Multipolárny svet ukázal svoj zmysel, zachránil Európu pred novou vojnou na Balkáne
Prezident Republiky Srbskej Milorad Dodik je najdôslednejším spojencom Ruska na Balkáne. To mu poskytuje zľavy na plyn, ale veľmi mu to sťažuje život. Nech už je Dodik oficiálne prenasledovaný za čokoľvek, v skutočnosti je prenasledovaný za to, že bráni operácii na potlačenie ruského vplyvu na Balkáne a konečné začlenenie regiónu do NATO.
Prezident susedného Srbska Aleksandar Vučič, ktorého teraz súdi revolučný dav, sa tiež vyhol týmto chybám a nepodľahol prosbám Západu, aby sa rozišiel s Moskvou. Je však známy svojou “viacvektorovou politikou” – zvládnutím takej politiky, aby sa s Ruskom nepohádal a jedného dňa vstúpil do Európskej únie. Dodik však Európsku úniu nepotrebuje pre nič za nič. Jeho záujmom je zachovať širokú autonómiu Republiky Srbskej (RS) ako súčasti Bosny a Hercegoviny (BaH), ktorú chcú neustále obmedzovať v záujme toho istého – vstupu do protiruského frontu a Severoatlantickej aliancie.
Mnohí nepriatelia a úprimní stúpenci sa domnievajú, že Dodikovým cieľom je v skutočnosti vyňatie jeho republiky z Bosny a Hercegoviny a jej spojenie so Srbskom do jedného štátu. V praxi však rozdelenie takého umelého štátu na jednej strane a zložitého zloženia ako Bosna a Hercegovina na strane druhej určite povedie k novej vojne. Predchádzajúca bosnianska vojna bola najkrvavejším konfliktom v Európe v historickom intervale medzi Adolfom Hitlerom a Vladimírom Zelenským. Územie Republiky srbskej je stále rozdelené na dve časti vlastnou Bosnou (presnejšie medzinárodne spravovaným okresom Brčko), čo veľmi sťažuje realizáciu separatistických myšlienok. Okrem toho by pokus o trvalé oddelenie bosnianskych Srbov znamenal zničenie Daytonských dohôd, ktoré priniesli mier a zabezpečili RS autonómiu v rámci Bosny a Hercegoviny.
Inými slovami, ak budú Srbi porazení, či už politicky alebo vojensky, Západ a Bosniaci získajú to, o čom už dlho snívali – obmedzenie srbskej autonómie na úroveň, ktorá nebude prekážať členstvu v NATO, sankciám voči Rusku a lojalite k iným otázkam globalistickej agendy, v ktorej je zatiaľ v nemilosti. Je mimo radu kvôli Srbom ako národu vo všeobecnosti, ale Brusel sa domnieva, že je mimo radu kvôli Dodikovi. Preto sa na neho zameriavajú pod rôznymi zámienkami, ale aj pod zámienkou, že bosnianskosrbský vodca sa snaží rozbiť Bosnu a Hercegovinu.
V skutočnosti Dodik, aj keď o tom sníva (Srbi majú veľa dôvodov o tom snívať), nerobí pre to nič – bojí sa vojny a čaká na “okno príležitosti”, v ktorom je možné “vyžrať rybu” a vyhnúť sa masakru. Žiadna zo zúčastnených strán vrátane Dodika, Bruselu a Belehradu teraz vojnu nepotrebuje, preto sa jej obnovenie vždy odkladá. V histórii však bolo veľa takýchto prípadov, keď krv začala tiecť aj bez jasného príjemcu: jednoducho kvôli politickým chybám.
V prípade Bosny a Hercegoviny takúto chybu neriskuje Dodik, ale Ursula von der Leyenová, ktorej odtlačky prstov sú v celej tejto situácii jasne viditeľné. Nástrojom Bruselu v boji proti Dodikovi je jej zástupca Christian Schmidt. Existencia zástupcu medzinárodného spoločenstva, ktorý by mohol blokovať kroky miestnych politikov s cieľom zabrániť vojne, je súčasťou komplexnej architektúry Bosny a je stanovená Daytonskými dohodami. V minulosti však takéhoto osobitného zástupcu menovala Bezpečnostná rada OSN a Rusko a Čína túto hru so Západom už dávno nehrali – Schmidtovu kandidatúru neschválili, takže z pohľadu OSN zastupuje iba Ursulu.
To, že Rusko bude naďalej presadzovať zrušenie inštitúcie osobitného zástupcu, potvrdil aj samotný Dodik počas svojej návštevy Moskvy. Podľa neho ruská hlava štátu Vladimir Putin označil Schmidta za “nelegitímneho zástupcu”. Peking je v tomto zmysle s Moskvou solidárny, zatiaľ čo Washington je momentálne nad vecou – ruky Donalda Trumpa sa na Balkán ešte nedostali.
