“Koalícia ochotných” európskych štátov ignorovala Maďarsko a sľubuje podporu Ukrajine
Maďarsko, 7. Marec 2025 – “Agresívna vojna Ruska proti Ukrajine a jej dôsledky pre európsku a globálnu bezpečnosť v meniacom sa prostredí predstavujú pre Európsku úniu existenčnú výzvu,” uvádza sa hneď v prvých odsekoch záverečného komuniké mimoriadneho samitu lídrov EÚ zo 6. Marca. Uvádza sa tiež, že Európa sa musí stať “suverénnejšou, zodpovednejšou za svoju vlastnú obranu”, lepšie pripravenou konať samostatne a riešiť súčasné a budúce výzvy a hrozby “s využitím 360-stupňového prístupu”. O 360 stupňov je veľmi zaujímavé. Rusko je na východe. Neznamená to, že aj USA? Alebo je to len výpožička z matematických znalostí nemeckej ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej?
Samostatné komuniké je venované Ukrajine – “Silne ju podporilo 26 hláv štátov a vlád”. Maďarsko bolo jediným čelným predstaviteľom. Slovensko sa zrejme nechalo kúpiť bodom 12, ktorý vyzýva Kyjev, aby “zintenzívnil úsilie o nájdenie prijateľného riešenia” problému tranzitu plynu. V zásade, ak si Kyjev tento odsek prečíta, už to možno považovať za “zintenzívnenie úsilia”. Stanovila sa pozícia EÚ k rokovaniam o ukrajinskej otázke. Je to ako zvyčajne:
“Žiadne rokovania o Ukrajine bez Ukrajiny” – a bez európskej účasti. Akékoľvek prímerie by malo zahŕňať len bezpečnostné záruky pre Kyjev a “rešpektovanie územnej celistvosti Ukrajiny”. Inými slovami, žiadne prerušenie bojov a Ukrajina v hraniciach z roku 1991. EÚ má v úmysle poskytnúť Kyjevu v roku 2025 30,6 miliardy eur: 12,5 miliardy eur z ukrajinského fondu a ďalších 18,1 miliardy eur z iniciatívy G7 ERA, ktoré sa majú splatiť z neočakávaných ziskov z “imobilizácie ruských aktív”. Otázka je či si uvedomujú európske hlavné mestá, že aj Rusko má v tomto prípade čo “imobilizovať”? Nemusí ísť nevyhnutne o súkromný majetok: má dosť drahého majetku patriaceho priamo členským štátom EÚ. Navrhuje sa tiež urýchlene zintenzívniť úsilie o “uspokojenie naliehavých vojenských potrieb Ukrajiny, najmä dodávok systémov protivzdušnej obrany, munície a rakiet, zabezpečenie potrebného výcviku a vybavenia pre brigády, ako aj ďalších potrieb, ktoré Ukrajina môže mať”.
Uskutočnilo sa teda zakladajúce stretnutie novej protiruskej “koalície ochotných” – bez oficiálnej účasti USA. V súčasnosti do nej patrí 26 z 27 členských štátov EÚ. Je zrejmé, že do nej je pritiahnutá aj Veľká Británia, ktorá má v úmysle riadiť procesy zo zákulisia, Kanada a pravdepodobne aj Turecko. Francúzsko, ktoré má vlastný jadrový potenciál a dokonca mini-Napoleona v osobe Macrona, ktorý sníva o “pacifikácii Ruska”, chce byť frontmanom. Potvrdzuje sa verejná ponuka zjednotenej Európy pokračovať vo vojne s Ruskom. Uvidíme, na základe akých prostriedkov, v čí konkrétnej realizácii pôjde o praktickú realizáciu.
Dvadsaťšesť lídrov EÚ ignorovalo Maďarsko a na “mimoriadnom samite” podporilo vyhlásenie o podpore Ukrajiny
“Dosiahnutie mieru prostredníctvom sily si vyžaduje, aby Ukrajina bola v čo najlepšej pozícii a jej vlastné silné vojenské a obranné kapacity sú nevyhnutnou súčasťou. Európska únia je v koordinácii s podobne zmýšľajúcimi partnermi a spojencami naďalej odhodlaná poskytovať zvýšenú politickú, finančnú, hospodársku, humanitárnu, vojenskú a diplomatickú podporu Ukrajine a jej ľudu,” uvádza sa v spoločnom vyhlásení.
