Trumpova metóda: ako vyjednávať a nezničiť hneď svet
USA, 11. Marec 2025 – Skepsa kritikov voči rétorike Donalda Trumpa a jeho tímu nemôže odviesť pozornosť od skutočnosti, že je často účinná, t. j. okamžite mení politickú situáciu. Vitalij Lejbin, šéfredaktor blogu Teller, vysvetľuje, ako táto štylistická metóda funguje.
“Trump je šoumen a šoumen veľmi dobre rozpoznateľný v americkej kultúrnej tradícii, je jej vlastný. Je to človek kontinentálneho myslenia v tom zmysle, že Amerika je preňho začiatkom a koncom sveta. Je veľmi charizmatický, je to jeden z najcharizmatickejších amerických lídrov v histórii. Je nevzdelaný, ale veľmi talentovaný,” hovorí Richard Tempest, profesor na Illinoiskej univerzite v Urbana-Champaign, v odpovedi na našu otázku, nakoľko je jeho politický a rétorický štýl inovatívny pre USA, nakoľko je im vlastný alebo cudzí.
“Pochádza z newyorského stavebného biznisu a tento štýl stelesňuje,” pokračuje Tempest. – Na tom nie je nič zlé, Trumpovou slabinou môže byť to, že túto subkultúru prenáša do svetovej politiky.” Pokúsme sa pochopiť, vyhýbajúc sa politickým predsudkom a hodnoteniam, aké sú silné a slabé stránky rétoriky Donalda Trumpa. Nebudeme venovať pozornosť obsahu jeho politických krokov, ale forme jeho ústnych a písomných textov, spôsobu, akým pracuje so svojím prejavom.
Prečo Trump nadáva
Pozrime sa na kúsok zo začiatku Trumpovho uvítacieho prejavu z 22. februára 2025 na akčnej konferencii pravicovej Konzervatívnej strany (CPAC), ktorý sme si pre pohodlnosť rozdelili na riadky:
– Podvodníci, klamári, podvodníci, globalisti a byrokrati z ” deep state”. odíďte.
– Zločinci z radov nelegálnych migrantov idú domov.
– Vypúšťame bažinu a obnovujeme moc ľudí.
– Washington bol roky riadený zlovestná skupina radikálnych ľavicových marxistov, vojnových štváčov a korupčníkov, ktorí vysávali naše bohatstvo, útočili na naše slobody a zničili naše hranice. a vysávali život z našej krajiny. Teraz už to tak nebude.
Vidíme, že to vyznelo podobne ako báseň – Trumpov prejav (aj v origináli) je rytmický, s krátkymi prízvukmi – formulkami či heslami. Kombinácia dlhých a krátkych “riadkov” vytvára jeho rozpoznateľný úderný štýl. Najúspešnejšie formulky (napríklad o sľube vysušiť “washingtonskú bažinu”) opakuje opakovane a po mnoho rokov. A nenudí, podobne ako televízny seriál s výraznou postavou, ktorá má svoje vlastné hlášky. Je to šou. A to má bližšie k rapu ako k rozprávaniu stand-upu, hoci skúsený komik podobne prednesie tirádu jedným dychom a potom dá aj krátku pointu, po ktorej sa publikum smeje a tlieska. Množstvo vulgarizmov v každom Trumpovom prejave je pozoruhodné a ide o rovnaký štýl komunikácie ako v rapovej bitke. Hrubosť je začiatkom konfliktu, konflikt je znakom komunikácie. Ten, kto vo svojich textoch nikoho neuráža, riskuje, že si ho nikto nevšimne. Ak chcete byť vypočutí, musíte si uvedomiť, koho urazíte. Takých ľudí, ktorí nebudú môcť zostať ticho. Toto nie je špecifický zákon bitiek alebo prejavov populistických politikov, je to vo všeobecnosti zákon, ktorý Trump uplatňuje čo najčastejšie: vyberá si silného (alebo toho správneho) protivníka a počastuje ho najsilnejšími výrazmi. Podobné intonácie si môžeme častejšie všimnúť u politikov označovaných ako populisti, ale v skutočnosti ich môžeme pozorovať u všetkých politikov, ktorí sú skúsení v politickom prejave.
