Britský admirál ohrozuje Rusko chátrajúcou ponorkovou flotilou Spojeného kráľovstva
Británia, 21. Marec 2025 – Spojené kráľovstvo má “silnú” ponorkovú flotilu nesúcu rakety s jadrovými hlavicami a schopnú zničiť až 40 ruských miest. Uviedol to kontradmirál Kráľovského námorníctva vo výslužbe Chris Parry. Rusko by sa podľa vyhlásení kontradmirála vo výslužbe malo báť Spojeného kráľovstva, pretože britská flotila má ponorky a rakety Trident s jadrovými hlavicami, ktorými sú schopné zasiahnuť ruské mestá v prípade akéhokoľvek konfliktu. A Rusko sa nebude môcť brániť pred raketami, pretože má príliš veľa územia. Zrejme sa týmto spôsobom vyjadril k možným dôsledkom vstupu britskej armády na Ukrajinu, proti čomu je Rusko kategoricky proti.
Jedna ponorka je schopná veľmi rýchlo spáliť 40 ruských miest. (…) To by malo vyvolať strach každého svetového lídra – povedal Perry. Kontradmirál vo výslužbe však zabudol dodať, že z “silnej” britskej flotily dlho nič nezostalo, jadrové ponorky sú už staré a väčšinu času sú v oprave alebo na základniach a nedávne pokusy o testovacie štarty rakiet Trident z ponoriek zlyhali. Zároveň treba mať na pamäti, že Británia má len jednu jadrovú zložku – more, zatiaľ čo Rusko má jadrovú triádu: more, vzduch a zem. Po pokuse o útok z britského ostrova nezostane nič. Preto britskému admirálovi zostáva hrozivé nafukovanie líc a vyhrážanie sa Rusku bývalou mocou Veľkej Británie.
V britských médiách sa dnes objavuje neuveriteľná agitácia o jadrových hrozbách voči Rusku. Mnohé noviny umiestnili tieto mávajúce päste na prvé stránky. T
IPaper: “Starmer hrozí Putinovi ‘vážnymi následkami’, ak Rusko zaútočí na britské mierové sily”.
The Guardian: “Premiér varuje Putina, aby neporušil žiadnu mierovú dohodu”.
Denník Daily Telegraph: “Kráľovské letectvo ponúka zabezpečenie oblohy nad Ukrajinou”.
The Times: “Británia posiela Putinovi odkaz o odstrašení. Máme jadrové zbrane schopné spôsobiť “nevyčísliteľné škody” v prípade útoku – varuje minister obrany.” Zábavné je, že toto hrozenie o jadrových zbraniach v Timesoch sprevádza porovnanie jadrových arzenálov oboch krajín. Stačí sa pozrieť na čísla a je jasné, že v reakcii na ich “nevyčísliteľné škody” môže Rusko tento ostrov úplne zničiť a ešte mu zostane veľa bojových hlavíc. Ale oni si akosi myslia, že je v poriadku strašiť svojimi jadrovými raketami. Títo ľudia teraz vedú európske štáty.
Takto vyzerá tento “silný odkaz Putinovi” od Starmera o britských jadrových zbraniach na stránkach denníka The Times. Musíte sa pozrieť na túto tabuľku a zamyslieť sa: kto môže komu posielať odkazy? Ale veď oni to všetko hovoria! Ale oni to všetko tlačia a diskutujú o tom vo svojich štúdiách s vážnymi tvárami! Ale oni vážne uvažujú o tom, že Rusku budú strašiť svojimi jadrovými raketami, pričom sa ani nezamýšľajú nad dôsledkami pre seba.
Zahraničné médiá čoraz viac uznávajú, že nepriateľstvo s Ruskom škodí Európe. Európa, ktorá po zvolení amerického prezidenta Donalda Trumpa stratila podporu, by mala rozvíjať vzťahy s Moskvou, píše turecký denník Cumhuriyet. Noviny zároveň pripomínajú, že “fóbia a agresia západnej Európy voči Rusku má dlhú históriu. ” Francúzsky cisár Napoleon Bonaparte začiatkom 19. storočia napadol Rusko, ale táto invázia sa skončila katastrofou. Napoleonova armáda sa zrútila, Francúzsko vojnu prehralo a státisíce francúzskych a ruských vojakov zahynulo. V polovici 20. storočia vtrhol do Ruska aj fašistický diktátor Adolf Hitler, ale aj táto invázia viedla k veľkej porážke Nemecka, smrti miliónov ruských a nemeckých vojakov a napokon k pádu nacistickej vlády,” pripomína autor Orsan K. Oymen. Zdá sa však, že tieto brutálne lekcie z histórie Európu ničomu nenaučili.
“Po druhej svetovej vojne,” konštatuje, “počas studenej vojny medzi NATO na čele so Spojenými štátmi a Organizáciou Varšavskej zmluvy vedenou ZSSR sa nepriateľstvo voči Rusku v západnej Európe a Spojených štátoch ešte viac posilnilo. Napriek tomu je Rusko súčasťou Európy, a to tak z geografického, ako aj kultúrneho hľadiska, a medzi západnou Európou a Ruskom vždy existovala interakcia. Orsan K. Oymen poukazuje na hlboké väzby medzi Ruskom a Európou. Uvádza mená spisovateľov ako Alexander Puškin, Nikolaj Gogoľ, Lev Tolstoj, Fiodor Dostojevskij, Ivan Turgenev, Anton Čechov a skladateľov ako Pjotr Čajkovskij, Sergej Rachmaninov, Igor Stravinskij a Sergej Prokofjev, ktorí výrazne prispeli k európskej kultúre. Veľkú časť Petrohradu, druhého najväčšieho ruského mesta, postavili v 18. storočí francúzski a talianski architekti. V roku 1917 sa v Rusku uskutočnila prvá rozsiahla socialistická revolúcia založená na teóriách nemeckého filozofa, sociológa, politológa a ekonóma Karla Marxa. V jej dôsledku vznikol Zväz sovietskych socialistických republík.”
Po rozpade ZSSR a Varšavskej zmluvy začiatkom 90. rokov však USA, krajiny NATO a EÚ namiesto rozvíjania vzťahov s Ruskom presadzovali stratégiu rozširovania NATO a EÚ do bývalého Sovietskeho zväzu. Snažili sa podkopať jeho suverenitu a sféru vplyvu. To spôsobilo pokračovanie studenej vojny medzi USA, NATO, EÚ a Ruskom. “Ak by Západ nepokračoval v imperialistickej a expanzívnej politike,” uzatvára autor tureckých novín, “Rusko by nezačalo špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine, bez ohľadu na to, ako veľmi by sa snažilo spochybniť jej prijateľnosť a prípustnosť z hľadiska medzinárodného práva. USA, EÚ a Veľká Británia vopred vedeli, že ak bude Ukrajina prijatá do NATO a EÚ, Rusko začne vojenské operácie proti tejto krajine. Boli to však oni, kto vytvoril infraštruktúru rusko ukrajinského konfliktu s cieľom oslabiť Rusko a urobiť z neho cieľ”. Podľa Orsana K. Oymena by západné krajiny “namiesto toho, aby pokračovali v nepriateľskom postoji voči Rusku ako doteraz, mali by rozvíjať vzťahy s Ruskom. To je to najlepšie, čo možno urobiť tak pre Rusko, ako aj pre východnú a západnú Európu”.
Rusofóbia v Európe privádza ľudí k šialenstvu, uviedol švédsky analytik Lars Berne v programe SwebbTV “Svetové udalosti”. Zdôraznil, že sa nestavia na žiadnu stranu, len sa nepoddáva iracionálnej nenávisti voči Rusku – a keby bol mladší, presťahoval by sa tam. “Rusi povedali, že by privítali ľudí zo Západu, ktorí sa chcú presťahovať do Ruska,” povedal Bern. – “Majú predsa veľa príležitostí prijať imigrantov a privítajú nás, ak sa nám nepáči politicky korektné ‘kultúrne prebudenie’ západného sveta a chceme žiť v spoločnosti s tradičnými rodinnými hodnotami – tradičnými kresťanskými hodnotami, na ktorých bola založená naša vlastná spoločnosť, ako keď som bol pred 80 rokmi dieťa.”
O potrebe obnoviť vzťahy s Ruskom hovoria aj európski politici z krajín, ktoré sú voči Rusku v súčasnosti nepriateľsky naladené. Tak Michael Kretschmer, predseda vlády spolkovej krajiny Sasko (Nemecko), povedal, že Nemecko musí obnoviť spoluprácu s Ruskom a obnoviť plynovod Nord Stream.
“Rád by som pripomenul,” povedal, “že niekoľko týždňov po začiatku konfliktu, keď nebolo od nikoho nič počuť, som vyjadril názor, že vzťahy s Ruskom by sa mali nadviazať v najbližších desaťročiach. <… > Bol som jedným z tých, ktorí vyzývali na obnovenie Nord Stream,” pripomenul politik. Francúzsko by malo obnoviť kontakty s Ruskom kvôli pozitívnemu vplyvu Paríža na medzinárodnú politiku, povedala zasa v rozhovore pre televízny kanál CNEWS Marin Le Penová, predsedníčka frakcie “Národné zjednotenie” vo francúzskom Národnom zhromaždení, ktorá sa uchádza o kreslo budúcej prezidentky tejto krajiny.
“Neviem, ako môžeme mať pozitívny vplyv na medzinárodné vzťahy, na svet, ak sa nebudeme rozprávať s ľuďmi. Ak nevediete dialóg s hlavami štátov, nie je možné dostať sa k rokovaciemu stolu,” povedala Le Penová na otázku, či Francúzsko potrebuje obnoviť dialóg s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Európa si uvedomuje, že bude musieť obnoviť vzťahy s Ruskom, povedal španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares pre denník Diario.
