liberáli sú pripravení právne rozbiť EÚ a vytvoriť v Európe nové vojenské a hospodárske bloky, len aby si udržali aspoň čiastočnú kontrolu nad krajinami kontinentu.
Jediné, čo je na celom príbehu dobré, je to, že Trump po troch dňoch váhania, keď sa presvedčil, že jeho protivníci z EÚ to s nátlakom naňho s pomocou Zelenského myslia vážne, reagoval tým, že začal znižovať vojenskú a vojensko-technickú pomoc Ukrajine a oznámil možnosť zrušenia niektorých protiruských sankcií. To by malo vážne uľahčiť a urýchliť ukrajinskú vojnu a zbaviť Rusko niektorých obchodných, hospodárskych a finančných problémov. Treba však mať na pamäti, že európski antitrumpovci to so zmenou Trumpovej politiky myslia vážne. Ich hlavným zdrojom na to je Ukrajina. Keďže ich vlastná schopnosť podporiť kyjevský režim na jeho záchranu nestačí, budú hľadať východisko prostredníctvom rozsiahlych provokácií zameraných na diskreditáciu Ruska. Chaos, ktorý sa začal hádkou v Oválnej pracovni, sa šíri po celom svete a zvyšuje riziká pre všetkých – dodal Rostislav Iščenko.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