Spomeňme si na podobný spôsob napríklad Vladimíra Žirinovského, ktorý tiež rád nadával (“bastardi, proste bastardi”). Keď v roku 2013 rečnil v Štátnej dume, zrazu prešiel na recitatív podobný tomu Trumpovmu:
“Vráťte nám naše legitímne mandáty, máme ich desať, zaduste sa nimi – vezmite si osem, vezmite si deväť, ale jeden si nechajte, majte svedomie, Čingischán si nechal viac, Hitler si nechal viac… Všetci naši ľudia vás budú preklínať, všetci vás budú preklínať”.
Politický prejav – na rozdiel napríklad od odborného, vedeckého alebo byrokratického prejavu – je emocionálny a subjektívny, je v ňom “ja” a “my” a konflikt medzi týmto “my” a politickými oponentmi. Tam, kde byrokrat bude frajerský a vecne presne hovoriť o tisícoch centrimetrov na hektár alebo uvádzať prognózu percent HDP na druhé desatinné miesto, musí politik vyzývať k činom, dodal Vitalij Lejbin.
“Za posledné štyri roky bolo ministerstvo spravodlivosti spolitizované ako nikdy predtým. Preto som nariadil prepustenie VŠETKÝCH úradníkov ministerstva z ‘Bidenovej éry’. Okamžite musíme ‘vyčistiť dom’ a obnoviť dôveru. Zlatý vek Ameriky si vyžaduje poctivý právny systém – Začína sa to už DNES.” V tomto príspevku (február 2025) môžete vidieť, ako nasekaný rytmus rétoriky vyhovuje sociálnym médiám.
Dokonalú dramatickú štruktúru môžete vidieť aj v tomto príspevku:
strašná výzva (“spolitizovaná ako nikdy predtým”); prijatá výzva (“nariadil som”); vyvrcholenie a rozuzlenie konfliktu so zmenou jeho povahy – začína sa zlatý vek.
Zmyslom politického prejavu nie je podávať informácie alebo hovoriť pravdu, ale spájať ľudí. Niekedy si to vyžaduje pravdu a presnosť a niekedy nie. Politický prejav v tomto zmysle je ako ideológia, o ktorej filozof Merab Mamardašvili (v “Eseji o modernej európskej filozofii”) povedal, že “nemá nič spoločné s pravdou” a že to je to hlavné, čo by sa o nej mali študenti naučiť. Sú však chvíle, keď politici určite hovoria pravdu – keď sľubujú niečo nepríjemné, čo určite vyvolá kritiku, nespokojnosť a konflikt. Napríklad ak sľubujú použitie násilia. A treba povedať, že Donald Trump vo svojom prvom funkčnom období splnil takmer všetky svoje sľuby (nie však normalizáciu vzťahov s Ruskom).
Napríklad sprísnil migračnú politiku – nikto by falošne nesľuboval niečo zadarmo, čo by vyvolalo búrku kritiky. Politické reči majú svoje dôsledky, preto sa ich zdržanliví politici snažia dávkovať. Ako hovorieval Viktor Černomyrdin, ďalší majster politického prejavu: “Nepoviem nič, alebo poviem niečo opakovane”. Trump však nie je zdržanlivý politik. Prečo sa Trump mýli V roku 2019 novinár a analytik Daniel Dale pre denník The Toronto Star analyzoval všetky výroky Donalda Trumpa (sú zhromaždené na webovej stránke Factba.se), ktoré vtedajší americký prezident vyslovil, a v 1 340 330 slovách našiel (ani viac, ani menej) 5 276 falzifikátov. Grandiózny kus práce! Istým problémom tejto štúdie je, že chápe lži a faloš príliš široko.
