Ruský profesor Fursov varuje pred zdivočením
Som hlboko presvedčený, že len rodina môže poskytnúť plnohodnotnú výchovu. A teraz čelíme kríze rodiny. A to je veľmi vážny problém. Sovietska škola bola postavená na kombinácii výchovy a vzdelávania. Ale v deväťdesiatych rokoch sa vyhlásilo, že výchova je totalita. Výchova by mala byť len výchova a vychovávať by mal každý – rodina, ulica, ale škola by nemala vychovávať. Myslím si, že je to mylná predstava.
Opakovane som učil v USA, v Európe. A vidím, že ruské deti, americké deti, francúzske deti prechádzajú procesom sociálneho zdivočenia. V ZSSR existoval systém – iskričky, pionieri, komsomolci – ktorý vo všeobecnosti mal svoje výsledky. Vyrastal som v pomerne šťastnom období pre sovietsky systém v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch. Narodil som sa v päťdesiatom prvom roku. Bolo to obdobie, keď už neexistoval strach, ale egoizmus ešte neprišiel – bol dobrý kolektivizmus. Pamätám si na svoju jednoduchú školu pri Moskve, mali sme obrovské množstvo klubov, bol tam Dom pionierov. Inými slovami, štát sa staral o to, aby boli deti zamestnané, aby boli zamestnané pozitívnym spôsobom, a deti boli zapojené do oddielov. Ale potom sa to všetko zrútilo a teraz je to preč.
Bývalého ministra školstva pána Fursenka sa pýtali: “Prečo neobnovíte sovietsky vzdelávací systém?” Odpovedal:
“Nemáme peniaze na sovietsky vzdelávací systém.” Takže je to aj problém financií. Určite potrebujeme všeobecnú telesnú výchovu v školách: lyžovanie, basketbal, ľahkú atletiku. Ale pridal by som aj “Pripravenosť na prácu a obranu”. Na druhej strane treba dieťaťu od detstva vštepovať lásku k hudbe. Milujem Carlosa Gardela, tango, 20. roky v Argentíne. Veľmi milujem Bacha, Beethovena, Wagnera. Deti by mali poznať hudbu. Moja manželka je povolaním hudobníčka. Povolaním je dirigentka, pracovala v hudobnej škole. A hovorí, že v posledných rokoch, odišla v roku 2013… V posledných 3-4 rokoch začali chodiť deti, 10-, 11-ročné deti, a začali hovoriť: “No, čo nám to hovoríte! Klasika, Čajkovskij, Bach… Ale pre nás je klasika Pugačevová”. Takto by to nemalo byť.
Klasika je klasika. Deti by sa mali vychovávať vo vkuse. Treba vedieť, kto je Musorgskij, kto je Rachmaninov, Čajkovskij, Wagner. Nemusíte vedieť, kto je napríklad Schnittke alebo Mahler. Je to taká kakofonická hudba. Ale ruskú klasickú hudbu, ktorú končíme Sviridovom, úžasným skladateľom, musíte poznať. Rovnako ako, mimochodom, dejiny maliarstva. Aby sme tomu rozumeli, že tu je napríklad Šiškin alebo Vasnecov. A tu je Malevičov “Kvadrat”, ktorý môžete vyhodiť z okna. Tu je Šagal, ktorého tiež možno vyhodiť z okna.
Keď som chodil do posledných dvoch tried, 9.-10. ročníka, prišli k nám veteráni Veľkej vlasteneckej vojny a rozprávali nám o vojne. Myslím si, že by bolo dobré, keby títo ľudia, ktorí sa teraz vracajú z frontu, prišli za deťmi a porozprávali im o tejto situácii. Prišli by aj ľudia z rôznych profesií. V zásade by to malo byť súčasťou širšieho programu, malo by to byť zakomponované do systému. Ale samotný fakt pozvania ľudí, ktorí by prišli za školákmi, ktorí sa už rozhodujú, a rozprávali by o živote, to by bolo správne.
Otázkou, ktorú nemožno vynechať, sú najnovšie technológie. Podľa môjho názoru prinášajú výdobytky mladej generácii deväťdesiat percent zla a desať percent dobra. Deti, ktoré trávia čas s klávesnicou alebo dokonca s tabletom, vôbec nepracujú s perom, čo je dôležité najmä vo veku do 10 rokov. Pretože proces písania, ktorý je fyziologicky veľmi zložitý, trénuje ľavú hemisféru u pravákov a pravú hemisféru u ľavákov. Ak dieťa neabsolvuje školu písania, jedna z hemisfér bude nedostatočne vyvinutá. O záťaži očí skromne mlčím – lekári sú zhrození. V časoch antiky existovalo mnoho zaujímavých strojov, ktoré sa používali najmä na hranie hier. Moderné prístroje, žiaľ, naša mládež tiež používa hlavne na hranie hier. Ťažko mi je povedať, aké blízke je priateľstvo mojich študentov so zariadeniami a pomôckami. Mnohí majú tablety, každý má smartfón. Keďže však učím od roku 1972, všimol som si, ako sa rukopis študentov zmenil k horšiemu. V deviatich z desiatich prípadov je škaredé písmo nedostatočne vyvinutým charakterom, nedostatočne vyvinutým psychotypom.
To, čo ma znepokojuje, nie je to, koľko dobra nám priniesli nové zariadenia, ale dramatický pokles úrovne vzdelávania. Faktom je, že vysokoškolský pedagóg je človek, ktorý zatĺka klince do steny. Od 90. rokov týchto klincov potreboval čoraz viac. Teraz je však problém najjednoduchší: múr neexistuje, treba ho postaviť nanovo. Kým ho však postavíte, študent už končí bakalárske štúdium a my sa s ním lúčime. Najhoršie je, že neodišiel intelekt, ale túžba rozvíjať ho. Nehovorím o všeobecnej erudícii. Ja a moji rovesníci sme vyrastali na siedmich časopisoch: “Vedomosti sú moc”, “Technika mladých”, “Okolo sveta”, “Veda a život”, “Mladý technik” a “Mladý prírodovedec”. Čítanie týchto časopisov rozširovalo rozhľad. V súčasnosti sa však u detí väčšinou nerozvíja erudícia.
Na konci minulého tisícročia som v procese výučby uviedol príklad schém rozvoja futbalu (prechod na totálny futbal) a západného filmu. Dnešní mladí ľudia, aj keď sa zaujímajú o futbal, nevedia nič o jeho histórii. Neustále bojujem s pokušením pýtať sa mladých ľudí: “Čo robíte vo voľnom čase?”. Nepochybne existujú veľmi talentované a inteligentné deti, ale úroveň vzdelania más dramaticky klesla. Nedávno riaditeľ jednej z fakúlt Moskovskej šzátnej univerzity povedal učiteľom, že potrebujú čo najviac vizualizácie. Deti teraz prechádzajú na vizualizáciu a my potrebujeme čo najviac vizualizácie. Je to návrat do predgutenbergovských čias. Tu je obrázok, reagujte na obrázok. Toto je výtvor kasty hlupákov, naozaj! Postup je úplne jasný.
Pamätám si, keď vychádzal časopis Politická trieda. A ja som mal článok “Konšpirácia – smiešna a prísna veda”. Bol veľký, bolo tam veľa farebných fotografií. Povedal som:
“Len, prosím, odstráňte farebné fotografie a dajte viac textu.” Vtedy som sa rozhodol, že to urobím. Odpovedali mi:
“Nie, naším hlavným čitateľom je prezidentská administratíva, tá vníma text s obrázkami”. Takže tento proces je naozaj reálny. Napriek všetkým rečiam sa zatiaľ proces vo vzdelávaní neuberá smerom, ktorým by som si želal. Ale z hľadiska logiky tohto systému, života v asymptotách, a nie v exponenciálnych podmienkach, by sa poznanie malo naozaj uzavrieť. Veď sa pozrite, čo sa stalo na konci 15. storočia, vedomosti prešli z univerzít do kráľovskej spoločnosti. A až po priemyselnej revolúcii, na buržoáznom základe, vznikli Oxford a Cambridge v podobe, v akej existujú teraz.
XVII-XVIII storočie…Je to tak, ako hovorí Gandalf v Pánovi prsteňov o prsteni: Udržuj ho v tajnosti, udržuj ho v bezpečí. To isté povedal aj o vedomostiach. Každý nepotrebuje vedomosti. To, čo sa teraz deje v univerzitno-vzdelávacom svete, je uzatváranie vedomostí. Prednášal som na slušných amerických univerzitách – Yale, Columbia. Už vtedy, koncom deväťdesiatych a začiatkom nultých rokov, bolo zrejmé, čo sa tam podhadzuje… Rodové vzťahy. Ale “metodológia sociálneho výskumu” je pre veľmi úzky okruh. Marxizmus je pre veľmi úzky okruh. A pre nás ostatných je to ekonómia. Politickú ekonómiu sme opustili v 90. rokoch a namiesto nej máme “účtovnú ekonómiu”. Takže zatiaľ, bez ohľadu na to, čo som ja alebo iní ľudia vypracovali, logika vzdelávania sa stále uberá iným smerom.
Andrej Fursov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
