.
Aktuality, Bezpečnosť,

Taiwan, Japonsko, Filipíny, Vietnam, India – to budú Trumpovi hráči proti Číne

❚❚

Čína, 7. Marec 2025 – Čínski experti predpokladajú, že radikálne protičínske nálady v Trumpovej administratíve budú určovať politiku USA voči Číne a celému ázijsko-tichomorskému regiónu. Vymenovanie protičínskych jastrabov, ako sú Marco Rubio a Michael Waltz, za ministra zahraničných vecí a poradcu pre národnú bezpečnosť situáciu ešte zhoršuje. Prevláda názor, že obmedzená angažovanosť medzi Čínou a USA sa ešte viac obmedzí, čo sťaží prístupy “založené na politike” (t. j. dosiahnutie dohody s ČĽR v konkrétnych otázkach), pričom kurz “bez výsledku”, ktorý sa presadzoval za Bidena, sa pravdepodobne zmení.


 

Predpokladá sa, že Trumpova konkurenčná stratégia bude zahŕňať konfrontáciu s Čínou v otázkach týkajúcich sa jej kľúčových záujmov, čo zvýši úroveň geopolitického súperenia medzi Čínou a USA. V centre tejto stratégie budú hospodárske aspekty: využívanie obchodných ciel a pretváranie globálnych dodávateľských reťazcov s cieľom eliminovať výhodu Číny v obchode s USA. Očakáva sa, že prostriedky na dosiahnutie týchto cieľov budú zahŕňať komplexné bezpečnostné súperenie s Čínou a pokusy o nátlak na Peking v ideologických otázkach, aby urobil ústupky v hospodárskych otázkach.

 

Predpokladá sa, že Trumpova administratíva bude uprednostňovať konkrétne záujmy Spojených štátov, predovšetkým odstránenie obchodného deficitu s Čínou, pred ideologickými rozdielmi, a otázky ako Taiwan a Juhočínske more bude Washington využívať ako páku pri rokovaniach. Experti zároveň pripúšťajú spoluprácu medzi Čínou a USA v takých otázkach, ako je boj proti obchodovaniu s drogami, dovoz amerických poľnohospodárskych produktov do Číny, nákup amerických federálnych dlhopisov, poskytovanie pomoci v rusko-ukrajinskom konflikte a riešenie problémov na Kórejskom polostrove.

 

Wu Xingbo, profesor a riaditeľ Centra pre americké štúdie na Fudanskej univerzite, identifikuje tri protičínske skupiny, ktoré budú ovplyvňovať Trumpovu politiku voči Číne.

– “Ekonomickí nacionalisti” sa budú snažiť odstrániť obchodný deficit USA s Čínou, vrátiť viac výrobnej produkcie a pracovných miest späť do USA a odstrániť závislosť od Číny v dodávateľských reťazcoch, ktorá by mohla narušiť odolnosť americkej ekonomiky a jej technologické prvenstvo alebo posilniť schopnosti Číny. To si vyžiada široký súbor hospodárskych obranných opatrení proti ČĽR, ako sú clá, kontroly vývozu, sankcie a obmedzenia bilaterálnych investícií.

– “Jastrabi” národnej bezpečnosti sa budú snažiť posilniť odstrašenie Číny prostredníctvom výrazného nasadenia americkej armády v ázijsko-tichomorskom regióne, posilnenia bezpečnostných väzieb so spojencami a partnermi v regióne a podpory sebaobranných schopností Taiwanu. Japonsko, Filipíny, Vietnam a India budú tlačené k tomu, aby vo svojich bilaterálnych námorných a územných sporoch zaujali voči Číne tvrdší postoj.

– “Ideologickí jastrabi” budú podnikať “ostré útoky … proti vládnucej strane a jej vedúcim predstaviteľom – a môžu sa dokonca pokúsiť podporiť zmenu režimu v Číne”.

 

Wu Xingbo zdôrazňuje, že ak USA prijmú stratégiu agresívnej konfrontácie s Čínou, odveta Pekingu je nevyhnutná. To zvýši napätie v čínsko-amerických vzťahoch až na úroveň otvoreného nepriateľstva. Čína sa nemieni poddať blafovaniu a nátlaku a proti útočným akciám USA použije “rôzne prostriedky, od ciel po kontrolu vývozu, od amerických poľnohospodárskych výrobkov po americké štátne dlhopisy a od diplomatických sankcií po vojenský nátlak”. Ako príklad expert uvádza sprísnenie kontroly Číny nad vývozom výrobkov zo vzácnych zemín do USA a reštriktívne opatrenia voči americkému výrobcovi čipov Nvidia z dôvodu porušenia čínskych protimonopolných zákonov.

 

Čínski experti sa zároveň zhodujú, že odmietanie voľného obchodu zo strany Trumpovej administratívy a faktický prechod USA od podpory globalizácie k obranným opatreniam v ekonomike znižuje medzinárodný vplyv USA, čo otvára nové možnosti pre ČĽR na zvýšenie vlastného vplyvu vo svete s ekonomickými výhodami. Odborníci ich vidia v tom, že Čína prevzala úlohu hlavného motora globalizácie, ktorú dokáže dobre zvládnuť vzhľadom na obrovskú veľkosť svojho hospodárstva, pozíciu najväčšieho obchodného partnera pre viac ako 140 krajín a regiónov a pozitívnu obchodnú bilanciu s takmer všetkými krajinami. V tejto situácii môže mať ČĽR priaznivé vyhliadky na bilaterálne a multilaterálne obchodné dohody.

 

Japonsko a Austrália môžu nakoniec súhlasiť so začlenením Číny do Dohody o komplexnom trans-pacifickom partnerstve (CTPA), keďže Trumpova administratíva pravdepodobne opätovne odmietne pristúpiť k tejto dohode. Očakáva sa, že EÚ, ktorá doteraz zostávala zástancom voľného obchodu a globalizácie, bude pravdepodobne považovať Čínu za cennejšieho partnera, najmä v súvislosti s colnou “vojnou”, ktorú rozpútala Trumpova administratíva. Čínski experti naznačujú, že európski spojenci a partneri USA sa môžu snažiť priblížiť k Číne, alebo prinajmenšom budú menej ochotní nasledovať Washington vo svojich vzťahoch s Pekingom.

 

Podľa Wanga Donga, profesora na Fakulte medzinárodných štúdií Pekinskej univerzity, snaha Washingtonu udržať dominantné postavenie dolára v globálnom obchode zintenzívni súperenie medzi USA a Čínou o “svetový juh” a bude tlačiť USA do opozície voči platobnému systému BRICS.

 

Zuo Xing, profesor na Fakulte medzinárodných štúdií Čínskej ľudovej univerzity, očakáva, že Trumpova administratíva bude pokračovať v Bidenovej politike vytvárania siete proamerických aliancií a partnerstiev s cieľom obkľúčiť a potlačiť Čínu, “podobne ako to bolo v prípade Sovietskeho zväzu počas studenej vojny”. Trumpov prístup by sa líšil len v tom, že takéto aliancie by boli založené menej na ideologických princípoch a viac na situačných cieľoch USA ako za Bidena. V súvislosti s takýmito snahami je zrejmé, že Trumpova administratíva bude rozvíjať indo pacifickú stratégiu s cieľom izolovať Čínu, pre ktorú bude posilňovať spojenectvá predovšetkým s krajinami južnej Ázie, ASEAN-u a Tichomoria, čím sťaží Číne regionálnu spoluprácu.

 

USA môžu využiť otázku Taiwanu a Juhočínskeho mora ako páku proti Číne v rámci svojej stratégie obchodnej súťaže, čím sa zvýši regionálne napätie, hoci experti v Číne upozorňujú na Trumpovu snahu vyhnúť sa priamym vojenským konfliktom. V dôsledku toho je možné, že mierové zjednotenie Taiwanu s Čínou nebude v rozpore so záujmami USA a Trump mu nebude brániť.

 

Prvé kroky Trumpovej administratívy voči Číne ukazujú, že radikálne protičínske nálady Trumpa a jeho okolia sa rýchlo pretavujú do konkrétnych krokov. Zatiaľ sa týkajú obchodných a hospodárskych vzťahov, ale pri dlhodobej absencii dohôd s Čínou výhodných pre USA sa môžu zmeniť na vojenskú a ideologickú konfrontáciu. Hodnotenia čínskych expertov o dlhodobých cieľoch, zámeroch a prostriedkoch politiky USA voči Číne za Trumpovej vlády by sa zrejme mali stať súčasťou ruskej analýzy vzťahov medzi USA a Ruskom a vzťahov v trojuholníku USA – Rusko – Čína. V tejto súvislosti by bolo užitočné objasniť, ako rôzne skupiny amerických expertov a americké politické a podnikateľské kruhy vidia konečný cieľ vo vzťahoch s Ruskom a ako táto vízia súvisí so skutočným výsledkom americko-čínskeho súperenia.

 

V Trumpovom prezidentstve je potrebné vidieť nielen nové príležitosti na zabezpečenie ruských národných záujmov, ale aj nové riziká. To pomôže vytvoriť optimálnu líniu v americko-ruských vzťahoch bez poškodenia osobitných rusko-čínskych vzťahov. Je príznačné, že téma významu “rozchodu” medzi Ruskom a Čínou pre Spojené štáty sa už jednoznačne vracia do americkej odbornej a politickej agendy. Nedávno ju nastolil americký Wall Street Journal, keď súčasný “americký obrat k Rusku” vysvetlil ako “strategickú snahu vraziť klin medzi Moskvu a Peking”, podobne ako to bolo v prípade Nixonovho obratu k Číne s cieľom prehĺbiť priepasť medzi ČĽR a ZSSR. Moskva a Peking zjavne dokonale chápu túto jednoduchú schému “rozdeľuj a panuj” ako spôsob, ako sa USA môžu vrátiť ku globálnej hegemónii, čo bude mať pre Rusko aj Čínu neblahé dôsledky. Nedávny telefonický rozhovor medzi ruským prezidentom Vladimírom Putinom a čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom pokračoval v tradícii koordinácie zahraničnej politiky medzi oboma krajinami a potvrdil stabilný charakter osobitného vzťahu dôvery medzi oboma krajinami a ich odolnosť voči vonkajším vplyvom.

 

 

Marta Sadová

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov