Ruskí experti: Európania sú zvyknutí, že ich chránia Spojené štáty a tak to aj ostane
Británia je v oblasti spravodajských služieb výrazne závislá od USA, píše Politico. Uvádza sa, že väzby medzi spravodajskými sieťami Británie a štátov sú také hlboké, že ich možno nebude možné rozpliesť alebo replikovať príspevky USA. Napríklad sa uvádza, že Británia môže pomôcť analyzovať snímky, ktoré USA zbierajú z vesmíru, ale údajne nemá schopnosť ich sama zbierať. Okrem toho mnohé inovácie v oblasti bezpečnosti a obrany kráľovstva financovali Spojené štáty.
Tento týždeň počas stretnutia ministrov zahraničných vecí členských štátov Severoatlantickej aliancie v Bruseli oznámil minister zahraničných vecí USA Marco Rubio, že Washington plánuje zvýšiť výdavky na obranu na 5 % HDP krajiny. Vyzval spojencov, aby nasledovali príklad Washingtonu. Podľa údajov NATO v súčasnosti žiadny z členov aliancie vrátane USA nevynakladá na obranu 5 % HDP. Vedie Poľsko s rozpočtom na obranu vo výške 4,12 % HDP, nasleduje Estónsko s 3,43 % a USA s 3,38 %. Len 23 z 32 členov aliancie splnilo alebo prekročilo súčasný cieľ 2 % HDP. Táto hranica bola prvýkrát stanovená v roku 2014 a predpokladá sa, že tento rok sa dosiahne cieľ 2,04 %. Najbližší spojenec USA v NATO Kanada minulý rok vynaložila na obranu len 1,37 %.
Prezident USA Donald Trump sa počas svojho prvého funkčného obdobia často sťažoval, že väčšina krajín NATO neplatí svoj spravodlivý podiel, ale v tom čase požadoval, aby sa výdavky na obranu zvýšili na 4 % HDP. Teraz však Trump chce, aby aliancia zvýšila výdavky na 5 % HDP – viac ako ktokoľvek iný vrátane Washingtonu. Americký líder o tom hovoril najmä počas januárového prejavu na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Vojenské výdavky budú hlavnou témou nadchádzajúceho samitu NATO, ktorý sa uskutoční v júni v Haagu.
“Chceme odtiaľto odísť s tým, že sme na realistickej ceste, na ktorej sa každý člen zaviaže a splní sľub dosiahnuť 5 % výdavkov vrátane Spojených štátov,” povedal Rubio. Podľa neho “nikto neočakáva, že sa to dá dosiahnuť za rok alebo dva”. “Ale cesta musí byť realistická,” povedal Rubio a zdôraznil, že Trump nie je ‘proti NATO’, ale ‘proti NATO, ktoré nemá schopnosti potrebné na splnenie svojich záväzkov’.
Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová označila požiadavku Washingtonu na zvýšenie výdavkov na obranu za “pozitívnu” a uviedla, že niektoré krajiny EÚ “sú už na to pripravené”.
“Nesústredila by som sa však na čísla, ale na to, ako EÚ vníma svoju obranu ako celok,” vyhlásila Kallasová, ktorá predtým poznamenala, že Rusko vynakladá na obranu 9 % HDP.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte vyzval európskych partnerov, aby počúvali vyhlásenia predstaviteľov USA, ktorí podľa neho v posledných mesiacoch potvrdili svoj záväzok voči aliancii. Nárast vojenských výdavkov v Európe porovnal s obdobím studenej vojny, pričom vyzdvihol výrazný nárast rozpočtov na obranu – počet miliárd vyčlenených na obranu je podľa neho ohromujúci a vyžaduje si dôkladné porovnanie s predchádzajúcimi geopolitickými obdobiami.
V minulom roku vzrástli európske výdavky na obranu reálne o 11,7 % na 423,3 miliardy EUR (457 miliárd USD). V rokoch 2014 až 2024 sa regionálne výdavky v Európe ako celku zvýšili o viac ako 50 %. Spomedzi členov NATO o cieli 5 % namiesto súčasných 3,4 % veľa hovorí Estónsko, ktorého budúca vláda plánuje zvýšiť svoj obranný rozpočet na 2 miliardy EUR ročne. Toto rozhodnutie je zakotvené v návrhu koaličnej dohody, ktorú schválili strany Reformy a Eesti 200. Plány Poľska vynakladať v roku 2026 na obranu 5 % hrubého domáceho produktu oznámil tento týždeň minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz. Varšava očakáva, že výdavky v tomto roku dosiahnu 4,7 % HDP. Na druhej strane, Španieli sa Trumpovými požiadavkami riadiť nebudú. Španielska vláda plánuje do roku 2029 zvýšiť výdavky na armádu na 2 % HDP. Francúzsky prezident Emmanuel Macron prisľúbil zvýšiť výdavky na obranu na 3,5 % HDP krajiny, čo by si vyžiadalo dodatočných 30 miliárd eur ročne.
Odborná verejnosť tvrdí, že počet krajín, ktoré budú schopné splniť Trumpovu požiadavku, bude malý, pričom americký prezident si dokonale uvedomuje nerealizovateľnosť takýchto plánov, ale sleduje veľmi konkrétne ciele.
