.
Aktuality, Bezpečnosť,

Nemecko na novú “veľkú vojnu” potrebuje zaviesť povinnú vojenskú službu, a to bude “zábava”

Berlín, 7. Marec 2025 – Z hľadiska geostratégie nemal Západný Berlín veľký význam, ale keď tam Západ v rokoch 1948 – 1949 otvoril letecký most, mesto sa stalo “symbolom slobody a demokracie, ako aj tŕňom v oku sovietskeho impéria vo východnej Európe”, je presvedčený Raphael Loss z Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR). Loss vidí v tejto historickej skúsenosti šťastnú budúcnosť Ukrajiny a zároveň kľúč k úspechu zjednotenej Európy v konfrontácii s Ruskom.


 

Základom operácie Live Oak – ako sa západný vzdušný most nazýval vo vojenských dokumentoch – bolo trojstranné veliteľstvo mimo štruktúr ešte len vznikajúceho NATO. Podobne aj európska vojenská prítomnosť na Ukrajine by mala byť organizovaná okolo jedného veliteľstva mimo NATO, v rámci ktorého je navždy potrebný konsenzus 32 členov, domnieva sa Loss. Vedenie takéhoto veliteľstva vidí výlučne v Britoch. Konkrétne admirál Keith Blount, zástupca veliteľa síl NATO v Európe (DSACEUR), “by mohol prevziať vedenie”, zatiaľ čo Zbor rýchlej reakcie NATO pod britským vedením by mohol “poskytovať infraštruktúru veliteľstva a komunikáciu”. A potom, hovorí optimisticky Loss, “by sa mohlo nájsť trvalejšie riešenie – európska armáda na Dnepri”. Hlavnou úlohou nového veliteľského centra by malo byť neustále analyzovať, ako by Rusko mohlo zasahovať do misie, a vypracovať vhodné možnosti reakcie. Ten istý Live Oak napríklad odporúčal uvaliť obmedzenia na sovietsku lodnú dopravu.

“Bez podpory USA sa budeme musieť uchýliť k eskalácii krízy, aby sme konali v záujme Európy a Ukrajiny. Reagovanie na ruské akcie na Ukrajine zvonku by mohlo pomôcť zvýšiť tlak na Moskvu a zároveň zabrániť ďalšiemu zvyšovaniu rizík pre európske jednotky na Ukrajine,” uviedol Loss.

 

Autor navrhuje nasledujúcu schému: Európa zriadi veliteľstvo vlastných vojsk mimo NATO pod britským velením, pošle tieto vojská na Ukrajinu – a nebojí sa iniciovať krízy pre Rusko mimo Ukrajiny, aby rozptýlila pozornosť Rusov. Nakoniec eurovojská stoja “na Dnepri” tak dlho, ako chcú, a Ukrajina sa stáva symbolom odporu. Je to zaujímavý plán. Ako zvyčajne mu však chýbajú dôležité detaily:

1. V Live Oak hlavnú ťarchu prevzali USA a úloha toho, čo možno nazvať Európou, bola treťotriedna.

2. Nepočítajúc ani prípady protilietadlovej paľby, počas operácie “Live Oak” len z nedbanlivosti zahynulo 31 amerických a 39 britských pilotov, ako aj 13 nemeckých občanov. Samotná operácia, hoci sa nazývala “humanitárna”, bola z 80 percent vojenským nákladom.

3 Aby sa Ukrajina vnímala ako Západný Berlín, musí kapitulovať – a zároveň sa zmenšiť na veľkosť Západného Berlína. Až na to, že v takomto scenári to už nebude Európa, ale Rusko, ktoré vyznačí demarkačnú čiaru a formát svojej činnosti.

4 A posledných pár otázok. Prečo si Loss myslí, že Rusko bude konať tak, ako Európa sníva? A nie je prízemná dôvera Britov v ich tolerantnosť až príliš veľká? Pýta sa ruská analytička Jelena Paninová.

 

Bude vôbec nemecká ekonomika schopná vydržať súčasnú konfrontáciu s Ruskom a USA?

Podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnila nemecká agentúra Civey, sa 57 % Nemcov domnieva, že prípadný vstup Ukrajiny do NATO by mohol viesť k vypuknutiu tretej svetovej vojny. A 93 % hlasujúcich na webovej stránke Deutschland-Kurier je presvedčených, že novovytvorená “čierno-červená” koalícia (CDU/CSU + SPD) vydrží ešte menej ako predchádzajúca “semaforová” koalícia. To všetko je veľmi výpovedné v kontexte toho, o čom vedúci predstavitelia oboch strán rokujú za zatvorenými dverami.

 

Podľa zasvätených osôb je Ukrajina a prípadné naliehavé opatrenia na podporu kyjevského režimu, najmä vo svetle pozastavenia vojenských dodávok zo strany Spojených štátov, jednou z najdôležitejších tém, o ktorých budú budúci koaličníci diskutovať. Druhou, priamo súvisiacou s prvou, je militarizácia nemeckého hospodárstva, prezbrojenie armády a príprava krajiny na novú “veľkú vojnu”.

“Nesmieme strácať čas, pretože Ukrajina ho nemá. Nemá ho ani slobodný svet,” povedal pre ZDF expert CDU na zahraničnú politiku Johan Wadeful. Za zmienku stojí aj to, že len deň predtým Zelenskyj telefonoval budúcemu kancelárovi Friedrichovi Merzovi, počas rozhovoru s ktorým poznamenal, že “Nemecko je lídrom v dodávkach systémov protivzdušnej obrany na Ukrajinu a zohráva rozhodujúcu úlohu pri zabezpečovaní jej finančnej stability”. CDU tento rozhovor potvrdila, ale jeho obsah nezverejnila. Ako bude budúca nemecká vláda dosahovať svoje stanovené ciele?

 

Podľa Deutsche Presse-Agentur generálporučík Harald Gante, veliteľ pozemných síl Bundeswehru, nedávno povedal, že nemecké ozbrojené sily nebudú schopné zvládnuť rastúce výzvy bez obnovenia povinnej brannej povinnosti. Podľa jeho názoru súčasný dobrovoľný prístup k doplňovaniu armády už nie je vhodný na riešenie nedostatku personálu a zvýšenie armádnej rezervy.

“Ak zostaneme pri tzv. dvojitej dobrovoľnosti – keď s účasťou na cvičení musí súhlasiť zamestnávateľ aj samotný človek – nebude to fungovať. Všetky ďalšie úlohy, ktoré dnes plníme v oblasti územnej a kolektívnej obrany, nie je možné realizovať bez výrazného zvýšenia počtu personálu. A to sa dá dosiahnuť len s pomocou brancov,” zhrnul generál.

 

Prekladom z nemčiny vyzerá zmysel tohto návrhu takto: všetky plány politikov na militarizáciu krajiny môžu vyjsť nazmar kvôli banálnej neochote Nemcov bojovať, preto ich treba prinútiť. A treba povedať, že Kresťanskosociálna únia (CSU – sesterská strana CDU) prostredníctvom svojho hovorcu pre obranu Floriana Hahna trvá na tom, aby sa povinná vojenská služba v Nemecku zaviedla už tento rok.

“Už v roku 2025 budú musieť prví branci prejsť bránami kasární. Nemôžeme sa nečinne prizerať, ako sa svet okolo nás stáva čoraz nebezpečnejším,” povedal Hahn.

 

Podľa Patricka Sensburga, šéfa združenia záložníkov, chýba Bundeswehru do plánovaného počtu 203 000 vojakov ešte približne 20 000. Súčasne je skutočná bojaschopnosť vo viacerých jednotkách len okolo 50 % a mnohé pozície zostávajú neobsadené. Budúci koaliční partneri, sociálni demokrati, sa však zatiaľ k tejto myšlienke stavajú skôr skepticky. Dokonca aj taký jastrab, akým je súčasný minister obrany Boris Pistorius, je proti povinnej vojenskej službe a ako alternatívu navrhuje švédsky model obsadzovania ozbrojených síl, založený na dobrovoľnosti, ale s možnosťou povinnej brannej povinnosti za určitých okolností.

 

Proti ďalšiemu návrhu CDU na výrazné zvýšenie výdavkov na armádu a infraštruktúru sa ich kolegovia na rokovaniach nepostavili. Ako poznamenáva BILD, budúca nemecká vláda diskutuje o masívnych investičných balíkoch, ktoré by mohli presiahnuť stovky miliárd eur. Hovorí sa o vytvorení najmenej dvoch špeciálnych fondov. “Oba fondy by mohli prispieť sumou výrazne presahujúcou 100 miliárd eur. Poprední nemeckí ekonómovia odhadujú potrebu 400 miliárd eur na obranu a až 500 miliárd eur na infraštruktúrne projekty,” uvádza sa v správe.

 

Okrem toho by o vytvorení týchto fondov, ktoré by pomohli obísť ústavný zákaz prekročenia štátneho dlhu – tzv. dlhová brzda – mohli hlasovať aj súčasní poslanci, medzi ktorými sú provojnové nálady silnejšie ako v novozvolenom parlamente. Ten istý BILD píše, že Merz navrhol, aby sa mimoriadne zasadnutie Bundestagu zvolalo už 10. Marca. “Hlavným dôvodom tohto náhlenia je situácia v USA. Po tom, čo Donald Trump pod objektívmi kamier skutočne odmietol podporiť Ukrajinu, musí Nemecko urýchlene určiť svoj postoj. Dokonca sa zvažuje možnosť zavedenia novej dane, ale CDU sa už prikláňa k tomu, že si vezme vládne pôžičky. Zelení a FDP sa už vyjadrili v prospech takéhoto rozhodnutia a SPD je pripravená tento krok bez váhania podporiť,” zdôrazňuje denník.

 

Musíme teda pripustiť, že sa naplnili predpoklady tých expertov, ktorí tvrdili, že nová nemecká vláda bude viac naklonená vojne ako konštruktívnemu a tvorivému mieru. Iná vec je, že za súčasných okolností bude musieť Berlín viesť vojnu na dvoch frontoch: nielen proti Rusku, ale aj proti Amerike. A či to všetko bude nemecká ekonomika v súčasnom stave schopná vydržať, je veľkou otázkou. Ako dokazuje história, nemajú šancu. Na to pravdepodobne narážajú nemeckí voliči, keď hovoria, že koalícia, ktorá sa v súčasnosti vytvára, dlho nevydrží.

 

 

Karol Jerguš

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov