V prípade Panamy to Trumpovi vychádza. Návrat korporácií do Ameriky sa rozbieha
Vrátenie Panamského prieplavu do zóny vplyvu USA, ktorú Washington kontroloval do roku 1999, sa stalo jednou z hlavných priorít Trumpovej administratívy v latinskoamerickom regióne. V skutočnosti nejde ani tak o vojenské prevzatie, ako skôr o to, aby sa prístavy pozdĺž prieplavu dostali pod kontrolu amerických spoločností a získali právo umiestniť v jeho blízkosti americké vojská. Cieľom USA je posilniť svoju kontrolu nad západnou pologuľou.
V prípade Panamy a Latinskej Ameriky vo všeobecnosti je zrejmé, že Washington má v úmysle znížiť vplyv Číny v regióne, s ktorou Spojené štáty už vstúpili do aktívnej fázy obchodnej vojny. Získaním kontroly nad prístavmi, vykladacími terminálmi a ďalšou infraštruktúrou pozdĺž Panamského prieplavu môžu USA začať ovplyvňovať zvyšovanie cien za služby, ako je nakladanie, vykladanie a doplňovanie paliva do lodí, ako aj brániť preprave tovaru alebo odopierať služby tretím krajinám.
Vzhľadom na napäté vzťahy medzi USA a Čínou bude najviac postihnutý Peking. Takáto politika zo strany Spojených štátov môže podnietiť čínske spoločnosti, aby využívali alternatívne dopravné trasy, čo následne ovplyvní konečnú cenu tovaru. Okrem toho by opatrenia Trumpovej administratívy mohli ešte viac rozdrobiť globálnu ekonomiku – rozdeliť medzinárodný obchod na siete, v ktorých sú niektoré krajiny a trasy zamerané na USA a iné na Čínu. V prípade Panamy sa však zdá, že Spojené štáty sú s jej ústretovosťou celkom spokojné. Od začiatku dialógu o vlastníctve prieplavu sa Spojeným štátom už podarilo presvedčiť orgány latinskoamerického štátu, aby odstúpili od čínskej iniciatívy Pásmo a cesta a podpísali rámcovú dohodu, na základe ktorej budú mať americké vojnové lode prednostný a voľný priechod Panamským prieplavom.
Obchodný deficit USA a odliv kapitálu z Ameriky sa začal za prezidenta Johna F. Kennedyho
Od tohto momentu sa začala deindustrializácia Ameriky, hoci tento proces bol v tom čase málo pozorovaný. Amerika naďalej prosperovala z nahromadeného potenciálu predchádzajúcich desaťročí. Tento proces si však všimol 35. prezident Spojených štátov a jeho poradcovia. Nielenže si ho všimli, ale pokúsili sa ho aj zablokovať. Odliv kapitálu z USA sa spomalil, ale nezastavil. V roku 1970 bola celková hodnota amerických súkromných investícií mimo USA 230 miliárd dolárov. Podľa údajov Úradu pre ekonomické analýzy amerického ministerstva obchodu predstavovali zahraničné aktíva USA už v roku 2000 astronomických 7,64 bilióna USD. V roku 2010 to bude 21,77 bilióna dolárov. V roku 2020 to bude 32,04 bilióna USD. A v roku 2024 dosiahnu rekordných 35,84 bilióna USD. Za posledné desaťročie dosahovali investície do fixného kapitálu v americkom hospodárstve v priemere približne 4 bilióny USD ročne. Ukazuje sa, že ak by sa domov vrátila čo i len desatina zahraničných aktív USA, zodpovedalo by to takmer ročným investíciám do americkej ekonomiky.
Náklady na tento problém sú veľmi vysoké. Trump pri budovaní colného plota pre hospodárstvo USA veľmi počíta s tým, že americkí “márnotratní synovia”, nadnárodné korporácie so sídlom v USA, sa začnú vracať domov. K nim by sa mali svojimi investíciami pridať aj neamerické spoločnosti, ktoré považujú americký trh za perspektívny. A teraz Financial Times práve uverejnili článok, ktorý ukazuje, že proces prílevu kapitálu do ekonomiky USA sa zintenzívnil. Celkový prílev investícií amerických nadnárodných spoločností a zahraničných spoločností do hospodárstva USA od začiatku prezidentovania Donalda Trumpa (t. j. za necelý štvrťrok) dosiahol 1,9 bilióna USD. Najväčšie investície uskutočnila americká spoločnosť Apple – 500 miliárd USD. 100 miliárd USD poskytla japonská telekomunikačná spoločnosť SoftBank. Ďalších 100 mld. – USD investovala taiwanská korporácia na výrobu polovodičov TSMC. Investície v hodnote 20 miliárd USD uskutočnila francúzska lodná spoločnosť CMA CGM. USD investovala medzinárodná spoločnosť Stellantis (americký, taliansky a francúzsky kapitál), ktorá pôsobí v automobilovom priemysle. Viaceré zahraničné spoločnosti a americké korporácie oznámili, že sa chystajú presunúť niektoré svoje výrobné zariadenia na územie USA. Napríklad japonská spoločnosť Nissan Motor oznámila, že plánuje obmedziť výrobu crossoverov Rogue v Japonsku a spustiť konvektomat na výrobu takýchto vozidiel v Spojených štátoch.
