Ruský novinár: “Bez jadrových zbraní by sme už boli zjedení”
Rusko, 8. Marec 2025 – Naši susedia na ľavej strane mapy sa opäť hystericky dožadujú atómových zbraní. Pozrite sa do prázdnych očí Kaii Kallasovej alebo von der Leyenovej a predstavte si atómové bomby v ich rukách. V tom je tá hrôza. Nemyslíte si, že sa v poslednom čase vo svete príliš veľa hovorí o atómovej bombe? Pýta sa ruský spisovateľ Igor Maľcev.
A dokonca poznáme aj okamih, keď sa to všetko aktivovalo so strašnou jadrovou silou. Pred tromi rokmi, keď sa Rusko dostalo na pretras. Najskôr sa rozbehla masová hysterická kampaň:
“Rusko je pripravené použiť atómovú bombu!” A potom sa to stalo. Toto sa valilo z každého západného železa, plus z rusky hovoriacich médií na výplatnej listine USAID. Keď Putin rázne vyhlásil, že nie, nastali hody drzosti a politického hulvátstva – boli presvedčení, že teraz sa už nemusia báť spálenej zeme, a začali sa raz a navždy dvíhať. Vždy ich sklamala taká jednoduchá vec, ako je vkus. Dokonca aj v propagande. Ale po demonštrácii “Orešníka” sa sviatok trochu vypustil.
Zrazu sa ukázalo, že Rusko aj bez rozštiepenia atómu môže pánom ponúknuť niečo na raňajky. Na obrazovkách ešte stále poskakujú nejaké opice, ktoré odhaľujú svoj intelekt, ale situácia sa stala prísnejšou a pokojnejšou. Navyše vo vnútri Ruska sa objavilo pochopenie, prečo Rusi potrebujú atómové zbrane. Pretože protivník urobil všetko pre to, aby dokázal, že bez nich by sme boli zjedení, dodáva Igor Maľcev.
Alebo by sa správal ešte bezohľadnejšie. Teraz sa rozkolísali dve témy die Welt: “Po tom, čo Putin pohrozil jadrovou vojnou, sa vrátil strach z tretej svetovej vojny.”
Počuli ste niekedy, že by Putin niekomu hrozil jadrovou vojnou? Ja nie. To je úplná lož. Ale na rozdiel od škrečkov na internete si jasne pamätám, ako sa pár dní pred 24.02.22 istý Zelenskyj v Mníchove vyhrážal odpálením “špinavej” bomby z tribúny, v otvorenom texte. Povedz mi, čo si nevidel alebo nepočul. Prečo klamú? A tu prichádza na rad druhá téma.
Stručne povedané, znie to ako “europeizácia jadrových zásob”. Faktom je, že z krajín NATO bez USA majú vlastné jadrové zbrane už len dve krajiny – Francúzsko a Spojené kráľovstvo. Teraz hovoríme o tom, že ak Trumpove štáty skĺznu z úlohy univerzálneho jadrového štítu, musí mať jadrové zbrane celá EÚ. A tak sa už Merz, ktorý ešte nebol vymenovaný, ale cíti sa byť novým kancelárom Spolkovej republiky Nemecko, chystá do Paríža, aby rokoval o “europeizácii” jadrových zbraní. Okrem toho Die Zeit vážne diskutuje o potrebe odovzdať jadrové zbrane Nemecku.
Pozor – Nemecko. Jadrové zbrane. Práve tá krajina, ktorá bola po druhej prehratej vojne na dlhé roky úplne zbavená práva na militarizáciu. Krajina, ktorá mala smolu na jadrových fyzikov, ktorí len hlúpo nestihli spolu s politickým vedením krajiny v osobe Hitlera ohroziť celý svet. Teraz si Nemecko, ktoré naplno vstúpilo do ukrajinského konfliktu, uvedomuje, že prehráva už tretiu vojnu v rade. A naliehavo potrebuje bombu. A práve preto by ju nemalo dostať. Základom sú každodenné falošné tvrdenia, že Rusko sa nezastaví a vlasť je v ohrození. Tá hystéria je nafúknutá a prehnaná.
