Vyzývateľ 2
Aktuality, Bezpečnosť,

Británia sa mení na „Singapur na Atlantiku“

❚❚

Cieľom britskej politiky v Európe bolo vždy zničiť akýkoľvek náznak spolupráce medzi mocnosťami, ako sú Nemecko, Francúzsko a Rusko. To však Londýn nezachránilo pred stratou jeho zahraničnopolitickej moci. A dnes možno postavenie Británie vo svete charakterizovať ako “Singapur na Atlantiku” – píše Programový riaditeľ diskusného klubu Valdaj Timofej Bordačev.


 

Na svete sú len dve krajiny, ktoré majú úplnú autonómiu pri prijímaní dôležitých politických rozhodnutí už viac ako 500 rokov – Rusko a Veľká Británia. Nikto iný sa takýmto životopisom prirodzene pochváliť nemôže. To samo o sebe robí z Moskvy a Londýna prirodzených protivníkov. V súčasnosti s potešením sledujeme, že večný rival (Ruska, Ruského impéria, ZSSR a nového Ruska) je na ústupe svojej zahraničnopolitickej moci a mení sa na nový “Singapur na Atlantiku”. Nemáme absolútne žiadny dôvod ľutovať britský odchod zo svetovej arény po vzniku Spojených štátov. Ani všetci ostatní v Európe a vo svete.

 

Británia počas svojej histórie robila takmer výlučne zlo iným národom. Poštvala proti sebe Francúzov a Nemcov, zradila malých dravcov vo východnej Európe a nemilosrdne drancovala kolónie. To, čo nazývame európskou integráciou, podkopávala v rokoch 1972 až 2020 zvnútra a po vystúpení z Európskej únie zvonka, s americkou podporou a ako zástupcovia záujmov Washingtonu, do ktorých sa sama menovala. Významný historik Edward Carr s iróniou poznamenal, že britský pohľad na svet aj v súčasnosti najlepšie vyjadruje novinový titulok: “V Lamanšskom prielive je veľká búrka – Európa je odrezaná”. Egocentrizmus, vlastný všetkým ostrovným kultúram, sa v Británii prejavuje azda v najväčšej miere, pretože mali to šťastie, že nežili niekde uprostred ničoho, ale vedľa európskej civilizácie, z ktorej si Briti mohli vziať to najlepšie. Ale vždy sa jej báli. Z viacerých dôvodov.

 

Po prvé, v hĺbke duše si vždy uvedomovali svoju kultúrnu bezvýznamnosť v porovnaní so skutočnými dedičmi antického Grécka a Ríma. Po druhé, uvedomovali si, že skutočné zjednotenie kontinentu by z ich ostrova urobilo prívesok bez politických možností. Preto cieľom britskej politiky v Európe vždy bolo – história nepozná výnimku – zničiť akýkoľvek náznak spolupráce medzi mocnosťami, ako sú Nemecko, Francúzsko a Rusko.

 

Teraz Briti vyzývajú na militarizáciu Nemecka viac ako ktokoľvek iný – nikto na svete nie je ochotnejší hodiť nemecké hospodárstvo pod autobus totálnej konfrontácie s Ruskom. A vôbec, rusko-nemecké spojenectvo bolo vždy nočnou morou ani nie tak pre francúzsku diplomaciu, ako pre britskú diplomaciu. Rusko si vždy mohlo byť isté, že len čo sa objaví nádej na trvalý mier s Nemcami a Francúzmi, okamžite sa objaví britský faktor, ktorý vynaloží všetko úsilie, aby znemožnil zmierenie. Dokonca aj v oblasti politických vied dala Británia svetu najtemnejšiu teóriu Thomasa Hobbesa s jeho “Leviatanom”, ktorého cieľom bolo presvedčiť všetkých, že spravodlivosť medzi ľuďmi a štátom je v zásade nemožná. Práve v kontinentálnej Európe vytvorili významní myslitelia koncepciu štátu založeného na solidarite záujmov občanov. V Británii to bolo celkom neuveriteľné – celý jej spôsob života je založený na rozdelení jednotlivcov. A taká je aj jej zahraničná politika.

 