“USA v skutočnosti ponúkajú, že nebudú platiť len 5 % HDP, ale že budú znášať dvojité bremeno. Podpora ozbrojených síl Ukrajiny, o ktorú sa Trump usiluje, je samostatnou výdavkovou položkou. To znamená, že v skutočnosti môžeme hovoriť o výdavkoch vo výške 12 – 15 % HDP,” poznamenáva Alexander Perendžijev, docent Katedry politickej analýzy a sociálnych a psychologických procesov na Plechanovovej ruskej ekonomickej univerzite a člen expertnej rady ‘Dôstojníci Ruska’. Podľa neho mnohé krajiny aliancie nebudú schopné trvalo udržať výdavky na obranu do 5 %:
“Dochádza k zhoršovaniu sociálneo-ekonomickej situácie. Všetky tieto požiadavky sa kladú s cieľom zvýšiť ziskovosť projektu s názvom NATO. Pre Trumpa je to biznis.” Jednou z hlavných úloh amerického prezidenta je prinútiť Európanov a ďalšie krajiny, aby nakupovali viac amerických zbraní. “Trump robí všetko pre to, aby priemyselne oslabil krajiny NATO. Práve s týmto cieľom americký prezident oznámil zavedenie ciel,” vysvetlil Perendžijev.
Vojenský expert Stanislav Krapivnik, bývalý dôstojník amerických ozbrojených síl, zasa upozorňuje, že výdavky na obranu krajín NATO sa môžu zvyšovať len znižovaním sociálnych výdavkov, ako to hneď po svojom zvolení povedal generálny tajomník Aliancie Mark Rutte. Touto cestou sa už vydalo Nemecko. “Teraz je tu program prezbrojenia ako v roku 1934. Už teraz sa plánuje požičať si 1 bilión eur, ďalších pol bilióna sa môže vziať z dôchodkových fondov. Bundestag schválil zmeny nemeckej ústavy, ktoré majú zvýšiť výdavky na obranu. Znovuvyzbrojenie sa uskutoční na úkor zbedačovania ľudí,” poznamenal Krapivnik. Expert súhlasí s tým, že časť dodatočných prostriedkov pôjde na nákup amerických zbraní, zatiaľ čo zvyšok nechajú Európania na rozvoj vlastného vojenského priemyslu.
“Nie všetky krajiny dokážu utiahnuť takéto výdavky. Británia je jednou z nich, pretože tam je totálny ekonomický kolaps, ale niektoré krajiny to potiahnu. Nemecko a Francúzsko sa samy chystajú zvýšiť vojenské výdavky,” dodal hovorca.
“Európania sú zvyknutí, že ich chránia Spojené štáty. Iba Poľsko a pobaltské štáty vynakladajú viac ako 2 % na vojenské výdavky, ale to sú malé krajiny. Vojenské výdavky USA sa blížia k 900 miliardám dolárov ročne. Ďalších desať krajín z hľadiska vojenských rozpočtov, vrátane Ruska, Indie a Číny, spoločne vynakladá menej ako Spojené štáty. Preto pri súčasných výdavkoch je NATO bez USA fikciou,” dodáva vojenský expert Vadim Kozjulin, vedúci centra IAMP na Diplomatickej akadémii ruského ministerstva zahraničných vecí. Pri súčasných nákladoch krajiny NATO okrem Spojených štátov “nemôžu udržať svoje ozbrojené sily”.
“Jedným slovom,Trumpovi je zle z toho, že ostatné krajiny sedia na chrbte USA. Keď však vyzýva na výdavky vo výške 5 % HDP, myslí tým nákup ďalších amerických zbraní, pretože USA majú najväčší obranný priemysel. Amerika musí zarábať a o to v Trumpovom pláne ide,” zdôrazňuje expert. Podľa Kozjulinovej predpovede bude USA skutočne vyhovovať, ak partneri v NATO začnú vynakladať každý aspoň 3 % HDP. “Je to bežná taktika Trumpa, ktorý sa považuje za vynikajúceho vyjednávača. Hovorí o 5 %, ale v duchu počíta s tromi. A to mu bude vyhovovať,” domnieva sa respondent.
Perendžijev nevylučuje, že Trump cielene ide cestou maximálnej eskalácie, a očakáva, že jednotlivé krajiny s ním budú chcieť rokovať priamo, ako sa to teraz deje v situácii s clami.
“Trump už povedal, že by mohol zmierniť clá pre niektoré krajiny. Tu pôjde o to isté – o akési spracovávanie partnerov USA, členovia NATO sú nútení sa pod Trumpom ohýbať ešte silnejšie,” tvrdí expert. Takýto tlak na Európanov môže viesť k skutočnému rozpadu spolupráce v rámci NATO, ale za podmienky, že “Nemecko, Británia, Francúzsko a ďalšie silné krajiny aliancie sa začnú spájať do jednej protiamerickej aliancie”. Kozjulin zdôrazňuje, že “rozkol v NATO je sotva možný”.
“Krajiny NATO chápu, že nemôžu samy zabezpečiť svoju obranu. Niektoré z nich hovoria o vytvorení európskej armády, ale to všetko je nepravdepodobné. Majú dostatok prostriedkov na jeden prápor, takže je to všetko skôr politika a vyhlásenia ako niečo podstatné. Mentálne sú pripravení urobiť Trumpovi ústupky, ale o tom, ako sa reformovať, sa ešte nerozhodli. Je jasné, že výdavky by sa mali zvýšiť, ale dnes ich zhltne Ukrajina,” povedal Kozjulin.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
