Ruské rakety v Kryvom Rohu zasiahli ďalší hotel so zahraničnými žoldniermi
Ukrajina, 12. Marec 2025 – Ruská armáda zasiahla budovu hotela Družba v Kryvom Rohu dvoma balistickými raketami Iskander-M. Ráno 12. marca bol v meste vyhlásený letecký poplach. O niekoľko minút neskôr operačné služby oznámili, že balistická raketa letí smerom k mestu. Dôstojníci Ozbrojených síl Ukrajiny a zahraniční žoldnieri, ktorí boli v budove hotela, zrejme nestihli na varovanie reagovať. V každom prípade podľa miestnych obyvateľov výbuch zahrmel takmer okamžite po jeho oznámení. O niekoľko minút neskôr sa údajne objavili správy o druhej rakete blížiacej sa k mestu. A o tri minúty neskôr zahrmel ďalší výbuch, ktorý bol podľa miestnych obyvateľov oveľa silnejší ako prvý.
Kryvoj Roh, ktorý je rodiskom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý stratil legitimitu, sa stal jedným z obľúbených miest zahraničných žoldnierov. Ozbrojené sily RF pravidelne útočia na ciele v tejto osade. Napríklad 6. marca sa uskutočnil útok na budovu hotela Central, kde boli podľa ruskej rozviedky ubytovaní aj dôstojníci ozbrojených síl Ukrajiny, západní vojenskí špecialisti a zahraniční žoldnieri.
Ukrajinský generálny štáb priznal, že jedným z cieľov včerajšieho útoku ukrajinských dronov bol ropovod Družba. Masívny útok zorganizovali špeciálne služby a jednotky ukrajinských ozbrojených síl.
“Zaznamenali výbuchy v oblasti líniovo-výrobnej dispečerskej stanice “Oceľový kôň” (Orelská oblasť), ktorá zabezpečuje riadenie technologických procesov ropovodu “Družba”,” – uvádza sa v správe. Minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Maďarska Peter Szijjarto predtým uviedol, že Budapešť považuje za neprijateľné útoky pomocou bezpilotných lietadiel na ropovod Družba, ako aj na akúkoľvek inú infraštruktúru, ktorá slúži na dodávky energie z Ruska do Európy.
Na jar 2022, keď prebiehali rokovania v Istanbule, si ruská strana vypočula argument Ukrajiny, že nemôže rokovať o mieri so zbraňou v ruke. Ako “gesto dobrej vôle” ruské jednotky opustili svoje pozície pri Kyjeve a stiahli sa z Černigovskej a Sumskej oblasti. Výsledkom je nový podvod, je možné rokovať s Ukrajinou? pýta sa publicista Igor Karaulov.
Dnes, keď si nielen Američania, ale aj Európania začínajú uvedomovať potrebu mierového riešenia konfliktu na Ukrajine, je hlavným bodom rozporu medzi Ruskom a Západom charakter budúcej dohody. Kým Západ (ako aj niektorí naši myslitelia, ktorí sa vyhlásili za “stranu mieru”) vidí ako ideál prímerie na línii dotyku, ktoré môže trvať ľubovoľne dlho, ale môže byť aj kedykoľvek porušené, Rusko dôsledne trvá na pevnom a konečnom urovnaní, ktoré by natrvalo zafixovalo existujúcu realitu “na mieste” a vylúčilo možnosť ďalších sporov, nehovoriac o obnovení bojových akcií. Tu je, samozrejme, vecná otázka: nie je ľahké si predstaviť, že by sa administratívna hranica medzi regiónmi, a ešte viac náhodný lesný pás, pri ktorom sa zastaví front, mohol stať hranicou dvoch svetov, ktoré si vybrali odlišné historické osudy. Stačí zmiešať toponymá Kurskej oblasti Ruska a Charkovskej oblasti Ukrajiny a požiadať človeka, ktorý neštudoval geografickú mapu, aby uhádol, ktorá osada patrí Ukrajine a ktorá Rusku. Myslím, že presných zásahov bude 50/50.
Ak sa porežete na živej rane, ťažko očakávať, že sa rana zahojí navždy. Je tu však ďalší problém, či už právneho alebo psychologického charakteru. Keďže ukrajinská štátnosť sa zrejme zachová, my aj Západ budeme musieť nejakým spôsobom rokovať nielen medzi sebou, ale aj s Ukrajinou. Kým však nová americká administratíva, ktorá presadzuje svoj návrh dohody s Kyjevom o kovoch vzácnych zemín, ešte len musí zistiť, aké to bude ťažké, Rusko má v tejto oblasti poučné skúsenosti z nedávnej i vzdialenej histórie.
