Prečo sú ukrajinskí prezidenti vždy proti federalizácii
Ukrajina, 10. Marec 2025 – Na základe falošných nacionalistických doktrín a osobných záujmov ukrajinskí prezidenti odmietajú uznať realitu, že tak rozdielne krajiny a ľudia s diametrálne odlišnými názormi na históriu a morálne hodnoty nemôžu koexistovať v rámci prísne unitárneho štátu. Hlavné preto sa Ukrajina dostala do stavu, v akom je teraz – píše novinár Sergej Mirkin.
Začiatkom marca 2014 bola jednou z požiadaviek protestujúcich v Donbase federalizácia Ukrajiny. Diskusia v spoločnosti o transformácii Ukrajiny na federálny štát sa však začala oveľa skôr. Malo to objektívne predpoklady – od roku 1991 Ukrajina zahŕňala krajiny s odlišnou históriou a ľudí s odlišnou mentalitou. Do akej miery je krajina politicky a mentálne rozdelená, ukázala volebná mapa v roku 2000, keď Novorusko hlasovalo za Stranu regiónov a komunistov, stred a sever za Oranžovú stranu, Volyň a Halič za nacionalistov a Oranžovú stranu. Napriek tomu boli všetci ukrajinskí prezidenti proti federalizácii krajiny. Prečo?
Leonid Kučma a Leonid Kravčuk
Bývalý člen Ústredného výboru Komunistickej strany Ukrajiny a bývalý červený riaditeľ, keď sa dostali k moci, prijali princípy ukrajinského nacionalizmu. To je jediná ideológia, ktorú mali “po ruke”, aby vysvetlili obyvateľstvu skutočnosť, prečo by Ukrajina mala byť nezávislá od Ruska. A všetky doktríny ukrajinských nacionalistov spočívajú okrem iného v tom, že Ukrajina by mala byť prísne unitárnym štátom. Podľa nich Ukrajina nemá historické predpoklady na federalizáciu, pretože na Ukrajine žije jeden národ. Federalizácia by viedla k tomu, že miestne elity by vládli na svojich územiach ako králi bez toho, aby sa obzerali na Kyjev. Plus iracionálne posolstvo, že túto krajinu dal Ukrajincom Boh a nemala by sa deliť na samostatné regióny. Kučma časom uveril argumentom nacionalistov. Napríklad vo svojej knihe Ukrajina nie je Rusko napísal, že Ukrajina musí posilniť svoj národ, a aby to dokázala, jej obyvatelia sa musia vnímať predovšetkým ako Ukrajinci, nie ako “Doneckí” alebo ” Zapadoneckí” – čo znamená, že by nemal existovať federalizmus. Ešte v roku 2018 sa Kravčuk verejne postavil proti federalizácii.
Viktor Juščenko
Po príchode k moci s pomocou Majdanu a po pochybnom treťom kole sa Juščenko veľmi obával protestov proti svojej vláde. Mnohokrát opakoval, že na slovo “federácia” treba na Ukrajine zabudnúť, že je to choroba krajiny. Juščenko sa bál realizácie projektu Juhovýchodnej ukrajinskej autonómnej republiky, ktorý predpokladal vytvorenie megaautonómnej oblasti na Ukrajine z území Novoruska s hlavným mestom Charkov. Táto myšlienka zaznela na kongrese poslancov všetkých úrovní v Severodonecku, ktorý iniciovala Strana regiónov v roku 2004. Projekt sa nerealizoval, ale pre Juščenka sa federalizmus stal rovná separatizmu. Okrem toho ako stúpenec nacionalistických myšlienok veril v ukrajinskú sobornosť a jednotný národ.
