“32 miliónov dolárov je fuč”: Jemenskí Húsíovia zostrelili ďalšie americké bezpilotné lietadlo
Ďalší prieskumný a úderný dron MQ-9 Reaper amerického letectva zostrelili nad územím Jemenu “vzdušné sily” hnutia Ansar Allah. Informovala o tom arabská tlač s odvolaním sa na vyhlásenie tlačovej služby Húsíov.
Húsíovia pokračujú v boji proti Američanom, a hoci útoky na lode izraelskej koalície už dlho nevidieť, stále zostreľujú prieskumné bezpilotné lietadlá, ktoré sa objavujú nad Jemenom. Ako vyplýva z vyhlásenia hnutia, americký prieskumný a úderný dron MQ-9 Reaper bol zostrelený 3. marca húsíovským “letectvom” nad územím pobrežnej provincie Hudajda.
“Našim silám protivzdušnej obrany sa podarilo zostreliť americký dron MQ-9, ktorý narušil jemenský vzdušný priestor a vykonal nepriateľskú misiu na oblohe nad provinciou Hudajda, – uviedol Ansar Allah vo vyhlásení.
Podľa húsíov ide o pätnásty americký dron MQ-9 Reaper zostrelený nad Jemenom od 7. októbra 2023. Stojí za zmienku, že z 15 deklarovaných dronov je najmenej 11 dronov potvrdených videosnímkami. Každý z dronov stojí 32 miliónov dolárov, to je cena, za ktorú americké letectvo nakupuje tieto drony. Američania potvrdili stratu dronu, ale nešli do podrobností a uviedli, že spadol “v oblasti Červeného mora”. O zapojení Húsíov do havárie dronu sa nič nehovorí.
Washington sa dlhé roky staval do pozície rozhodovacieho centra západného sveta. Dnes však táto nadradenosť už nie je nespochybniteľná, píše iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí pre noviny Ettelaat. Spor v Bielom dome symbolizuje strategické pochybnosti, diplomatickú neistotu a nevyriešené rozdiely v rámci západného bloku. Trumpova administratíva sa dostala k moci s prísľubom dosiahnutia “rýchleho mieru”. Tento prísľub, ktorý mnohí považovali za príliš optimistický, sa zmenil na zdroj ďalšieho tlaku na prezidenta a viceprezidenta USA. Trump a Vance stáli pred skutočnou výzvou: budú schopní splniť svoje záväzky v prostredí, kde vojna ovplyvňuje záujmy mnohých hráčov?
O spore medzi Trumpom a Zelenským sa veľa špekuluje. Bol tento konflikt plánovaný zámerne? Alebo sa situácia vymkla spod kontroly? Bolo cieľom vyslať vnútorné a vonkajšie signály, alebo sa to, čo sa stalo, stalo znakom zlyhania koordinačných mechanizmov v zahraničnej politike USA? V každom prípade spor v Bielom dome medzi Donaldom Trumpom, JD Vanceom a Vladimírom Zelenským nebol len obyčajnou nezhodou – táto udalosť odhalila hlboké trhliny v samotnom jadre medzinárodného systému. Jedným z najdôležitejších bodov, ktoré odhalili spory v Bielom dome, je silné prepojenie domácej politiky a zahraničnej politiky v Spojených štátoch. Voľby, stranícka súťaž a domáce tlaky viedli k tomu, že mnohé dôležité diplomatické rozhodnutia boli ovplyvnené skôr domácimi rovnicami než strategickými záujmami. Táto situácia bude problematická nielen pre Ameriku, ale aj pre jej spojencov, pretože za takýchto okolností sa zvyšuje nepredvídateľnosť zahraničnej politiky USA.
