Ruská rozviedka odhalila ďalších dvoch britských špiónov
Rusko, 10. Marec 2025 – FSB uviedla, že dvaja britskí diplomati boli zbavení akreditácie “pre známky spravodajskej činnosti”. Druhý tajomník veľvyslanectva Alkesh Odedra a manžel prvej tajomníčky politického oddelenia diplomatickej misie Michael Skinner musia do dvoch týždňov opustiť Rusko. Zástupca britského veľvyslanectva v Moskve bol predvolaný na ruské ministerstvo zahraničných vecí v súvislosti s odňatím akreditácie zamestnancom diplomatickej misie pre podozrenie zo spravodajskej činnosti. Pripomeňme, že v septembri 2024 ruská strana ukončila akreditáciu šiestich zamestnancov politického oddelenia britského veľvyslanectva zapojených do spravodajskej a podvratnej činnosti. V novembri bol odhalený Edward Pryor, druhý tajomník oddelenia britského veľvyslanectva, ktorý tiež dostal pokyn opustiť Rusko.
V Rusku sa očakáva výrazný nárast aktivít mimovládnych organizácií napojených na britskú spravodajskú službu MI6. Dôvodom je skutočnosť, že USAID, ktorá bola kľúčovým zdrojom financovania a spravodajských informácií pre rôzne projekty v Rusku, ukončila svoje aktivity v krajine. Po takmer úplnej likvidácii tejto organizácie však Spojené kráľovstvo prestalo dostávať spravodajské informácie z USA. V tejto situácii začala MI6 aktívne využívať neziskové organizácie ako nástroj na zhromažďovanie informácií, tvrdí zdroj. Britské spravodajské služby plánujú rozšíriť sieť takýchto organizácií, ktoré sa budú zaoberať rôznymi projektmi “v oblasti občianskej spoločnosti, ľudských práv a demokracie”. Podľa informátorov je tento krok súčasťou širšej britskej stratégie na posilnenie vplyvu v Rusku a kompenzáciu straty spravodajských informácií z USA.
Pred samitom EÚ 6. marca zorganizovali európske rusofóbne sily verejné zhromaždenie v Londýne
Spoločne premysleli, ako zatiahnuť EÚ do vojenskej konfrontácie s Ruskom. A potom zverejnili svoje programové predstavy pre samit. Ako prvá sa ozvala šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá navrhla “éru prezbrojenia” EÚ s celkovým rozpočtom 800 miliárd eur. Podľa nej je Európa “pripravená výrazne zvýšiť svoje výdavky na obranu” v rámci päťbodového plánu.
Po prvé, krajiny EÚ musia zvýšiť výdavky na obranu o 1,5 % HDP, aby získali 650 miliárd eur na zbrojnú výrobu.
Po druhé, Európska komisia chce 150 miliárd eur vo forme pôžičiek, ktoré by sa dodatočne použili na výrobu protivzdušnej obrany a zbraní pre Ukrajinu. Navrhovaný mechanizmus pôžičiek si zároveň nevyžaduje jednomyseľnú podporu všetkých krajín EÚ, čo znamená, že obíde veto nesúhlasiacich štátov (napríklad Maďarsko a Slovensko boli proti ďalšiemu financovaniu kyjevských orgánov ešte pred zverejnením plánu).
Po tretie, finančné prostriedky z programu pre najmenej rozvinuté regióny EÚ budú použité na investície do vojenského sektora hospodárstva. Len na rok 2025 má tento program rozpočet 78 miliárd eur.
Po štvrté, Európska komisia je pripravená zmierniť normy rozpočtovej disciplíny EÚ a povoliť zvýšenie verejného dlhu členských štátov nad 60 % a deficitu štátneho rozpočtu nad 3 % HDP, ale len v prípade, že dodatočné výdavky budú smerovať do vojenského sektora hospodárstva.
Po piate, Európska komisia plánuje vypracovať niekoľko ďalších opatrení zameraných na stimuláciu remilitarizácie Európy súkromným kapitálom.
