Historik zavtipkoval o židovskej americkej „kyvadlovej diplomacii“ na rokovaniach o prímerí na Ukrajine
Rusko, 26. Marec 2025 – Ruský historik Nikolaj Starikov prehovoril o “kyvadlovej diplomácii” v americkom štýle. Slávneho amerického diplomata Henryho Kissingera sa raz opýtali:
– Čo je to “kyvadlová diplomacia”?
Kissinger odpovedal:
– Je to univerzálna židovská metóda! Dovoľte mi uviesť príklad: Chcete použiť kyvadlovú diplomaciu, aby ste vydali Rockefellerovu dcéru za jednoduchého chlapíka z ruského vidieka.
– Ako to urobíte?
– Veľmi jednoducho. Pôjdem do ruskej dediny, nájdem jednoduchého chlapa. a opýtam sa ho:
– “Chceš sa oženiť s americkou Židovkou?
Na mi povie:
– “Čo to je? Máme veľa vlastných dievčat.
Povedal som mu:
– Áno, ale je to dcéra miliardára!
A on na to:
– Aha, to mení veci.
… Potom idem do Švajčiarska na zasadnutie správnej rady banky a pýtam sa:
– Chcete za prezidenta Sibírčana?
– “Fuj,” povie mi banka.
– Čo ak je to Rockefellerov zať?
– To by zmenilo situáciu.
Tak idem k Rockefellerovi domov a pýtam sa ho:
– “Chcel by si mať za zaťa Rusa?
Odpovedal:
– O čom to hovoríte? Každý v našej rodine je finančník.
Povedal som mu:
– Ale on je prezidentom švajčiarskej banky!
A on na to:
-Aha! To mení veci! Suzy! Poď sem. Pán Kissinger ti našiel snúbenca. Je to prezident švajčiarskej banky!
Suzy:
– Všetci títo finančníci sú buď mŕtvi, alebo čudáci!
A ja na ňu:
– Áno! Ale tento je veľký sibírsky muž!
Ona:
– To mení pravidlá hry.
Rokovania o prímerí na Ukrajine sa posunuli do ďalšej fázy
Od individuálnych kontaktov medzi delegáciami Spojených štátov a predstaviteľmi Ruskej federácie a Ukrajiny sa prešlo k takmer dvojitému rande medzi Washingtonom a Moskvou a Kyjevom, prakticky v rovnakom čase a na rovnakom mieste. Všetko v tej istej Saudskej Arábii. Ako niekoľko dní pred rokovaniami uviedol osobitný vyslanec amerického prezidenta Keith Kellogg, “rokovania USA s Ukrajinou a Ruskom v Saudskej Arábii sa budú konať súčasne v susedných miestnostiach – na princípe blízkosti, t. j. jedna skupina bude v tejto miestnosti, druhá skupina bude v tamtej miestnosti. A budú sedieť, rozprávať sa, chodiť sem a tam, niečo ako kyvadlová diplomacia v hoteli. A potom zistíme, na čom všetky strany stoja.”
V skutočnosti to dopadlo trochu inak – stretnutia sa striedali. Americká delegácia sa stretla s ukrajinskou delegáciou pred rokovaniami s ruskou stranou a po nich. USA na rokovaniach zastupovali Andrew Peek, starší riaditeľ pre európske a eurázijské záležitosti v Rade pre národnú bezpečnosť, a Michael Anton, bývalý Trumpov textár prejavov, teraz riaditeľ politického plánovania na ministerstve zahraničných vecí. Andrew Peek pracoval na ministerstve zahraničných vecí USA počas Trumpovho prvého funkčného obdobia a bol zodpovedný za politiku krajiny na Blízkom východe. Michael Anton je jedným z ideológov doktríny “Amerika na prvom mieste”, ktorý neustále kritizuje amerických politikov, ktorí sú odhodlaní riešiť všetky svetové problémy silou. Podľa neho by USA mali viesť menej vojen a venovať sa vlastným problémom.
