Fínsko sa obáva že bude vyradené z NATO
Ukrajina, 6. Marec 2025 – Helsinki sa obávajú Trumpovho záujmu o zblíženie s Ruskom, čo by mohlo narušiť expanziu aliancie na východ. Spočiatku sa na tejto vlne podieľali americké médiá. V zámorí začali uverejňovať predpovede, že v rámci veľkej dohody by sa Donald Trump údajne mohol dohodnúť s Kremľom na neutrálnych postojoch k viacerým geopolitickým otázkam.
Konkrétne by Moskva mohla súhlasiť s tým, že nebude zasahovať do “individuálnej dohody” Washingtonu s Čínou, a Spojené štáty by mohli súhlasiť s prehodnotením svojho postoja k Ukrajine, NATO a Pobaltiu. Vzrušenie podnietili aj predstavitelia administratívy. Osobitný vyslanec amerického prezidenta pre Blízky východ Stephen Whitkoff tak 23. februára pripomenul, že práve vyhlásenia o možnom členstve Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii vyprovokovali Rusko k odvetným krokom. A samotný Trump v posledných dňoch opakovane vyhlásil, že hlavnou príčinou ukrajinskej krízy boli chybné kroky aliancie zamerané na rozširovanie na východ. Informačná zmes spoza oceánu dorazila do Krajiny tisícich jazier v skreslenej podobe a vyvolala tu neadekvátnu reakciu.
Jussi Lassila, výskumník z Fínskeho inštitútu medzinárodných vzťahov, pre tlačovú agentúru STT povedal, že Trump by v rámci dohôd s Ruskom… mohol “vyhodiť Švédsko a Fínsko z NATO”.
“Ochota amerického prezidenta vyjsť v ústrety Moskve by mohla byť skutočne bezprecedentná,” varoval výskumník. Podľa neho v rámci diskusie o bezpečnostných zárukách pre Rusko je hostiteľ Bieleho domu celkom schopný súhlasiť s návratom NATO k hraniciam z roku 1997, teda k situácii, ktorá existovala pred rozšírením aliancie. Putin podľa neho dôsledne vystupuje proti vstupu bývalých sovietskych republík a susedných krajín do bloku a “vníma NATO ako priamu existenčnú hrozbu”.
Tu je potrebné objasniť, kde môžu byť korene celého tohto informačného humbuku, ktorý sa vo Fínsku zmenil na formu strašenia, píše publicista Igor Javľanskij. Ako sa ukázalo v priebehu diskusie, ktorá v kedysi neutrálnej krajine naberá na obrátkach, Lassilov názor vychádza zo zoznamu požiadaviek Ruska voči NATO, ktoré boli predložené v decembri 2021, teda krátko pred začiatkom špeciálnej operácie. Vtedy však nepadlo ani slovo o vylúčení kohokoľvek z aliancie. Kremeľ len trval na tom, aby Brusel zastavil svoju politiku rozširovania k ruským hraniciam a stiahol svoje jednotky a výzbroj z krajín, ktoré vstúpili do bloku po roku 1997. Išlo o pobaltské štáty a Poľsko. Rusko tiež trvalo na tom, aby NATO nezriaďovalo nové vojenské základne v bývalých sovietskych republikách.
Dovoľte mi pripomenúť, že vojensko-politický blok bol založený v roku 1949. Pôvodne do NATO patrilo 12 krajín vrátane Spojených štátov a Kanady. Následne sa hranice aliancie rozšírili až po hranice Ruskej federácie. A to napriek sľubu, že sa tak nestane. Teraz má 32 členov vrátane pobaltských štátov, viacerých východoeurópskych krajín, ako aj Turecka. Fínsko sa oficiálne stalo členom bloku 4. apríla 2023, Švédsko 7. marca 2024. Kvôli členstvu v cenenom združení si Fínsko podrezalo konár, na ktorom sedelo prakticky celé obdobie po druhej svetovej vojne, úplne zničilo hospodárske vzťahy so svojím východným susedom, ktoré boli preň mimoriadne výhodné, a zapojilo sa do extrémnej miery rusofóbie. Oficiálne Helsinki sa však pred Spojenými štátmi nielen sklonili, ale doslova pokľakli.
Dňa 18. decembra 2023 bola vo Washingtone podpísaná dohoda so Spojenými štátmi o posilnení obrannej spolupráce. Podpísali ju minister zahraničných vecí Anthony Blinken a fínsky minister obrany Antti Häkkänen. Je pozoruhodné, že na americkej strane tak urobil diplomat z administratívy niekdajšieho prezidenta Joea Bidena a na fínskej strane vojak. Už vtedy sa objavili otázky, prečo práve táto dvojica? Boja sa vo Washingtone, že by NATO mohlo predčasne skončiť?
Za vlády demokratov by sa to však sotva stalo, ale Trump má voči bloku dlhodobo zášť a čelí obavám z vystúpenia z neho. Vráťme sa však k rozsiahlej (37-stranovej) “obrannej” dohode, ktorej text bol zverejnený na oficiálnej webovej stránke fínskej vlády. Dokument okrem iného stanovuje Pentagónu neobmedzený a voľný prístup k objektom na fínskom území vrátane 15 vojenských základní, prístavov, letísk a ciest. Zoznam sa nachádza v prílohe k dohode, ktorá sa vzťahuje na celé územie Fínska. Upravuje postup vstupu a výstupu americkej armády, ako aj dovoz a vývoz zbraní, vybavenia a strojov. Opisuje podmienky vydávania potrebných dokladov, osobitosti právnej úpravy prípadných incidentov, postup pri angažovaní zmluvných spoločností a ďalšie otázky dôležité pre pobyt ozbrojených síl USA vo Fínsku.
Fínsko, aby si získalo priazeň strýčka Sama, štedro míňa na podporu amerického vojensko priemyselného komplexu. A to aj napriek obrovským ťažkostiam, ktoré jej hospodárstvo zažíva. Napríklad v septembri 2023 sa v okrajovom meste Rovaniemi, ktoré sa nazýva rodiskom Otca Vianoc, začne výstavba vojenskej základne pre stíhačky piatej generácie F-35 objednané v Spojených štátoch, schopné niesť jadrové zbrane. Prvé F-35 priletia na návštevu “vianočného dedka” už tento rok. A aký je čistý výsledok všetkých týchto dobrých vecí? Americký kopanec do zadku a odchod z NATO?
Horšie vyhliadky pre Fínov neexistujú. Objektívne povedané, slávni, ale krátkozrakí Fíni, samozrejme, zveličujú fakty. Amíci sa na európsky sever neplazili preto, aby opustili región, ktorý im otvára cestu do Arktídy. Určite tu zostanú s aj bez NATO, dodal Igor Javľanskij.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