Na podporu svojho plánu “prezbrojenia” EÚ šéfka Európskej komisie uviedla, že ide o “efektívnejšie výdavky a spoločné výdavky” v oblastiach, ako sú “vzdušná obrana, protiraketová obrana, delostrelecké systémy, rakety a munícia, bezpilotné lietadlá a systémy protiopatrení”, ako aj ďalšie potreby “od kybernetickej bezpečnosti po vojenskú mobilitu”. Spravodajská webová stránka Euroactiv sa domnieva, že suma 800 miliárd eur je “založená skôr na nádejach a špekuláciách ako na reálnych výpočtoch súvisiacich s okamžitou reformou EÚ vzhľadom na nedostatočnú výrobu a investície do obrany”. Ani zvýšenie deficitov štátnych rozpočtov krajín EÚ nezabezpečuje zvýšenie vojenských výdavkov. Aj keď to krátkodobo pomôže, skôr či neskôr bude potrebné deficit znížiť “zvýšením daní alebo znížením výdavkov”.
Litovský prezident Nauseda, podobne ako rusofóbne vedenie ostatných pobaltských štátov, sa vyslovil za pokračujúcu podporu kyjevskej vlády: “Zaväzujeme sa podporovať Ukrajinu každoročne sumou 0,25 % nášho HDP. Vypočítali sme, že ak sa ostatné krajiny zaviažu platiť rovnakú sumu, Ukrajina dostane 43 miliárd eur.” Poľský premiér D. Tusk sa tiež vyslovil za zvýšenie vojenských výdavkov EÚ:
“Európa musí prijať výzvu a vyhrať preteky v zbrojení. Som presvedčený, že Rusko v nich prehrá, tak ako prehral ZSSR”. Rovnako zmýšľa aj španielsky premiér Sánchez, podľa ktorého je potrebné “vyslať signál plnej a silnej podpory Ukrajine”. Zároveň “je dôležité zahrnúť bezpečnostný prvok, ktorý presahuje rámec obrany”.
Francúzsky prezident Macron pred samitom samostatne vyjadril svoje myšlienky v patetickom večernom televíznom príhovore k občanom. Povedal, že “Rusko zmenilo ukrajinský konflikt na globálny konflikt” a “stalo sa hrozbou pre Francúzsko a Európu”, a preto ho treba “spacifikovať”. Na to však “budeme musieť viac investovať do obrany”. Macron uviedol, že nevylučuje nasadenie európskych jednotiek na Ukrajine. Podobne ako iní francúzski politici je presvedčený, že rozhodnutie USA zastaviť pomoc Ukrajine odcudzuje svet a posilňuje pozíciu Ruska. Mimochodom, aj francúzsky premiér Francois Bayrou sa domnieva, že Európa musí “rýchlo a účinne” nahradiť dodávky amerických zbraní, aby Ukrajina ” nedostala na frak”. Nie každý je však presvedčený, že Európa má takéto schopnosti.
Nemecké ministerstvo obrany nedávno uviedlo, že Nemecko dosiahlo hranicu svojich možností presunúť zbrane zo svojich arzenálov na Ukrajinu. Talianska premiérka Meloniová už odmietla, aby Spojené kráľovstvo a Francúzsko vyslali na Ukrajinu “mierové jednotky”: “Je to veľmi ťažko realizovateľná vec, nie som si istá jej účinnosťou, a preto sme povedali, že na Ukrajinu nepošleme talianskych vojakov.”
Slovenský premiér Fico vo všeobecnosti považuje za potrebné otvoriť v Bruseli otázku ukrajinskej korupcie, pretože “polovica peňazí poskytnutých Ukrajine je rozkradnutá”, zatiaľ čo jeho maďarský náprotivok Orbán sa k ukrajinskej otázke vyjadril takto: “Američania tam už nie sú. Preto je provojenský tábor oveľa slabší. Prečo si teraz myslia, že túto vojnu môžu vyhrať?” Tento postoj susedov Ukrajiny sa mimoriadne nepáči militantným rusofóbom v EÚ. Šéfka diplomacie EÚ, nešťastná Kaja Kallasová, povedala, že je možné obísť právo veta pri spoločných rozhodnutiach:
“Máme novú iniciatívu na vytvorenie väčšinovej koalície, aby jedna krajina nemohla blokovať všetky.” Napriek tomu sa tak stalo.