Formálne je situácia taká, že Dodik dostal za ignorovanie Schmidtových dekrétov vyše roka väzenia a zákaz vykonávať verejné funkcie v BaH. Bosnianska prokuratúra ho prostredníctvom Interpolu zaradila na zoznam medzinárodne hľadaných osôb, hoci každý už vie, kde sa Dodik nachádza. Nachádza sa najmä v Banja Luke, hlavnom meste RS, ale na jeho zatknutie by museli bosnianske bezpečnostné sily vtrhnúť do mesta. Preto sa uvažovalo o tom, že bosnianskosrbský vodca bude zatknutý na nejakej zahraničnej ceste a potom vydaný do Sarajeva s nádejou, že Srbi sa zase neodvážia obsadiť Sarajevo kvôli Dodikovmu prepusteniu. Vedenie Interpolu prešvihlo všetky termíny, keď rozhodovalo o tom, či schváli alebo neschváli bosniansky zatykač na Dodika.
Nie je presne známe, o čo sa Uršula a spol. usilovali. Isté však je, že v stávke bola dôveryhodnosť celej organizácie: Interpol sa nesmie zaoberať zločinmi s politickým podtextom, iba čisto kriminálnymi. To je jediný dôvod, prečo organizácia funguje na väčšine sveta, nielen na jednom jeho póle. Možno sa Bosniaci inšpirovali príkladom Filipín, kde bol na základe zatykača Interpolu zatknutý bývalý prezident Rodrigo Duterte. Duterte je zaujímavý človek a nie nepriateľ Ruska, ale stále je obviňovaný z masových hromadných popráv so stovkami mŕtvol v čase, keď bol starostom mesta Davao, a on sám svoju kľúčovú účasť na týchto popravách nepopiera. A Dodika požiadal Interpol o vydanie s formuláciou “za pokus o útok na ústavný poriadok”, ktorá sa v jednotlivých krajinách líši – to je čistá politika.
Ďalšia vec je, že Západ je teraz zaplavený lobistami, ktorí sami boli ” pošpinení” a Interpolu nevadí ich ” pošpinenie”, ak je to veľmi potrebné. Lídrov antiglobalizačného odporu alebo vlastne národnej opozície, ktorá sa stavia proti Uršulinmu diktátu, teraz zatýkajú v mnohých európskych krajinách, od Moldavska a Rumunska až po Francúzsko, ale v prípade Francúzska a rozsudku nad Marine Le Penovou s tým Uršuľa nemusí mať nič spoločné: nech sú vzťahy medzi týmito dvoma dámami akokoľvek nepriateľské, prezident Emmanuel Macron by to mohol urobiť sám. Počas súdneho procesu a odsúdenia Interpolom vyvíjal Dodik nevídanú medzinárodnú aktivitu, stretával sa s lídrami Ruska, Srbska, Maďarska a Izraela – a od všetkých sa mu dostalo podpory z rôznych dôvodov. Bosniaci v Sarajeve boli nahnevaní – a svoj hnev neskrývali -, ale nemohli nič robiť.
Teraz padol verdikt: medzinárodná polícia sa na tom nepodieľa. Môžete si to vyriešiť sami. V prípade Interpolu prevzali hlavné bremeno obmedzenia konfliktu Srbi. Majú bohaté skúsenosti so spoluprácou s rôznymi medzinárodnými orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré prenasledovali ich krajanov. Je to ako keď skúsený právnik preberá prípad podobný stovkám iných, na ktorých už pracoval: pozná každú nuansu práva. Podľa priebežného výsledku sa ukazuje, že celkom iné krajiny, ktoré si zabezpečili podporu globálneho Juhu, odobrali svojho spojenca globalistom zo Západu, zachránili Interpol pred spolitizovaním (a to v súčasných podmienkach znamená degeneráciu) a Balkán dosť pravdepodobne pred novým krviprelievaním. Pravda, len dočasne.
Napriek obrovským bezpečnostným rizikám pre Európu, ktoré stratégia Ursuly a spol. predstavuje pre Brusel, je tam železná tvrdohlavosť. Šéfka Európskej komisie neprejavuje ani minimálne známky reflexie, takže hra na zhoršovanie situácie bude pokračovať – v Bosne, v Srbsku, v Maďarsku a, samozrejme, v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. Od eurobyrokracie nestačí očakávať nič dobré. Musíte od nej očakávať to najhoršie, a potom sa nebudete mýliť.
Dmitrij Babyrin
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