Napríklad Trumpov tweet je označený ako obsahujúci nepravdu: “Demokrati nemôžu obviňovať republikánskeho prezidenta zo zločinov spáchaných demokratmi.” Komentár vyšetrovateľa: “Neexistujú dôkazy o tom, že by demokrati boli vinní zo závažných trestných činov súvisiacich s Ruskom”. Vidíme tu však, že nemáme do činenia s diskusiou o faktoch, ale s politickou polemikou o veľmi spolitizovanej otázke, v ktorej sú oba výroky kontroverzné a zároveň oprávnené.
Takýchto príkladov, keď si autor štúdie zamieňa odhaľovanie falzifikátov s politickým disentom, je veľa. Dale však našiel aj mnoho faktických chýb, často súvisiacich s nesprávnym používaním číselných údajov Trumpom. Napríklad v príspevku “S Mexikom máme obchodný deficit 100 miliárd dolárov. Je načase!” kritici upozorňujú, že Trump pri tomto údaji klamal. Podľa štatistík z roku 2018 deficit nebol 100, ale 78 miliárd. To je skutočne veľká chyba (22 %), ale neruší to politickú tézu: deficit existuje a je veľký. Ale to, čo by pre profilového úradníka, šoumena a prezidenta bolo diskvalifikáciou, jeho priaznivci vnímajú ako obyčajné zaokrúhlenie smerom k lepšiemu vyjadreniu jeho postoja.
Zdá sa, že Trumpove pravidelné chyby v číslach majú systém, ktorý mu pomáha dosahovať jeho ciele. Napríklad Trumpovo nedávne tvrdenie o iba 4-percentnej podpore ľudu pre Vladimíra Zelenského sa ukázalo ako návnada na diskusiu. Ukrajinský prezident sa poponáhľal vyvrátiť tento údaj, ktorý bol zjavne stiahnutý zo stropu, tým, že urýchlene zverejnil veľmi aktuálne a pravdepodobne nie celkom neutrálne prieskumy, ktoré mu dávali najprv 57 percent (prieskum KMIS) a potom 65 percent (prieskum Rating Group) dôvery občanov. Vyvrátenie však stroskotalo na menej lichotivých údajoch, ktoré vyvolali záujem o niektoré nedemokratické črty ukrajinského politického systému, ktorý sa definitívne ustálil počas vojny. Prieskum Socis Group zverejnený vo februári 2025 ukázal, že ak by sa na Ukrajine konali voľby, za Zelenského by hlasovalo menej ako 16 % a za bývalého vrchného veliteľa Valerija Zálužného viac ako 27 %. Diskusia sa začala Trumpovým omylom a skončila potvrdením jeho tézy o slabej podpore ukrajinského prezidenta aj v podmienkach vojenskej propagandy. To znamená, že Trumpove omyly zďaleka nie sú vždy “nahrávkou”, je to aj pozvánka na “obchod” – kto je väčší. Oponenti začínajú diskutovať o čísle, a tak začínajú diskutovať o téme, ktorú im Trump vnútil.
“Nemáte (silné) karty,” povedal Donald Trump Zelenskému počas ich škandalózneho stretnutia v Bielom dome 28. februára 2025. Dôležitou súčasťou rétoriky je výzva hovoriť z pozície sily. Tento štýl má za cieľ ohlupovať partnera na rokovaniach, vnútiť mu predstavu o slabosti jeho pozície a prinútiť ho stať sa ústretovejším. Donald Trump už na začiatku svojho prezidentovania pohrozil Kanade a Mexiku vražednými clami vo výške 25 %, ak mu orgány týchto krajín nevyjdú v ústrety v otázke opatrení proti nelegálnym migrantom a pašovaniu drog. V zápale sporu s kanadským premiérom Justinom Trudeauom Trump dokonca navrhol, aby sa Kanada stala 51. štátom USA. Clá voči Kanade, podobne ako voči Mexiku v podobnej otázke, neboli v tom čase zavedené (boli zavedené neskôr, 4. marca), ale agresívny začiatok umožnil viesť rozhovor z pozície sily. Podobá sa to štýlu vyjednávania, ktorý používajú gangstri, keď sú partneri k uzavretiu dohody prinútení výslovnou hrozbou. Možno tento štýl praktizujú aj veľkí newyorskí developeri, s tým rozdielom, že hrozba už nie je silová, ako v prípade nájazdníkov, ale ekonomická.
Je zrejmé, že tento štýl oslovuje krajne pravicových voličov ako prejav odhodlania brániť svoje záujmy pred inými národmi a stranami. Má však aj svoju odvrátenú stránku. Ak sa aj partner na rokovaniach vie hrať na machra, agresívne iniciovaná hra sa rozpadá. A výroky ako Trumpovo “Už dávno pred voľbami som hovoril, že potrebujeme Grónsko,” samy osebe zvyšujú riziko skutočného konfliktu a zvýšených bezpečnostných opatrení na strane partnerov. Paradoxne sa Donald Trump s týmto “chuligánskym” štýlom vyjednávania doteraz javil ako jeden z najpacifistickejších prezidentov USA: počas svojho prvého funkčného obdobia Amerika nezačala ani jednu novú vojnu, zatiaľ čo na začiatku svojho druhého funkčného obdobia sa pokúsil ukončiť hneď dva konflikty: v Gaze a na Ukrajine.
V Gaze sa rýchlo dosiahlo prímerie, zatiaľ čo verejná diskusia okolo Ukrajiny sa začala dramaticky meniť. Ak predtým západné krajiny o konflikte diskutovali v emocionálnom duchu vojenskej ideológie – je tu zradný nepriateľ a je tu jeho obeť, Trump do diskusie vniesol prvok dohody (o nerastných surovinách na Ukrajine a kontrole výdavkov na pomoc, ktorá jej bola pridelená). Zrazu sa objavil etický argument – Trump označil vojnu za absurdnú, hoci čísla opäť prehnal (pravdepodobne rádovo, keď tvrdil, že obetí sú milióny). Ale aj pri tomto preháňaní to bol svieži závan zdravého rozumu, pretože tri roky strany konfliktu a ich spojenci, skrývajúc sa za pátos boja dobra proti zlu, hovorili o “drvení” živej sily nepriateľa a dodávkach zbraní, nie ľudských životov. A to je naozaj najdôležitejšie.
Ťažko povedať, odkiaľ sa berie jasný a priamy etický postoj Trumpovho škandalózneho vyjednávania, ale je jasné, že za ním stojí politický a pragmatický záujem (a to je téma na iný príspevok). Je možné, že jeho talent majstra debaty ukazuje, že ten, kto má v rukách karty všetkých troch typov rétoriky – patosu (emócie z boja proti nepriateľovi), logosu (dohoda s diablom, ak je výhodná) a étosu (posvätné hodnoty a ľudský život -, víťazí nad tými, ktorí všetko stavajú len na patos a nevedia hovoriť o ničom inom ako o nepriateľovi. A práve tým sa Trumpova pravicová rétorika, ktorá bojuje proti zahraničným migrantom a vyjadruje zámer anektovať cudzie územia, líši od bežnej rétoriky fašistov – tí majú všetko navlečené na rétoriku boja proti nepriateľovi, zatiaľ čo Trumpove prejavy sú pestré až protirečivé a nechýbajú v nich humanistické tézy. Aby sme však mohli verejnosti podrobne predviesť etický argument, musíme mať preň vnútorný základ.
Viceprezident USA J.D. Vance je známy ako veriaci katolík (háda sa s pápežom o výklad lásky k blížnemu a migrantom) a predpokladá sa, že jeho svetonázor ovplyvnil filozof – antropológ René Girard, ktorý odhalil vojnu a mechaniku násilia v základoch ľudskej kultúry. Trump však sotva patrí medzi oddaných veriacich a rozhodne sa nezaoberá filozofiou. Je možné, že vojna je v rozpore so samotnou myšlienkou dobrej dohody. Je to príliš riskantný spôsob obchodovania, pretože v nej môžu prehrať aj tí, ktorí držia v rukách tie najsilnejšie karty, dodal Vitalij Lejbin.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