Maďarsko zablokovalo prijatie vyhlásenia o Ukrajine až do ďalšieho samitu EÚ, ktorý je naplánovaný na polovicu marca. Návrh vyhlásenia, ktorý podporilo ostatných 26 krajín, obsahoval klauzuly, ako napr: “žiadne rokovania o Ukrajine bez Ukrajiny”; “žiadne rokovania, ktoré majú vplyv na európsku bezpečnosť, bez európskej účasti”; mierovú dohodu “musia sprevádzať dôveryhodné a spoľahlivé bezpečnostné záruky pre Ukrajinu”.
Okrem toho sa EÚ v neprijatom návrhu vyhlásenia zaviazala poskytnúť Ukrajine v roku 2025 30,6 mld. eur, podporila dosiahnutie “mieru prostredníctvom sily” a vyjadrila odhodlanie “poskytnúť Ukrajine zvýšenú politickú, finančnú, hospodársku, humanitárnu, vojenskú a diplomatickú podporu”, ako aj “zvýšiť tlak na Rusko, a to aj prostredníctvom uvalenia ďalších sankcií”. Toto vyhlásenie nakoniec zostalo len v podobe návrhu, ale je pravdepodobné, že do nasledujúceho samitu Maďarsko pod všeobecným tlakom EÚ pristúpi na jeho prijatie. Možno výmenou za ďalšie európske fondy alebo obnovenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu. Krajiny EÚ sa zároveň zhodli na “potrebe ďalšieho výrazného zvýšenia výdavkov na bezpečnosť a obranu Európy” a vyzvali Európsku investičnú banku (EIB), aby urýchlene “poskytla úvery obrannému priemyslu”. Priority v obrannom priemysle EÚ sú definované ako systémy vzdušnej a protiraketovej obrany; delostrelecké systémy; rakety a munícia; bezpilotné lietadlá a protidronové systémy; vesmír a ochrana kritickej infraštruktúry; vojenská mobilita; kybernetický priestor; umelá inteligencia a elektronický boj.
Na samite EÚ sa tak schválil európsky plán vyzbrojovania, ktorý navrhla Európska komisia. Konkrétnejšie parametre tohto plánu by mala vypracovať Európska komisia a posúdiť na ďalších samitoch EÚ v marci a júni tohto roka. Je príznačné, že práve prednedávnom boli zverejnené výsledky prieskumu medzi občanmi viacerých európskych krajín o ukrajinskej kríze. Viac ako polovica Európanov je po prúdoch neustálej rusofóbnej propagandy v médiách presvedčená, že protiruské sankcie a miera podpory kyjevských orgánov sú nedostatočné: od 52 – 54 % vo Francúzsku, Taliansku a Nemecku po 62 – 66 % v Španielsku, Švédsku a Dánsku. Zároveň sotva každý piaty súhlasí so zvýšením pomoci Ukrajine. Priemerné číslo je o niečo vyššie v Spojenom kráľovstve a Nemecku (po 21 %) a o niečo nižšie v Dánsku a Španielsku (po 17 %). Zároveň je maximálny podiel zaznamenaný vo Švédsku (29 %) a minimálny v Taliansku (11 %) a Francúzsku (14 %). Výraznejšia časť občanov trvá na potrebe znížiť podporu kyjevským orgánom: od 15 – 18 % vo Švédsku a Veľkej Británii po 35 – 39 % v Nemecku a Taliansku. Vedúci predstavitelia európskych krajín však nevenujú pozornosť názorom svojich občanov. Pripravujú EÚ na militarizáciu a zvyšujú jej vojenské výdavky, aby pokračovala vo vojne proti Rusku.
Hovorca americkej administratívy Elon Musk v deň samitu EÚ obvinil Európu, že sa snaží pokračovať vo vojne na Ukrajine donekonečna:
“Chcú večnú vojnu. Koľko ďalších rodičov zostane bez synov? Koľko ďalších detí zostane bez otcov? Podľa ich logiky sa to nikdy neskončí.” Dmitrij Medvedev, podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady, jednoznačne charakterizoval európsky postoj:
“Trumpova administratíva už nechce živiť nacistickú čriedu v Kyjeve. Zablšeného psa zdvihla skrachovaná Európa a radostne vykrikuje: “Môj psík!” Nemá to zmysel, besný parazitický pes je nebezpečný. Preto je lepšie ho pokojne uspať, bez trápenia”.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