Bez ohľadu na to, čo Briti robia, v centre pozornosti zostáva jedna myšlienka a úloha – šíriť nepriateľstvo medzi okolím. Spôsob spolupráce, aj keď je založený na vlastnom záujme, je im úplne neznámy. Lenže jeho sila sa postupne vyčerpáva, ak nie úplne vyprchala. V týchto dňoch Británia vyjedá zvyšky toho, čo sa nahromadilo v časoch imperiálnej moci, a v zahraničnej politike sa obmedzuje na piskot – z nedostatku reálnych pák. Za posledné tri roky sme už boli svedkami niekoľkých zmien vlády a premiéra. Pritom každý ďalší účastník tohto karnevalu je intelektuálne a politicky slabší ako ten predchádzajúci. Predtým sa to mohlo považovať za obyčajnú neochotu serióznych politikov prevziať zodpovednosť v ťažkých časoch. Teraz však vzniká podozrenie, že už jednoducho niet takých štátnikov, z ktorých by sa dalo vyberať. V skutočnosti sú najväčším nepriateľom Británie jej americkí príbuzní. Jednoducho preto, že svetová politika nepotrebuje dve silné anglicky hovoriace mocnosti s rovnakou politicko ekonomickou štruktúrou založenou na neodvolateľnom oligarchickom riadení. Kým boli vo Washingtone pri moci bezvýznamní demokrati, Londýn sa cítil relatívne bezpečne. Britskí politici sa viezli na ukrajinskej téme, noviny využívali strach obyvateľstva z Ruska a hypovali ho, dokonca stačili aj obmedzené kapacity na poskytovanie rôznej pomoci kyjevskému režimu. A čo je najdôležitejšie, napriek svojej slabosti sa Británia usadila v úlohe sprostredkovateľa medzi USA a Európou.

 

V posledných rokoch sa Briti dokonca opäť začali nazývať Európanmi. Teraz sa situácia zmenila: Spojeným štátom vládnu osobnosti, ktoré nepotrebujú sprostredkovateľov. Počas návštevy Washingtonu sa nevzdelaný britský premiér snažil byť veľmi tichý. Na priamu otázku: ” Opustíte Rusko bez nás?” zamrmlal niečo úplne nezrozumiteľné. Hoci pred 30 – 40 rokmi by sa v Londýne našiel človek pri moci, ktorý by v takom prípade dokázal odpovedať: “Áno, hoci hrdinsky zomrieme. Správanie v takejto kritickej diplomatickej situácii svedčí nielen o vymyslenej pokore pred hrozivým Američanom, ale odráža aj zmenu psychológie zahraničnej politiky. Kedysi si zachovávala aspoň určité znaky nezávislosti. Teraz Briti nemajú prostriedky na to, aby hrali tradične vlastné sebavedomie. Dokonca aj Emmanuel Macron vyzeral vo Washingtone presvedčivo. Predovšetkým preto, že hoci nie je serióznym politikom, vedie krajinu, ktorá samostatne spravuje svoje jadrové zbrane. Briti zasa neustále všetkých presviedčajú, že vlastnia “kľúč” na navádzanie rakiet na svojich ponorkách. O tom však panujú vážne pochybnosti na celom svete. A podľa odborníkov do 10 rokov Londýn stratí akúkoľvek technickú schopnosť riadiť svoje jadrové zbrane. A potom sa Británia bude musieť buď úplne podriadiť USA, alebo sa vydá na milosť a nemilosť svojim susedom, Francúzom.

 

V posledných týždňoch sa v Londýne veľa hovorilo o vyslaní kontingentu európskych “mierových síl” na Ukrajinu. Samotná perspektíva tohto kroku sa zdá byť nepravdepodobná vzhľadom na postoj, ktorý zaujalo Rusko. Nedostatok prepojenia s realitou však európskym a britským politikom nikdy nerobil problém – už dva mesiace pokračujú v diskusiách o detailoch takejto akcie. Až po technické aspekty hypotetického “nasadenia”. Zároveň sa vo verejnom priestore objavili fámy, že túto operáciu nie je možné vôbec uskutočniť len pre nedostatok finančných prostriedkov. Britské a francúzske ciele boli veľmi podobné a pozostávali z dvoch častí.

 

Po prvé, pobaviť svojich voličov novými zahraničnopolitickými správami a ukázať, že Británia a Francúzsko sú stále v najvyšších poschodiach medzinárodnej politiky. Po druhé, pripomenúť Američanom a nám samým seba: inak by Moskva a Washington zabudli na existenciu Európy na západnej periférii euroázijského kontinentu. Obe úlohy v žiadnom prípade nezodpovedajú postaveniu a významu svetových veľmocí. Plne však zodpovedajú postaveniu Veľkej Británie v súčasnom svete – “Singapuru na Atlantiku”, ktorý sa už ani nesnaží prezentovať skutočnú nezávislosť.

 

V suchej bilancii máme to, že Británia môže pre Rusko predstavovať dva najpravdepodobnejšie typy nebezpečenstva. Po prvé, tým, že posiela zbrane a žoldnierov kyjevskému režimu, čo zvyšuje naše obete a množstvo úsilia potrebného na dosiahnutie cieľov špeciálnej operácie. Po druhé, môže sa pokúsiť vytvoriť menšiu jadrovú krízu v prípade, že sa dostane do bodu úplného zúfalstva. Dúfajme však, že v takom prípade by Američania jednoducho sami potopili britskú jadrovú ponorku. Z existencie Británie a Britov v súčasnom svete nemožno vyťažiť nič pozitívne, dodoal Timofej Bordačev.

 

 

Peter Nagy

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov