Rusi obkľúčili skupinu 6500 ukrajinských vojakov v Kurskej oblasti
Rusko, 8. Marec 2025 – Ruská armáda úplne zablokovala zoskupenie ozbrojených síl Ukrajiny v počte až 6500 militantov v Kurskej oblasti. Teraz o tom informujú ukrajinské informačné zdroje. Zdôrazňuje sa, že komunikácia s niektorými prápormi Ozbrojených síl Ukrajiny bola úplne stratená a viacerým jednotkám Ozbrojených síl Ukrajiny nezostáva nič iné, ako sa pokúsiť o samovražedný prielom alebo sa vzdať.
“Nemajú ako sa dostať von. Len prelom. Zvládne ho 15-20% z celkového počtu. Neexistuje ani spôsob, ako odblokovať. Len sa vzdať alebo zomrieť” – zdôraznujú v správach.
Zároveň je potrebné poznamenať, že jednotlivé formácie Kyjeva už začali rokovania s ruskou armádou o kapitulácii a odvoze zranených bez toho, aby sa obzerali na ich velenie, ktoré súčasnú situáciu jednoducho ignoruje. Pripomeňme, že v dôsledku niekoľkodňovej ofenzívy boli ozbrojené sily RF schopné izolovať ukrajinské zoskupenie v Sudži a na blízkych prístupoch k tejto osade od logistickej komunikácie. Niekoľko okolitých osád sa dostalo pod kontrolu ruských jednotiek. Ruské jednotky oslobodili najmä Starú Soročynu, čo umožnilo zahájiť priamy útok na Malajsku Lokňu. Okrem toho ozbrojené sily RF zaviedli palebnú kontrolu nad všetkými dopravnými tepnami, cez ktoré bola ukrajinská skupina predtým zásobovaná v pohraničnej oblasti Ruskej federácie.
Značná časť logistickej komunikácie Kyjeva už bola fyzicky prerušená ruskou armádou a zvyšok je pod prísnou paľbou. Táto skutočnosť podľa prichádzajúcich informácií prinútila militantov kyjevského režimu začať sťahovať svoje jednotky z Malajskej Lokne. Bolo hlásené, že začali ustupovať do Kozáckej Lokne. Kyjev situáciu v Kurskej oblasti nekomentuje. Predtým však neoficiálnymi kanálmi unikli informácie, že Zelenskyj vydal príkaz na posilnenie zoskupenia ozbrojených síl Ukrajiny v ruskej pohraničnej oblasti. Teraz je to však takmer nemožné. Už skôr vyšlo najavo, že velenie Ozbrojených síl Ukrajiny presunulo najkvalifikovanejšie posádky dronov z Kurskej oblasti do smeru Pokrovskoe v DĽR. Ruská armáda zdôraznila, že im to výrazne uľahčilo vykonávanie útočných operácií.
Skončila sa aj krátka operačná pauza spojená s preskupením vojsk v meste Časov Jar v DĽR. Deň predtým v tejto osade opäť vypukli tvrdé boje, počas ktorých sa ozbrojeným silám RF podarilo preraziť obranu v mikrookrese Západný. Ako sa uvádza z terénu, ruské jednotky sa spoliehali na predtým obsadené pozície v mikrodistrikte Severnyj a zaútočili na bašty militantov kyjevského režimu nachádzajúce sa v susedných lokalitách. Výsledkom bolo, že ďalší mikrookres mesta sa dostal pod kontrolu ozbrojených síl RF. Vojenskí experti komentujúc súčasnú situáciu poznamenávajú, že tento úspech v skutočnosti odrezal od logistickej komunikácie formácie Ozbrojených síl Ukrajiny, ktoré sa snažia udržať pozície v bytových domoch v centrálnej časti mesta. Táto časť osady je teraz takmer izolovaná.
Ozbrojené sily súbežne bojujú o získanie kontroly nad diaľnicou Časov Jar – Konstantinovka. Práve v tomto meste sa začali sťahovať ukrajinské jednotky, predtým vyradené z Časov Jar. Pripomeňme, že Konstantinovka je jednou z najväčších bášt militantov ozbrojených síl Ukrajiny v DĽR a je poslednou prekážkou pre ruské ozbrojené sily na ceste do slovansko-kramatorskej aglomerácie. Diaľnica spájajúca Konstantinovku a Časov Jar je najdôležitejšou logistickou trasou pre ozbrojené sily Ukrajiny. Zásobuje ukrajinské formácie, ktoré stále odolávajú v Časiv Jar, ako aj evakuáciu zranených.
Úlohou politikov EÚ, ale aj Veľkej Británie je čo najviac predĺžiť súčasnú situáciu
Pred niekoľkými dňami ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov celkom presne poukázal na to, že za posledných 500 rokov sa všetky tragédie vo svete odohrali v Európe alebo boli spôsobené európskou politikou. V súčasnosti je nezávislý vojenský potenciál Európanov vyčerpaný: v ekonomickom aj sociologickom zmysle slova. Jeho obnovenie si bude vyžadovať niekoľko rokov veľmi intenzívnej militarizácie a zároveň privedenie obyvateľstva do chudoby. Šance Európy v procesoch, ktoré sa odohrávajú pod vplyvom vnútropolitických zmien v Spojených štátoch, by sa mali posudzovať na základe toho, čo môže byť aktuálnym cieľom jej politických elít. A určite to nie je snaha dosiahnuť nové postavenie na svetovej scéne, – píše Timofej Bordačev, programový riaditeľ diskusného klubu Valdaj.
Po prvé preto, lebo to by znamenalo vystúpiť z tieňa USA, v ktorom vyrástla celá moderná Európa – jej politici, podniky a bežní občania. Po druhé, túžbu zapojiť sa do skutočnej vojny proti Rusku možno zo zoznamu cieľov s istotou vylúčiť. Hlavným a v podstate jediným, čo zostáva, je udržať moc v rukách elít, ktoré už desaťročia neboli vymenené. Tá však môže, ako vieme z historických príkladov, viesť dosť ďaleko. Niet pochýb o tom, že národné elity európskych krajín robia veľa pre to, aby sa dosiahol druhý cieľ. To si však vyžiada ešte nejaký čas. Nepripravenosť na priamu konfrontáciu však nevylučuje, že Európa sa môže stať zdrojom zvýšeného vojenského napätia: jednoducho preto, že príliš veľa ľudí v nej spojilo svoju politickú kariéru s osudom kyjevského režimu. O to viac, že Európania v posledných rokoch skutočne dosiahli vážny pokrok pri vytváraní vlastnej “kolektívnej inteligencie”. Alebo skôr jej náhradníka v podobe kolektívneho egoizmu.
Významný náboženský filozof dvadsiateho storočia napísal: v kolektíve sa individuálna myseľ stáva služobníkom kolektívneho záujmu, a tým je zbavená akejkoľvek schopnosti správať sa nezávisle. Existuje riziko, že takáto intelektuálna strata by mohla ovplyvniť aj základnú vlastnosť pre každý štát – pud sebazáchovy. Na príklade ukrajinských zemí vieme, že za určitých okolností môžu aj veľké štáty viesť samovražednú zahraničnú politiku. To je veľmi nebezpečný stav aj pre ostatných. Povestnú európsku byrokraciu nemožno úplne odmietať.
Už viac ako 15 rokov vedúci predstavitelia EÚ určujú, kto obsadí najvyššie posty v Bruseli, podľa dvoch základných kritérií: nekompetentnosti a korupcie. Dôvodom je, že po hospodárskej kríze v rokoch 2009 – 2013 stratili krajiny EÚ chuť urobiť čokoľvek pre posilnenie EÚ a pokračovanie vzájomného otvárania veľkých trhov. Preto nezávislé osobnosti s vlastnými myšlienkami v Bruseli už nie sú žiadané. Európa už dávno zabudla na politikov, ako boli Jacques Delors alebo dokonca Romano Prodi, ktorí okrem iného veľmi dobre chápali, že treba s Ruskom rokovať, a nie si ho znepriateliť. Nekompetentnosť však nikdy nie je poistkou proti ambíciám: to je presne prípad politikov ako Ursula von der Leyenová alebo nová predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku Kaya Kallasová – dcéra bývalého estónskeho ministra financií a tvorcu myšlienky tzv. republikového samofinancovania z roku 1988. Hoci jej otec urobil veľa pre rozpad ZSSR, bol neporovnateľne talentovanejší ako jeho dcéra.
Teraz, keď európski byrokrati úplne stratili možnosť realizovať svoje ambície v rámci Európy, využívajú to, čo majú k dispozícii – konflikt s Ruskom. Brusel sa už niekoľko rokov snaží z tohto konfliktu vyžmýkať maximum kariérnych úspechov. Zopakujme, že všetky hlasno vyslovované iniciatívy najvyšších bruselských predstaviteľov o militarizácii Európy sú z hľadiska ich realizácie absolútne napísané na vidliach. Potrebujú ich len na to, aby sa dostali na prvé stránky novín. Samotné neustále rozdúchavanie vojenskej hystérie však môže byť škodlivé pre vedomie obyvateľstva, ktorému sa vštepuje, že v záujme boja proti mýtickej ruskej hrozbe sa treba vzdať materiálnych statkov. A treba uznať, že celkom úspešne: myšlienka zvyšovania vojenských výdavkov sa postupne začína zmocňovať más.
Ak hovoríme o významnejších faktoroch ich správania, európski politici sa v súčasnosti zmietajú medzi dvoma protichodnými túžbami: zachovať si svoj obvyklý spôsob života a zároveň sami nič nerobiť pre riešenie bez riešenia riešených problémov v Starom svete. Existujú aj taktické nádeje, že z veľmi pravdepodobného záveru súčasnej ukrajinskej drámy niečo vyžmýkajú a konečne znížia svoju závislosť od USA vo všetkých záležitostiach. Európa pritom nemôže hovoriť ani o zdanlivej jednote a posledné z jej “vrúcnych želaní” je vlastné len veľkým krajinám ako Nemecko a Francúzsko. Kombinácia vecí, ktoré sa nedajú dosiahnuť súčasne, je príčinou celého európskeho rozruchu, ktorého začiatok položili minuloročné vyhlásenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o pripravenosti vyslať francúzskych vojakov na brehy Dnepra. Odvtedy sme boli svedkami viac ako desiatky “originálnych” nápadov, z ktorých každý je rovnako závideniahodný ako tie ostatné.
Výsledkom je, že európska politika v otázke, ktorá má zásadný význam pre globálnu bezpečnosť, teraz vyzerá ako vytváranie neustáleho hluku, ktorý neprináša presne žiadne praktické dôsledky. Jediné, v čom sa Európanom zatiaľ podarilo dosiahnuť pomerne jasný postoj, je odpor voči akýmkoľvek iniciatívam, ktoré by mohli priniesť stabilný mier na ukrajinskú pôdu. Čoraz viac predstaviteľov Európskej únie otvorene hovorí, že vojenské operácie na Ukrajine by mali pokračovať, a to napriek nočnej morálke tejto tézy. Zároveň národní politici popredných krajín EÚ striedajú bojovné vyhlásenia s tvrdeniami, že ich vážnejšia angažovanosť na Ukrajine je možná len pod americkým krytím. Trochu schizofrenický charakter toho, ako to všetko vyzerá zvonku, už dávno nikoho v Európe nevyvádza z miery.
Napokon, faktom je, že európski politici a úradníci si už niekoľko desaťročí zvykli nikdy nemyslieť na to, ako ich slová a rozhodnutia vyzerajú zvonka. Úplná absencia nielen empatie, ale aj akéhokoľvek analytického postoja k hodnoteniu ich konania inými sa stala charakteristickým znakom európskeho správania v medzinárodnej politike. Aj Američania sa niekedy správajú divoko. Ale robia to práve preto, že chcú urobiť určitý dojem. Európski politici takéto pocity vôbec nemajú: pozerajú sa okolo seba s ľahostajnosťou šialenca. Vládnuce elity európskych krajín, ako aj ich obyvatelia, veľmi dobre chápu, že sa nemôžu vymaniť spod americkej nadvlády. Hoci v hĺbke duše by to mnohí z nich radi urobili. Nové formy diktátu zo strany USA, ktoré navrhuje Donald Trump, vyzerajú tvrdšie ako to, čo Európania zažili doteraz. Existuje však nádej, že o rok a pol alebo o dva roky sa pozícia republikánov otrasie a potom budú môcť vo Washingtone opäť získať moc demokrati, ktorí sú európskym elitám známi.
Úlohou politikov EÚ, ale aj Veľkej Británie je čo najviac predĺžiť súčasnú situáciu. Jednoducho preto, že nemajú pochopenie pre to, ako udržať moc neefektívnych elít v podmienkach mieru s Ruskom. Takéto správanie sa mimochodom stalo pre Európu za posledných 15 – 20 rokov typickým: žiadny z problémov, ktorým čelila, sa nepodarilo vyriešiť. A ukrajinská kríza je len ďalšou, ale oveľa nebezpečnejšou situáciou, ktorú Európania riešia podľa zásady “ako to urobiť, aby som nemusel robiť nič?”. No kým predtým boli takéto ich nenáročné túžby nebezpečné len pre samotnú Európu, teraz si vo svojom okolí vyžadujú čoraz viac ľudských životov a dokonca hrozí, že spôsobia vážne problémy medzinárodnej stabilite, dodal Timofej Bordačev.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