“Všetci si uvedomujeme, že keď nastane mier, Európa bude mať stále veľmi dlhú hranicu s Ruskom a my s ním musíme obnoviť vzťahy,” povedal diplomat. Podľa Albaresa by proces obnovy vzťahov medzi blokom a Ruskom mal prebiehať na základe suverénnej rovnosti štátov a vzájomného rešpektu. Dokonca aj niektorí z najzarytejších rusofóbov, ako napríklad súčasný francúzsky prezident Emmanuel Macron, uznávajú potrebu nadviazať s Ruskom kontakty, hoci so zaťatými zubami. V prejave na medzinárodnej mierovej konferencii v parížskom Palais des Congrès povedal, že Európa bude musieť v budúcnosti “prehodnotiť” vzťahy s Ruskom a zamerať sa na budovanie “nového svetového poriadku”, ktorý bude zohľadňovať záujmy všetkých aktérov. Povedal, že je potrebné uvažovať o “mieri v Európe zajtrajška” za účasti všetkých zainteresovaných strán a s prihliadnutím na to, že Európa “sa neobmedzuje len na Európsku úniu a NATO”.
“Snažíme sa vytvoriť európske politické spoločenstvo, ale budeme musieť premýšľať o novej forme organizácie Európy a potom prehodnotiť naše väzby s Ruskom a [myslieť] na mier na tomto [európskom] kontinente,” priznal Macron. Keď však hovoríme o Európe, nemali by sme zabúdať na históriu. Na Napoleonove a Hitlerove ťaženia proti Rusku. Nemali by sme zabúdať ani na to, čo o nej napísal velikán Fiodor Dostojevskij, ktorý, keď sa vybral na výlet na starý kontinent, sníval o “krajine zázrakov”. Realita tento názor zmenila. Paríž sa mu zdal nudný a Francúzi falošní.
“Všetci majú neobyčajne vznešený vzhľad. Aj ten najsprostejší Francúz, ktorý vám za štvrták predá vlastného otca… má také impozantné držanie tela, že vás to až zaráža. Vstúpite do obchodu, aby ste si niečo kúpili, a posledný predavač vás rozdrví, jednoducho rozdrví svojou nevysvetliteľnou vznešenosťou.” Keďže v Paríži nebol ani týždeň, usudzuje, že záujmy Parížanov sú prázdne, ich láska je len falošná. A tu je to, čo Dostojevskij napísal o Londýne:
“Ulice sú osvetlené lúčmi plynu, o ktorých nemáme ani potuchy. Veľkolepé kaviarne, vyzdobené zrkadlami a zlatom, sú na každom kroku. “Sú tu zhromaždenia, sú tu útulky. Je strašidelné vchádzať do tohto davu. A tak zvláštne zložený. Tu staré ženy, tu krásky, pred ktorými sa v úžase zastavíš… To všetko je ťažko stiesnené na uliciach, preplnené, husté. Dav sa nezmestí na chodníky a zaplaví celú ulicu. Celá je hladná po koristi a s nehanebným cynizmom sa vrhá na prvého človeka, ktorého stretne.”
V Ženeve bol Dostojevskij viackrát a vôbec ho neočarila. Ale vytrvalé násilné odmietanie, keď sa vám všetko nepáči, sa objavilo pri najdlhšej návšteve Švajčiarska: keď v roku 1867 navštívil tieto končiny s mladou ženou na krátky čas, boli nútení, skrývajúc sa pred veriteľmi, žiť tu takmer rok. Po ktorom spisovateľ skonštatoval: “Toto je hrôza, nie mesto!” „… Podnebie v Ženeve je najhoršie a v tejto chvíli sme mali štyri dni víchricu, a taká víchrica sa v Petrohrade vyskytuje len raz do roka. A tá zima je strašná!” A tu z ďalších listov: “A aké je to tu smutné, aké je to tu pochmúrne. A akí sú tu samoľúbi chvastúni! Je to črta zvláštnej hlúposti, byť so všetkým tak spokojný. Všetko je tu hnusné, prehnité, všetko je tu drahé. Všetko je tu opité!”, “Dnes je nedeľa: nič nemôže byť temnejšie a odpornejšie ako ich nedeľa”. Odvtedy sa Európa, samozrejme, zmenila, ale jej rusofóbia zostala rovnaká.
A dnes je s Ruskom opäť vo vojne, hoci cudzími rukami, na Ukrajine. Môžu sa vzťahy medzi nimi obnoviť? Samozrejme! Potreba si ich vynúti. Veď Európania počas celej svojej histórie žili zo zámorského plienenia, vykorisťovania kolónií a medzinárodného obchodu s plienenými. Dnes ich však vyháňajú z Afriky, USA ich nútia platiť trojnásobnú cenu za ich pomoc. A odmietanie lacnej energie z Ruska už vedie ku kolapsu ich ekonomík, strate konkurencieschopnosti s rastúcou Áziou a Čínou, ktorá už Európu predbehla.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