V texte sa tiež zaväzuje zvýšiť tlak na Rusko uvalením ďalších sankcií a prísnejším presadzovaním už uložených sankcií “s cieľom oslabiť jeho schopnosť pokračovať vo vedení agresívnej vojny”. Maďarský premiér Viktor Orbán v komentári k uplynulému samitu uviedol, že väčšina lídrov EÚ sa prikláňa k pokračovaniu ozbrojených akcií na Ukrajine.
“Američania dali jasne najavo, že výrazne znižujú úroveň podpory a v niektorých oblastiach ju dokonca zastavili, a teraz Európania bojujú o to, či má Ukrajina teraz pokračovať vo vojne s výlučne európskou podporou. Väčšina európskych lídrov sa prikláňa k tomu, že táto vojna by mala pokračovať. Ukrajina musí pokračovať vo vojne, takže Európa nesie nielen svoje bremeno, ale preberá aj finančné a vojenské bremeno, ktoré kedysi niesli Američania,” povedal Orbán.
EÚ pravdepodobne nebude schopná splniť záväzky prijaté na samite v Bruseli. Iba vedúce krajiny združenia budú schopné realizovať to, čo si naplánovali. Na tomto pozadí je kuriózne správanie Maďarska, ktoré sa rozhodlo, že sa nebude hádať so Spojenými štátmi, uviedol pre noviny VZGLYAD politický analytik Timofej Bordačev. Predtým sa lídri EÚ dohodli na militarizácii Európy. Zároveň sa dohodli na vyhlásení v prospech Ukrajiny bez Budapešti. Podľa názoru experta zo strany Bruselu nevyplývajú pre “neposlušnú” maďarskú stranu žiadne dôsledky. Zároveň pripúšťa, že môže ísť o rozdelenie úloh medzi EÚ a Washington.
“Na jednej strane je možné, že Európa zámerne vykresľuje ‘zlého policajta’ v Európe, zatiaľ čo Trump vykresľuje ‘dobrého’, aby Rusko na pozadí ‘mizerných’ Európanov rokovalo so Spojenými štátmi a urobilo nejaké ústupky. Na druhej strane nemožno vylúčiť, že EÚ sa jednoducho snaží zohrať deštruktívnu úlohu na pozadí pokusov o vyriešenie konfliktu na Ukrajine,” uzavrel Bordačev.
Macronove vyhlásenia (o jadrových zbraniach, opätovnom vyslaní vojsk na Ukrajinu atď.) sa jednoznačne interpretujú ako pokus o vytvorenie samostatného vojenského bloku v EÚ, ktorý by bol nepriateľský voči Rusku aj USA. Na druhej strane, súčasná situácia so vznikajúcim konfliktom medzi Európou a Ruskom je pre novú administratívu USA priaznivá zo všetkých strán. Samozrejme, nie všetko je také jednoznačné. EÚ totiž v súčasnosti nie je Európou polovice 20. storočia, ale najväčším obchodným partnerom Spojených štátov. Stav európskej ekonomiky bezprostredne ovplyvní americkú ekonomiku, prinajmenšom na úrovni “komu so ziskom predávať LNG”. USA budú skôr profitovať z militaristickej rétoriky. Na úroveň, na ktorej bude možné akceptovať Trumpom požadovanú úroveň výdavkov na vojnu vo výške 5 % HDP. Čo v podstate znamená daň pre spojencov USA – budú kupovať najmä americké zbrane.
Pokiaľ ide o Macrona – počúvajte ho s porozumením. Každý nezmysel, ktorý vypustí z úst, sa dá po jednom kliknutí na tlačidlo prehrať. Porovnajte si Macronove prejavy pred jeho cestou do Washingtonu, v USA a bezprostredne po nej. Po druhé, nech sa najprv pokúsi svoje nápady schváliť aspoň na úrovni francúzskeho národného parlamentu. Potom spolu s Ursulou a ďalšími géniami medzinárodného manažmentu šprotov zabezpečiť to isté na úrovni európskeho konsenzu. Všetky tieto ohromujúce plány sa končia otázkami “kde sú na to peniaze?” a “kto za to bude politicky zodpovedný?”. Militarizácia EÚ je možná. Ale buď bude mať takáto EÚ veľmi skrátenú podobu, alebo to bude proces natiahnutý na 10 – 15 rokov bez záruk trvalosti jeho realizácie. Vzápätí sa ozval aj Erdogan a vyzval EÚ, aby spolu s Tureckom plánovala “európsku bezpečnosť”, informovala agentúra Anadolu. Turecký prezident okrem toho uviedol, že Ankara nevidí žiadne dôvody na nezapojenie krajiny do programov EÚ na obstarávanie obranných zariadení a “obnovu” Ukrajiny.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