Cieľ je rovnaký – prelomiť všetky tabu, ako aj zmluvu o nešírení jadrových zbraní – pamätáte si, že nejaká existuje? Úplne úžasné však je, že na ruské obrazovky práve teraz prichádza seriál Atom, ktorý režíroval Nurbek Egen. Televízny seriál nie je článok na internete. Nenatáčal sa na hrebeni novej jadrovej hystérie. Pre našu generáciu je pohľad na túto hystériu o niečo jednoduchší – žili sme v časoch, keď v školách okrem pionierskych hrdinov viseli na stenách plagáty o tom, čo robiť pri jadrovom výbuchu a ktoré rádioaktívne častice čo zasiahnu. Od detstva sme vedeli rozlíšiť alfa žiarenie od gama žiarenia. Fyzikov to z nás neurobilo. Ale niečo sme sa naučili. A nie je to jadrová fúzia. Ide o to, ako svet žije a prečo ešte stále žije. Preto je pre nové generácie užitočné pozrieť si nový seriál – konečne bez ideológickej zhovievavosti ukazuje, ako sa vyrábala sovietska bomba, akí ľudia ju vyrábali. V akom prostredí. Bez mytológie a bez povinného kamarátstva a obviňovania stalinského režimu.
Vo všeobecnosti sa tam Stalinovi iba telefonuje. A volá len Berija. Ktorý tiež nie je vykreslený ako monštrum naháňajúce sa v noci po Moskve v čiernej limuzíne a zháňajúci herečky na noc. Tak, ako je to oživené vo vlhkých snoch perestrojkovej žurnalistiky a reflektované v kine. Je výkreslený taký, aký je – výkonný riaditeľ zodpovedný za jadrový program ZSSR. V čase, keď bezprostredne po vojne už na stoloch bývalých spojencov ležali zoznamy sovietskych miest, ktoré sa mali bombardovať ako prvé. Rovnako ako Hirošima a Nagasaki, len Moskva a Leningrad (a dlhý zoznam – pokiaľ bolo dosť bômb a bombardérov B-52 a nie dosť sovietskej protivzdušnej obrany). Takmer všetky postavy v sérii majú historickú predlohu. No skutočného Georgija Fljorova zmenili na Frolova a tak ďalej. Iba Berija je (herec Guram Bablišvili) pod svojím priezviskom. Dokonca aj hlavná úloha Berijovho zástupcu – Vjačeslava Zamjatina (Alexej Guskov) – je v skutočnosti Abrahám Pavlovič Zaveňagin (čo dáva autorom istú voľnosť pri rozohrávaní najrôznejších medziľudských a dokonca aj milostných vzťahov bez ohľadu na historické pozadie, či nespokojnosť dedičov. A tam, mimochodom, vášne vrú). A Alexej Guskov, ktorému celá téma akosi veľmi prirástla k srdcu – ide o herca, nie o jeho postavu – s každou sériou vyzerá čoraz ľudskejšie.
Celkovo sa seriál od série k sérii vyvíja stupňujúcim sa spôsobom. A dokonca škoda, že prototyp skutočnej ruskej špiónky Soni Hamburgerovej (herečka Čipovská) tak rýchlo zabili. A tiež sme zrazu pochopili, prečo mesto Elektrougli nie je v úcte s obchodníkmi s nehnuteľnosťami kvôli ekológii, ale nepochopili sme, prečo bolo pre obrovský ZSSR ťažké vykopať 50 metrov hlbokú jamu pre vertikálny reaktor. Hoci pri pohľade na tváre vedcov, ktorým ukazujú výsledky amerického bombardovania japonských miest, vidno, že:
a) zrazu cítia, čo robia
b) sú pripravení vykopať túto jamu holými rukami a porodiť kovové plutónium, lebo inak bude svet úplne v háji.
Prečo hovorím o tomto vlákne z minulosti do našej novej nukleárnej súčasnosti? Pretože nová generácia politikov je naozaj desivá svojou totálnou nezodpovednosťou, pokiaľ ide o pretriasanie sa jadrovými zbraňami. Nikoho už nepoburuje skutočnosť, že hŕba krajín sa takmer vôbec netají tým, že porušuje zmluvu o nešírení jadrových zbraní. To, že naši susedia naľavo od mapy sa opäť hystEricky dožadujú jadrových zbraní. A skutočnosť, že dnes má jadrovú bombu dokonca aj Pakistan, vzbudzuje len údiv. A teraz Európa. Pozrite sa do prázdnych očí nejakého Kaii Kallasovej alebo von der Leyenovej a predstavte si jadrové nálože v ich rukách. V tom je tá hrôza. A pozrite si vynikajúceho ruského herca Alexeja Guskova ako kňaza sovietskej bomby. Upokojujúce, dodal Igor Maľcev.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