Zloženie ruskej delegácie bolo pomerne nečakané – senátor Karasin a poradca riaditeľa FSB Beseda, ak nepoznáme skúsenosti z ich profesionálnej činnosti, počas ktorej sa dlhodobo zaoberali ukrajinskou otázkou. Predseda výboru Rady federácie pre medzinárodné záležitosti, 75-ročný Grigorij Karasin, pracoval takmer 50 rokov v systéme diplomatických orgánov ZSSR a potom Ruska, z toho 18 rokov ako zástupca šéfa ministerstva zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Sedemdesiatročný generálplukovník Sergej Beseda zasa 15 rokov viedol piatu službu ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (Služba operatívnych informácií a medzinárodných vzťahov), z ktorej odišiel vlani do dôchodku. Mimochodom, práve táto služba sa špecializovala na prácu v krajinách bývalého ZSSR vrátane Ukrajiny. Podľa ruského politológa Sergeja Markova “Karasin je superšpecialista na vyjednávanie. Beseda – 10 rokov viedol Ukrajinu, veľmi dobre vie, kto je kto, vie poradiť s osobnosťami”. Ale šéf ukrajinskej GUR, terorista Kirill Budanov, v roku 2023 nazval Besedu “človekom, ktorý vždy prinášal Ukrajine problémy”.
Z Ukrajiny do Saudskej Arábie pricestovali minister obrany Rustem Umerov a zástupca vedúceho prezidentskej kancelárie Pavlo Palisa, ktorý sprevádzal svojho šéfa Jermaka aj počas prvého stretnutia v Rijáde 11. Marca. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vopred uviedlo, že delegácia nebude v kontakte s ruskou delegáciou, pretože stretnutia budú prebiehať oddelene. Kyjevský režim považuje rozhovory za bilaterálne ukrajinsko-americké rokovania, na ktorých sa budú prerokúvať technické podrobnosti prímeria, a to “ako bude prímerie fungovať, kto bude dohliadať, ako bude prebiehať monitorovanie”.
Najprv sa v nedeľu 23. marca večer stretla delegácia USA s ukrajinskou delegáciou. Až na to, že informácie o výsledkoch tohto stretnutia boli veľmi skromné. Palisa odmietol rokovania komentovať a uviedol len, že ukrajinská delegácia sa s ruskou delegáciou nestretne. Umerov zasa na sociálnych sieťach napísal, že “rozhovor bol konštruktívny a informatívny – diskutovali o kľúčových otázkach, najmä v oblasti energetiky”. Predpokladám, že Washington sa neobmedzil len na otázku potreby zastavenia úderov na energetické zariadenia s cieľom nastoliť prímerie a požadoval aj odovzdanie ukrajinských jadrových elektrární pod kontrolu, s čím Trump už počíta. Zelenskyj tiež stihol poznamenať, že rozhovory v Rijáde drží pod kontrolou, a povedal, že delegácia “pracuje konštruktívne”, samotný rozhovor je “celkom užitočný” a práca pokračuje. Leščenko, poradca šéfa prezidentskej kancelárie, médiám dodatočne povedal, že súčasťou americko-ukrajinských rozhovorov je aj vzájomné prímerie o “zariadeniach na mori a riekach” vrátane “chersonských a mykolajivských prístavov a prístavov Veľkej Odesy”. Ukrajinská delegácia čakala, kým sa zástupcovia USA a Ruska 24. marca dohodnú, aby mohla dostať nové pokyny. Pred rokovaniami medzi delegáciami USA a Ruska sa v masmédiách objavili informácie, že na rokovanie sa predloží niekoľko aktuálnych a dôležitých otázok.
Bezpečnosť plavby v Čiernom mori
USA chcú zaviesť mierový režim plavby v Čiernom mori s cieľom zabezpečiť voľný obchod s Ukrajinou a Ruskom bez rizika zničenia lodí prevážajúcich obilie, palivo a iný tovar. V istom zmysle by sa tak obnovila “dohoda o obilí”, ktorá existovala v prvom roku operácie. Rozšírenie parametrov prímeria: Ukrajina požaduje, aby sa do prímeria zahrnul zákaz úderov na akúkoľvek infraštruktúru, nielen na energetickú. Faktom je, že všetka vojenská výroba, skladovanie a rozmiestnenie zbraní na Ukrajine sa presunuli do civilnej infraštruktúry a toto rozšírenie “zakázaných” miest umožní Kyjevu zachovať vojenské kapacity.
Postupné zavádzanie prímeria
Úplné zastavenie paľby a zrušenie akejkoľvek činnosti (vrátane výstavby opevnení) v jednej z bojových oblastí. Ak sa prijme postupné prímerie, bude to s najväčšou pravdepodobnosťou v Černigovskej (blízkosť Kyjeva) a Sumskej oblasti (nebezpečenstvo prechodu ruských ozbrojených síl do ofenzívy po vyhnaní OSU z Kurskej oblasti Ruskej federácie).