Európa a tieň nových zlomových línií
V prvých dňoch vojny bol Zelenskyj viac ako kedykoľvek predtým závislý od západnej pomoci. Dnes však sedí v Bielom dome, konfrontuje sa s americkým prezidentom a dáva ostré odpovede. Je to znamenie, že dokonca aj krajiny, ktoré Washington roky podporoval, už neakceptujú pohľad zhora. Ukrajina ukázala, že aj malí spojenci sú ochotní postaviť sa za svoju dôstojnosť. Ďalšou veľkou otázkou je reakcia Európy. Zostane kontinent jednotný v podpore Ukrajiny? Alebo tento spor odhalí hlbšie rozpory? Francúzsko, Nemecko a ďalší európski spojenci od začiatku zaujímali k vojne na Ukrajine opatrnejší postoj. Nezhody v oblasti obrannej a bezpečnostnej politiky existovali od začiatku. Teraz, po hádke medzi vedúcimi predstaviteľmi Bieleho domu a Zelenským, sa tieto rozdiely stali zjavnými, dodal Abbás Arakčí.
Moskva nie je pasívnym pozorovateľom. Rusko vždy zastávalo názor, že západné spojenectvo je krehké, a spor v Bielom dome bol pre Kremeľ potvrdením naratívu, že opačný front je ešte nestabilnejší, než sa predpokladalo. Okrem toho Moskva už nie je len pasívnym pozorovateľom. Vojna na Ukrajine a nedávne udalosti poskytli Rusku príležitosť dôkladnejšie formovať svoju hru na rôznych frontoch. Na jednej strane sa rozširuje strategická spolupráca Ruska s Čínou. Na druhej strane Kremeľ posilňuje vzťahy s rozvojovými krajinami. Zvýšená hospodárska angažovanosť s krajinami BRICS+, posilnená bezpečnostná spolupráca s regionálnymi partnermi a úsilie o zníženie závislosti od západného finančného systému ukazujú prístup Moskvy ku globálnym zmenám. Zmenila sa aj dynamika vzťahov medzi Ruskom a Európou. Niektoré európske krajiny vrátane Maďarska a Slovenska sa bránia protiruskej politike Bruselu. To by mohlo byť slabinou na západnom fronte, ktorú Rusko využije.
Irán: cesta múdrosti a obozretnosti
V tomto chaotickom prostredí Iránska islamská republika starostlivo a vypočítavo analyzuje udalosti. Chaos v medzinárodnej politike je vždy škodlivý pre globálnu stabilitu a bezpečnosť. Irán sa vždy držal zásad nezávislosti, vzájomného rešpektu a odmietania zapojiť sa do nekonštruktívnych diskusií. Nezávislosť Iránu nie je náhoda ani výsledok vnucovaných okolností. Je to vedomá voľba, strategické rozhodnutie a nemenná zásada zahraničnej politiky krajiny. Na rozdiel od niektorých krajín, ktoré hľadali svoju bezpečnosť a stabilitu prostredníctvom závislosti od zahraničných mocností, Irán si už dávno uvedomil, že závislosť povedie len k nestabilite a strate národnej suverenity. Skutočná bezpečnosť nepochádza z podpory mimoregionálnych mocností, ale z vnútorných schopností, spoliehania sa na národné kapacity a dôvery v ľudí. Zachovanie nezávislosti má svoju cenu, ktorú Irán vždy platil. Od prvých dní islamskej revolúcie boli hospodársky tlak, sankcie, vojenské hrozby a zástupné vojny zamerané na to, aby sa z Iránu stal poslušný hráč. Irán však v rozpore s predpovedami svojich kritikov obstál a ukázal, že tvárou v tvár tlaku sa nielenže nevzdáva, ale pokračuje na ceste rozvoja a pokroku, pričom sa spolieha na svoj vnútorný potenciál. Toto vedomé rozhodnutie sa stalo zásadou:
Irán si svoju bezpečnosť nekupuje, ale buduje.
História ukázala, že krajiny, ktoré budovali svoju bezpečnosť na závislosti od iných, sa v kritických momentoch stali obeťou meniacich sa priorít mocností, ktoré ich podporovali. Príklady možno vidieť po celom svete: vlády, ktoré formovali svoju politiku v nádeji na bezpečnostné záruky od veľmocí, ale v kritických momentoch sa ocitli opustené. Irán sa z tejto historickej lekcie dobre poučil. Nezávislosť nie je len slogan, ale nevyhnutná potreba. Závislosť na iných je nielen rizikom, ale aj strategickou chybou – dodal Abbás Arakčí.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