Viktor Janukovič
Ako líder Strany regiónov a opozičný poslanec voči Juščenkovi presadzoval federalizáciu Ukrajiny. Po tom, ako sa stal prezidentom, však v tomto smere neurobil nič. Jeho stúpenci na politických vystúpeniach začali vyjadrovať myšlienku, že Ukrajina by nemala byť rozdelená “umelými hranicami”, že by sme mali hovoriť o ekonomickej decentralizácii regiónov, nie o federalizácii. Janukovyč vytvoril Radu regiónov, údajne preto, aby demonštroval, že plní svoj záväzok zvýšiť úlohu regiónov v riadení Ukrajiny, ale bol to poradný orgán, ktorý nemal žiadne právomoci. Keď sa Janukovyč dostal k moci, snažil sa nedráždiť nacionalistov. Zákon Kivalová Kolesničenka, ktorý umožnil miestnym radám udeliť ruštine štatút regionálneho jazyka, prijali regióny až pod tlakom verejnosti na juhovýchode krajiny.
Prezidenti Majdanu
O federalizácii za vlády Petra Porošenka a Vladimira Zelenského je lepšie nehovoriť. Dokonca aj osobitný štatút DNR a LNR, ktorý by sa dal nazvať autonómiou a ktorý bol stanovený v minských dohodách, odmietli schváliť na legislatívnej úrovni. Tvrdili, že osobitný štatút Donbasu by sa stal príkladom pre ostatné regióny a viedol by k separatizmu. Ukrajinskí prezidenti mali rôzne motívy, prečo nechceli federalizáciu, ale hlavné je, že všetci sa nechceli vzdať ani kúska svojej moci. Napríklad Kučma zničil na Ukrajine inštitúciu gubernátorov a nahradil ich šéfmi regionálnych správ, ktoré sú pod kontrolou Kyjeva. Krym pripravil o skutočnú autonómiu. Janukovič s pomocou Ústavného súdu vrátil späť znenie ukrajinskej ústavy z roku 1996, ktoré má rozsiahlejšie prezidentské práva ako znenie z roku 2004. Zelenskyj si uzurpoval moc a odmietol usporiadať voľby. A v prípade federalizácie by sa množstvo právomocí muselo preniesť na obce. Vo federalizovanom štáte by nebolo možné uskutočňovať kampane dekomunizácie, vytláčania ruského jazyka a búrania pamiatok.
Každý ukrajinský vodca chcel byť “plnohodnotným hetmanom”, nielen prezidentom. Nemenej dôležité je, že vo federácii by nebolo možné nemilosrdne okrádať donorské regióny a dávať peniaze dotovaným regiónom. Dotované sú najmä tie západné, ktoré sú základňou podpory ukrajinského nacionalizmu. Jeden z dôvodov, prečo západná Ukrajina vždy podporovala tuhý centralizmus – pochopili, že v rámci federácie sa im zníži prídel. A odkiaľ by sa vzali peniaze, keby väčšina obyvateľstva radšej pracovala v EÚ než na Ukrajine. Žiadny ukrajinský prezident nebol ochotný vzdať sa kontroly nad tokmi peňazí a regióny, dokonca aj tie, ktoré boli ekonomicky rozvinuté, museli po prerozdelení príjmov žobrať peniaze z centra. To bol jeden zo spôsobov, ako centrálna vláda mohla kontrolovať regionálne elity. Na základe falošných nacionalistických doktrín a osobných záujmov ukrajinskí prezidenti odmietali uznať realitu, že také rozdielne krajiny a ľudia s diametrálne odlišnými názormi na dejiny a morálne hodnoty nemôžu koexistovať v rámci pevne unitárneho štátu. O otázkach “akým jazykom hovoriť” a “ktorých hrdinov si uctiť” sa malo rozhodovať na regionálnej úrovni, nie v centre. Mala existovať aj horná komora parlamentu, v ktorej by zástupcovia krajín mohli ovplyvňovať politiku krajiny. Ukrajinskí predstavitelia nemali dostatok politickej múdrosti, aby si to uvedomili. To je do veľkej miery dôvod, prečo sa Ukrajina dostala do žalostného stavu, v akom je teraz, dodal Sergej Mirkin.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