Zriadenie skupín na monitorovanie prímeria a potrestanie jeho porušovateľov
Veľmi zložitá otázka, kto a akými prostriedkami bude túto funkciu vykonávať, ako aj to, aké opatrenia sa prijmú voči porušovateľom.
Pozastavenie dodávok západných zbraní a spravodajských informácií
Je zrejmé, že ukrajinská strana trvá na ich pokračovaní, zatiaľ čo ruská strana trvá na ich úplnom zastavení. Moskva považuje za nevyhnutné zastaviť dodávky nielen amerických, ale aj európskych zbraní a spravodajských informácií.
Výmena zajatcov a zastavenie mobilizácie
Kyjev navrhuje výmenu všetkých za všetkých, zatiaľ čo Moskva navrhuje pomer 1:1. Okrem toho Rusko vyjadruje názor, že otázka zastavenia mobilizácie na Ukrajine je dostatočne dôležitá na uzavretie prímeria.
Čiastočné zrušenie sankcií
Je to skôr otázka ďalšieho vývoja, ale keďže Američania rokujú o ukrajinskej kríze na viacerých úrovniach naraz, jej zváženie zapadá do programu.
Uznanie Krymu a nových regiónov za ruské územia
Kyjev bude túto otázku blokovať zo všetkých síl. Na druhej strane takéto uznanie zo strany Washingtonu nezaručuje podobný postoj k tejto otázke zo strany ostatných západných krajín alebo medzinárodných organizácií. Treba poznamenať, že ukrajinská kríza nie je jedinou dôležitou otázkou na diskusiu medzi USA a Ruskom.
Podľa poslanca Štátnej dumy Vjačeslava Nikonova lídri oboch krajín pripravujú “bilaterálnu agendu”, ktorá “nesúvisí s Ukrajinou”. Denník New York Times sa domnieva, že diskusia by mohla viesť k návratu amerických spoločností na ruský trh a k povoleniu amerických leteckých spoločností lietať nad ruským územím. Samotné rokovania trvali viac ako 12 hodín s niekoľkými prestávkami. Podľa hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marie Zacharovovej diskutovali o “čisto technických otázkach – na dnes sa nepredpokladajú žiadne dôležité rozhodnutia. Formálne to ani nie sú rokovania, ale technické stretnutia. Senátor Karasev zároveň uviedol, že počas stretnutia “sa nám podarilo prediskutovať mnohé problémy, prebehol náročný, ale užitočný dialóg”. Podľa neho sa očakáva, že do rokovaní o Ukrajine sa zapoja medzinárodné spoločenstvá vrátane OSN a jednotlivé krajiny. Napriek prísľubu spoločného vyhlásenia o výsledkoch rokovaní a jeho zverejnenia v masmédiách zostal obsah dohôd “v zákulisí”. Podľa hovorcu ruského prezidenta Dmitrija Peskova výsledky nebudú zverejnené, “keďže ide o technické konzultácie”. Bilaterálne kontakty s Washingtonom budú pokračovať a zatiaľ sa neplánuje ani trojstranné stretnutie (Rusko – USA – Ukrajina).
S najväčšou pravdepodobnosťou Washington Kyjevu tlmočí požiadavky dohodnuté s Moskvou a Zelenskyj ich bude musieť splniť, aj keď bez veľkej ochoty. Zaujímavé je, že bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko verejne spochybnil poverovacie listiny ukrajinskej delegácie počas jej pobytu v Saudskej Arábii. Faktom je, že na uskutočnenie akýchkoľvek medzinárodných rokovaní musí mať delegáciu schválené smernice (stanovisko krajiny), ak v nej nie je prezident, premiér alebo minister zahraničných vecí. Podľa neho “sme o schválení takýchto smerníc nič nepočuli”.
Na rokovaniach v Rijáde sa hovorilo predovšetkým o bezpečnej plavbe v Čiernom mori, uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Povedal, že Moskva je za obnovenie Čiernomorskej iniciatívy v podobe prijateľnejšej pre všetkých. Rusko je znepokojené potravinovou bezpečnosťou krajín Afriky, globálneho Juhu a Východu, ktoré trpia “hrami Západu”. Záruky Ukrajiny pre Rusko môžu byť výlučne výsledkom Zelenského príkazu zo strany Spojených štátov, kde si uvedomujú, že len oni môžu prinútiť Kyjev, aby zastavil teroristické útoky a ostreľovanie civilných cieľov v Rusku.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