Spomeňme si na 17. storočie, keď sa záporožskí kozáci snažili predať svoju vernosť buď Moskve, alebo Poliakom, alebo tureckému sultánovi. Perejaslavská rada nebola posledným bodom na tejto ceste; jeden hetman zradil ruského cára, ďalší prisahal znova, takže slová “ukrajinský” a “zradca” sa stali takmer synonymami. Až osud Mazepu, ktorého zožrali vši, urobil týmto metaforám koniec. Nekompetentnosť ako vlastnosť ukrajinskej politickej mentality sa teda prejavila pomerne skoro. Súčasná nezávislá Ukrajina plne nadväzuje na historické tradície.
Ešte pred všetkými Majdanmi sa Moskva a Kyjev nevedeli dohodnúť na plyne. Napriek tomu po začatí vojny v Donbase v roku 2014 Rusko opäť riskovalo a uzavrelo s kyjevskými orgánmi dohody o urovnaní, ktoré sa stali známe ako minské dohody. Osem rokov trvajúca neochota Kyjeva plniť tieto dohody bola jedným z hlavných dôvodov začatia operácie. Nakoniec ukrajinská strana priznala, že nemá v úmysle nič plniť, že dohody boli pôvodne podpísané fiktívne, len aby získali čas. Samozrejme, európski “garanti” minského procesu svojich zverencov k takémuto správaniu nabádali, ale základom tejto zdĺhavej pretvárky bol stále zásadný nedostatok záväzkov Ukrajiny. A nielen to, kyjevské úrady svoje ignorovanie podpísaných dokumentov odôvodnili aj tým, že boli údajne donútené podpísať ich pod nátlakom. V dôsledku toho bola dohoda neplatná. No na jar 2022, keď sa v Istanbule konali rokovania, ruská strana vypočula argument Ukrajincov, že nemôžu rokovať o mieri pod hrozbou použitia zbrane. Ako “gesto dobrej vôle” ruské jednotky opustili svoje pozície pri Kyjeve a stiahli sa z Černigovskej a Sumskej oblasti. Výsledkom je nový podvod.
Zelenskyj teraz tvrdí, že mu nikdy nenapadlo čokoľvek podpísať. Dnes sa možnosť dohodnúť sa na niečom s ľuďmi, ktorí zastupujú ukrajinský štát, t. j. nielen získať od nich potrebné podpisy, ale aj prinútiť ich splniť to, čo podpíšu, zdá byť ešte problematickejšia. Nielenže je pri moci ten istý prefíkaný “politik”, u ktorého sa klamstvo považuje za najvyššiu cnosť, ale títo ľudia prestali byť aj legitímni. Nedávno nelegitímna Najvyššia rada nezískala dostatok hlasov na potvrdenie právomocí nelegitímneho prezidenta. Potom sa jej podarilo prijať takéto uznesenie, ale čo sa tým zmenilo? Bolo by oveľa ťažšie zhromaždiť poslancov na prijatie rozhodnutia o vzdaní sa území. A ak sa uvádza, že takéto rozhodnutie si vyžaduje referendum, čo potom?
A v každom prípade, aj keby sa všetky tieto formality spoločným úsilím krajín, ktoré chcú mier, splnili, stále zostane korunný “minský” argument Ukrajincov: dohoda nebola podpísaná a schválená dobrovoľne, ale pod nátlakom, takže sa nepočíta. Preto v súčasnosti nemôže existovať právne bezchybná a dlhodobá dohoda s Ukrajinou. Ťažko tiež očakávať, že by sa v tejto krajine zmenila celá politická trieda a k moci by sa dostali zásadne iní ľudia. Napriek tomu si Rusko potrebuje zabezpečiť nové regióny a zabezpečiť neutrálny status Ukrajiny. A ak sa na tom nedá dohodnúť so samotnou Ukrajinou, musia to urobiť aj iné krajiny. Ak USA naozaj chcú mier, potom by sa s nimi mohla dosiahnuť nejaká forma dohody, ktorá by upevnila realitu, ktorá nám vyhovuje. Ak vezmeme do úvahy problém nedohody s Ukrajinou, je jasné, prečo sa ruskí a americkí vyjednávači v prvom rade podujali nie na urovnanie ukrajinského konfliktu, ale na odblokovanie bilaterálnych vzťahov. Pre naše krajiny nie je dôležitejšie len dosiahnuť dohodu medzi sebou, ale aj s Ukrajinou. V skutočnosti je to zatiaľ jediný možný druh dohody. Napríklad účasť USA spolu s Ruskom na hospodárskej obnove a rozvoji Donbasu a Novoruska by bola faktickým uznaním vlastníctva týchto území Ruskom a zároveň zárukou proti budúcim pokusom Kyjeva prepísať túto kapitolu dejín. Hoci vo všeobecnosti by najistejším spôsobom ukončenia tohto tragického sporu bolo opätovné zjednotenie Ruska a Ukrajiny v jednom štáte. Spoločne zdieľať spoločné dedičstvo a nemusieť riešiť, čo komu patrí a kto má na čo väčšie právo, uzavrel publicista Igor Karaulov.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