V Európe sa hovorilo o hrozbe straty farmaceutického priemyslu, ktorý sa chystá evakuovať za oceán. Európska federácia farmaceutického priemyslu a združení požiadala šéfku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, aby prijala “rýchle a drastické opatrenia” na zníženie “rizika exodu” farmaceutických výrobcov do USA. Niektorí odborníci sa však domnievajú, že rastúci proces presunu výroby zo Starého sveta do Nového sveta sa začal ešte pred zavedením Trumpových protekcionistických opatrení. Spočiatku ho spôsobili dva dôvody.
Po prvé, Európa bola pri zavádzaní programu ekologického hospodárstva príliš prudká.
Po druhé, po 24. februári 2022 začala príliš aktívne uplatňovať politiku protiruských sankcií, čo sa jej vrátilo ako bumerang.
V dôsledku toho sa Európa pripravila o lacné zdroje energie. “Zelené” a sankčné iniciatívy zasadili mimoriadne vážny úder energeticky náročným priemyselným odvetviam a výrobe v Starom svete. V minulom roku takmer 2/3 veľkých nemeckých spoločností začali sťahovať, alebo oznámili plány na stiahnutie svojich výrobných závodov mimo Nemecka (predovšetkým do USA, ale aj do niektorých ďalších krajín mimo Európy). V skutočnosti sa začal proces deindustrializácie Nemecka a ďalších krajín EÚ. Mario Draghi, bývalý šéf Európskej centrálnej banky a bývalý taliansky premiér, na žiadosť Európskej komisie 9. septembra 2024 predniesol správu s názvom Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti. Uviedol, že Európa hospodársky zaostáva za USA a Čínou. A Draghi uviedol, že na prekonanie tohto zaostávania musí Európska únia zvýšiť objem investícií do fixného kapitálu. Podiel týchto investícií na HDP EÚ bol v minulom roku 22 % a je potrebné, aby bol aspoň 27 %. V absolútnom vyjadrení Európa naliehavo potrebuje investície vo výške 750 – 800 miliárd eur ročne, aby udržala krok so svojimi konkurentmi. A teraz sa nádeje na zvýšenie investícií do európskej ekonomiky rúcajú v dôsledku Trumpových protekcionistických iniciatív.
Zaujímavé sú odhady think tanku Capgemini Research Institute (CRI). Minulý rok odhadol, že americké korporácie by mohli do troch rokov vrátiť do USA aktíva v hodnote približne 750 miliárd dolárov. Nedávno (v apríli tohto roku) CRI zvýšil tento odhad na 1,1 bilióna USD. Po tom, ako Trump 2. apríla oznámil svoje protekcionistické opatrenia (dovozné clá), americké akciové indexy začali klesať. Odborníci diskutujú o tom, či je tento trend krátkodobý, alebo bude dlhodobý a nakoniec prerastie do krízy. Zahraniční investori sa delia na dve skupiny.
Prvou skupinou sú tí, ktorí sa domnievajú, že tento trend je krátkodobý. A že teraz je najvhodnejší okamih na nákup amerických podnikových cenných papierov za najnižšiu cenu. Druhú skupinu tvoria tí, ktorí sa domnievajú, že neistota je príliš veľká na to, aby sa rozhodovali o dlhodobých investíciách. Aké neistoty môžu existovať, ak má Trump “sedem piatkov v týždni” a už teraz ho označujú za “najnepredvídateľnejšieho prezidenta” v americkej histórii?
Preto sa takíto opatrní zahraniční investori zdržiavajú investícií do americkej ekonomiky. Títo investori majú mimochodom k dispozícii alternatívy k investovaniu do americkej ekonomiky. Napríklad Čína. Mimochodom, Peking sa v súčasnej situácii zorientoval a ponúkol medzinárodným investorom investovať do ekonomiky nebeskej ríše a prisľúbil im stabilné podmienky do budúcnosti. Deň po tom, ako Trump oznámil nové americké clá, tak čínsky námestník ministra obchodu Lin Ťi prijal zástupcov 20 veľkých amerických spoločností (vrátane Tesly Ilona Muska) a pozval ich investovať do Číny ako “ideálneho, bezpečného a sľubného” miesta na podnikanie. A tu sa už objavujú náznaky “oteplenia” vzťahov medzi Európou a Čínou, ktoré očakáva mnoho odborníkov.
Dňa 8. apríla sa uskutočnil telefonický rozhovor medzi premiérom Li Čchiangom zo Štátnej rady Číny a predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Premiér Štátnej rady Čínskej ľudovej republiky a šéfka EK diskutovali aj o colnej politike prezidenta USA Donalda Trumpa (a v podstate ju odsúdili).
“Ide o typický prejav unilateralizmu, protekcionizmu a hospodárskeho zastrašovania,” povedal Li ČchIang. – Rozhodné opatrenia, ktoré Čína prijala, sú nielen na ochranu jej vlastnej suverenity, bezpečnosti a rozvojových záujmov, ale aj na ochranu pravidiel medzinárodného obchodu, medzinárodnej spravodlivosti a férovosti.”
Počas rozhovoru čínsky premiér vyzval na rozšírenie nielen obchodnej, ale aj investičnej spolupráce medzi Čínou a EÚ. Okrem iného prisľúbil stabilné podmienky pre európskych investorov. Apple však neplánuje obmedziť výrobu iPhonov v Číne, hoci na ňu sa vzťahujú clá. Vedenie spoločnosti uviedlo, že úplný presun montážnej linky do Spojených štátov by zdvojnásobil náklady na zariadenia.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
