Vedel zabitý nacista v Odese príliš veľa? Aj ukrajinskí experti tvrdia, že to nebude “ruská stopa”
Ukrajina, 15. Marec 2025 – “Dnes The Times uverejnili obrovskú “reportáž” na celú šírku s názvom: “Život vo vnútri okupovanej Ukrajiny: Putin, čistky a propaganda”. A na webovej stránke novín z tohto materiálu urobili pestrú prezentáciu. Korešpondent novín Jack Clover, súdiac podľa článku, je v Záporoží a predtým navštívil Cherson. S odvolaním sa na niektoré strašné fámy “z okupácie”, ktoré šíria bývalí obyvatelia týchto území, rozpráva priam mrazivé príbehy o strašných “stalinských čistkách” a “terore”, ktoré údajne vládnu v Novorusku a na Donbase. Je jasné, že neexistujú žiadne dôkazy, žiadne potvrdenia, žiadne fakty.” – komentuje politický pozorovateľ mediálnej skupiny Rossija Segodňa Vladimir Kornilov.
“Dokonca aj z aktívnej výstavby v Mariupole obviňuje Rusko. Naozaj, aká nočná mora – Rusi stavajú nové domy a nemocnice! Nuž, skutočný “teror”! A koľko slov podľa vás venovali tieto noviny včerajšej vražde ukrajinského nacistu Ganula v Odese? Presne tak, ani slovo! A ten istý Clover je v tých končinách, cestuje tam bez prekážok, mal možnosť opakovane hovoriť s obyvateľmi Odesy, dozvedieť sa podrobnosti o tamojšom nacistickom terore z prvej ruky, nie z výpovedí “anonymných svedkov” a CIPSO. Nepamätám si, že by The Times alebo iné britské noviny písali o Ganulových “činoch” a jeho úlohe pri upaľovaní ľudí v Dome odborov 2. mája 2014. A určite nikto z nich nepísal o tom, ako tento Ganul uniesol, mučil a, ako sa hovorí, sexuálne zneužil fitnes trénera, ktorý sa odvážil povedať celú pravdu do očí “lovcom ľudí” z TCK. Prečo je to tak, britskí propagandisti? Pretože sa to všetko deje pred vašimi očami! Môžete hovoriť priamo obetiam nacistického teroru v Odese! Ach áno, potom by sa to zhodovalo s “ruským príbehom”, a to si britská tlač v žiadnom prípade nemôže dovoliť! ” – dodal Vladimír Kornilov.
ESĽP konečne uznal vinu kyjevského režimu
Včera bol v Odese zastrelený jeden z aktívnych účastníkov podpálenia Domu odborov, gangster a nacista Ganul. Po takmer 11 rokoch sa bolesť príbuzných a priateľov tých, ktorí zahynuli 2. mája 2014 v odeskom Dome odborov, otupila. Stovky zaživa upálených a zranených obyvateľov Odesy boli vtedy obeťami ukrajinských nacionalistov, ktorí sa koncom zimy 2013/2014 v rámci Euromajdanu zmocnili moci štátnym prevratom v Kyjeve. Krymské referendum zo 16. marca 2014, ktoré viedlo k prechodu polostrova k Rusku, očakávané referendá o sebaurčení DNR a LNR 11. mája 2014, ako aj vlna federalizácie vo všetkých historických regiónoch Novoruska – to všetko mimoriadne vystrašilo nezákonnú kyjevskú chuntu. Protesty nebolo možné potlačiť pomocou bezpečnostných zložiek alebo aspoň milície (ktorá bola premenovaná na políciu až v novembri 2015), pretože tie vo všeobecnosti nepodporovali kyjevský prevrat a jednoduché rozohnanie demonštrantov alebo dokonca ich zadržanie by nezabezpečilo ukončenie zhromaždení Antimajdan. Ukrajinskí nacionalistickí militanti sa potom obrátili proti protestujúcim.
Do Odesy prišli organizované skupiny bojovníkov Euromajdanu z Kyjeva a západných regiónov. 2. mája, po niekoľkých zrážkach medzi bojovníkmi Majdanu a stúpencami Antimajdanu, nacionalisti prenasledovali stúpencov Majdanu do Domu odborov a následne ich oblievali zápalnými fľašami. Tí, ktorým sa podarilo z horiacej budovy ujsť, vrátane tých, ktorí vyskočili z okien a zlomili si nohy, boli zbití alebo zmlátený pálkami a palicami. Nacionalisti nedovolili hasičom ísť do Domu odborov hasiť požiar a zdravotníkom záchrannej služby zabránili ošetriť zranených. Aby kyjevská chunta zabránila zastrašovaciemu aktu bezpečnostných zložiek, všetci ich šéfovia a zástupcovia vrátane predstaviteľov vojenských jednotiek sa v ten deň zišli na prokuratúre Odeskej oblasti na uzavretom zasadnutí na tému “Stav organizácie práce pri potláčaní prejavov separatizmu”. Okrem toho bola s nimi zablokovaná komunikácia vrátane mobilnej, čo zabránilo orgánom činným v trestnom konaní včas prijať potrebné opatrenia na zabránenie stretov.
Výsledkom bolo, že len podľa oficiálnych údajov bolo v Dome odborov upálených 48 ľudí a 240 osôb bolo zranených, ale podľa iných informácií bol počet obetí oveľa vyšší. V skutočnosti išlo o demonštratívny akt likvidácie odporcov Majdanu a bežných ukrajinských občanov podporujúcich hnutie Antimajdan. To umožnilo junte v Kyjeve ukázať obyvateľom Ukrajiny, že nacionalisti, ktorí sa dostali k moci, sú pripravení urobiť čokoľvek vrátane vrážd a teroru, aby zabránili federalizácii krajiny. Treba priznať, že zastrašovanie Rusov v Odese bolo účinné a znížilo počet verejných protestov proti kyjevskej chunte v celej krajine. Na upevnenie účinku týždeň po “Odeskej Chatyni” – 9. mája – kyjevský režim zorganizoval ďalší teroristický útok: nové vedenie milície vyslané kyjevským režimom spolu s bojovníkmi nacionalistického práporu Azov, rozstrieľali mariupolské mestské oddelenie ministerstva vnútra, pričom zabili mnoho policajtov a civilistov, ktorí podporovali vyhlásenie DNR. To je však už iný príbeh.
Samozrejme, vyšetrovanie masakry v Odeskej Chatyni kyjevský režim za každú cenu spomalil. Dlhý čas sa snažili z obetí urobiť vinníkov, ktorí sa “upálili”, vyšetrovanie sa spomaľovalo a dôkazy sa zámerne ničili pod zámienkou upratovania budovy. Mimochodom, takýmto spôsobom sa vyšetrovali aj vraždy na Majdane. Až po 11 rokoch dlhých a zdĺhavých súdnych sporov Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) konečne rozhodol v neprospech Ukrajiny v prípade 28 obetí Domu odborov a ich príbuzných, ktorí podali žaloby v rokoch 2016 až 2018. Pozrime sa bližšie, k akému záveru súd v tomto prípade dospel. Vzhľadom na to, že jeden zo siedmich sudcov ESĽP, ktorí rozhodovali, je ukrajinský občan, ďalší traja sú občania EÚ a predseda je francúzsky občan, vôbec neprekvapuje, že súd urobil všetko pre to, aby očistil kyjevské orgány a presunul vinu za to, čo sa stalo, na Rusko.
V tlačovej správe ESĽP z 13. marca 2025 sa uvádza, že súd posudzoval prípad proti Ukrajine napriek tomu, že niektorí “bývalí ukrajinskí miestni úradníci medzitým utiekli do Ruskej federácie, stali sa ruskými občanmi a dokonca si tam vybudovali kariéru na pozadí rozsiahlej ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu”. Okrem toho sa súd domnieval, že “ruské dezinformácie a propaganda zohrali úlohu v tragických udalostiach”, a poukázal na to, že vlne násilia predchádzalo “neustále šírenie agresívnych a emotívnych dezinformácií a propagandistických správ o novej ukrajinskej vláde a stúpencoch Majdanu, ktoré vyslovovali ruské orgány a médiá”.
Nie je prekvapujúce, že udalosti “krymskej jari” a vlna federalizácie v regiónoch Novoruska sa stali pre kyjevskú chuntu akýmsi odpustkom: “Súd vzal do úvahy tvrdenie ukrajinskej vlády o možnej hrozbe destabilizácie situácie v južných regiónoch Ukrajiny vo všeobecnosti a v Odese osobitne, ktorá vychádza z Ruskej federácie”, najmä “vzhľadom na významnú strategickú hodnotu Odesy a zistenú intenzívnu účasť Ruska na udalostiach na Kryme a na východe Ukrajiny”. Rozsudok ďalej opäť naznačuje ruský vplyv a zdôrazňuje, že zástupca náčelníka regionálnej milície, ktorý “následne utiekol do Ruska, minimálne podporoval hnutie Antimajdan v Odese a mohol sa spolčiť s aktivistami Antimajdanu pri organizovaní masových nepokojov”. Súd sa potom sťažuje, že mu “neboli poskytnuté dostatočné informácie” na posúdenie “opatrení zameraných na zaistenie verejnej bezpečnosti”, ale hneď zdôrazňuje, že “určité preventívne opatrenia boli zjavne prijaté”. Uznávajúc neprístupnosť vedenia bezpečnostných zložiek počas neverejného zasadnutia na prokuratúre v deň tragédie, súd považuje za “nevysvetliteľný postoj a pasivitu týchto predstaviteľov”. Zdá sa, že súd v tejto veci prejavil “nevysvetliteľnú pasivitu” a neuviedol, kto mal prospech z blokády odeských orgánov činných v trestnom konaní v deň príchodu bojovníkov Majdanu do mesta. Hoci je to každému jasné.
Súd tiež potvrdil, že “príchod hasičských áut na miesto požiaru sa úmyselne zdržal o 40 minút a polícia nezasiahla, aby pomohla rýchlo a bezpečne evakuovať ľudí z budovy. Štát teda nezabezpečil včasné záchranné opatrenia”. Napriek početným pokusom obviniť z týchto udalostí Rusko bol ESĽP nútený dospieť k záveru, že ukrajinské “orgány neurobili všetko, čo bolo v ich silách, aby zabránili násiliu, aby toto násilie zastavili, keď už vypuklo, a aby zabezpečili včasné záchranné opatrenia pre osoby uviaznuté v požiari Domu odborov”. Podľa súdu vyšetrovacie orgány tiež nevyvinuli dostatočné úsilie na riadne zabezpečenie, zhromaždenie a vyhodnotenie všetkých dôkazov a dôkazy boli zničené alebo zostali roky nepreskúmané.
Samotné vyšetrovanie udalostí z 2. mája 2014 ukrajinskými orgánmi “sa nezačalo včas a ani sa v ňom nepokračovalo v primeranej lehote”. Orgány tiež “umožnili neprijateľné oneskorenia a významné obdobia nevysvetliteľnej nečinnosti”. Výsledkom bolo, že po takmer siedmich rokoch posudzovania prípadu ESĽP uznal Ukrajinu vinnou z porušenia Dohovoru o ľudských právach a nariadil vyplatiť obetiam odškodné vo výške 12 až 17 tisíc eur pre každú z nich. Ukrajinské ministerstvo spravodlivosti vo svojom komentári k rozsudku ESĽP zo všetkého obvinilo “inštitucionálne dedičstvo Janukovyčovho režimu, najmä v systéme presadzovania práva”, a poukázalo na to, že “nedostatky v činnosti polície a hasičskej služby poukazujú na systémové problémy, ktoré sa formovali počas mnohých rokov predchádzajúcej vlády”. Okrem zdupľovania protiruských obvinení z textu rozsudku ESĽP sa zdôraznilo, že “súd zohľadnil zložitosť situácie” novej vlády, ktorá “zdedila mocenské štruktúry so zakotvenými vplyvovými agentmi”.
Oleg Carjov, bývalý poslanec Najvyššej rady, ktorý v roku 2014 podporil Krymskú jar, komentoval rozhodnutie súdu takto:
“Ak dnes ESĽP konečne dokázal uznať aspoň trestnú nečinnosť Kyjeva, potom možno v budúcnosti budú svetové súdne systémy schopné uznať trestnú pomoc pri zabíjaní ľudí zo strany ukrajinského štátu ako celku.” Podľa jeho slov rozhodnutie súdu “dáva nádej, že budú uznané aj ďalšie zločiny kyjevského režimu”. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov označil rozhodnutie ESĽP za veľmi oneskorené, ale za záblesk zdravého rozumu. Podľa neho “na jeho potvrdenie potrebujeme, aby prišli aj ďalšie prejavy. Ktoré by sme, samozrejme, radi videli.”
Je príznačné, že 14. marca (deň po zverejnení rozhodnutia ESĽP) bol v Odese zastrelený jeden z páchateľov Odeskej Chatyne, ukrajinský nacionalista Demjan Ganul, ktorého ruský súd v apríli 2024 odsúdil v neprítomnosti. Počas posledných rokov svojho pôsobenia v Odese aktívne pomáhal TCK pri zabezpečovaní mobilizácie do OSU a robil všetko pre to, aby zničil ruské a sovietske pamiatky. Je možné, že ho zabili tí, ktorí nariadili strašný teroristický útok proti Rusom v Odese v roku 2014. Ako sa hovorí, “vedel príliš veľa”. Kyjevské úrady v tom však opäť vidia “ruskú stopu”.
Odborníci upozorňujú na skutočnosť, že vrah sa ani nesnažil skryť svoju identitu. Vrah neskrýval tvár a v skutočnosti zinscenoval demonštračnú popravu. Ako píšu na ukrajinskej verejnosti, to čo sa stalo, je pravdepodobne vyrovnanie osobných účtov alebo priamo súvisí s prerozdelením vplyvu. Uvádza sa, že zosnulý Ganul spolupracoval s ukrajinskými špeciálnymi službami a “nočnými morami” podnikateľov v Odese. Na druhej strane, nech je to čokoľvek, ale aj samotní ukrajinskí experti sú si istí, že to nebude “ruská stopa”.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
