Bezpilotné lietadlá v ruských ozbrojených silách: Typológia a bojové nasadenie
Bezpilotné lietadlá (UAV) sa stali kľúčovým prvkom moderného bojiska a ruská armáda v posledných rokoch výrazne investovala do ich vývoja a integrácie do svojich vojenských operácií. Medzi najdôležitejšie kategórie patria prieskumné a elektronické drony, ktoré zaisťujú zber informácií, zameriavanie cieľov a vedenie elektronického boja.
Prieskumné a elektronické drony
Orlan-10
Orlan-10 bol prvýkrát zavedený do výzbroje ruskej armády v roku 2010 a odvtedy sa stal jedným z najpoužívanejších prieskumných UAV. Dron má maximálnu vzletovú hmotnosť 18 kg, dokáže operovať vo vzduchu až 16 hodín a jeho maximálny operačný dosah je približne 120 km. Medzi jeho kľúčové vlastnosti patrí modulárna konštrukcia, ktorá umožňuje osadenie rôznymi senzormi vrátane elektrooptických kamier, infračervených detektorov a zariadení pre rádioelektronický prieskum. Orlan-10 bol široko využívaný v konfliktoch na Ukrajine av Sýrii, kde hral zásadnú úlohu pri koordinácii delostreleckých útokov.
Orlan-30
Modernizovaná verzia Orlanu-10, označovaná ako Orlan-30, bola do služby zavedená okolo roku 2020. Oproti svojmu predchodcovi disponuje vylepšenou optikou, laserovým zameriavačom a dlhším dosahom cez 150 km. Významne zvyšuje presnosť ruských delostreleckých a raketových úderov tým, že umožňuje priame označovanie cieľov. Lieta vo výškach až 5 km a jeho prevádzková autonómia umožňuje dlhodobé sledovanie nepriateľských pohybov.
Eleron-3 a Eleron-10
Eleron-3 bol zavedený do služby okolo roku 2013 ako ľahký prieskumný UAV určený na nasadenie v taktickom meradle. S maximálnym dosahom 25 km a výdržou vo vzduchu až 2 hodiny je ideálny na podporu menších vojenských jednotiek. Eleron-10 predstavuje jeho pokročilejšiu verziu s lepšou senzorovou výbavou a predĺženou výdržou. Tieto drony sa osvedčili najmä pri monitorovaní bojových línií v konfliktoch na východnej Ukrajine.
Forpost-R
Forpost-R je ruský variant izraelského UAV Searcher MkII, ktorý bol zaradený do výzbroje v roku 2019. S maximálnou vzletovou hmotnosťou 500 kg, dosahom cez 250 km a výdržou vo vzduchu až 18 hodín je určený pre strategický prieskum. Dron je vybavený pokročilými senzormi a umožňuje sledovanie rozsiahlych oblastí, čo ho robí kľúčovým prostriedkom ruských ozbrojených síl pri operáciách dlhého dosahu.
Granat-2 a Granat-4
Granat-2 a Granat-4 sú malé prieskumné drony navrhnuté na nasadenie v mestskom a zložitom teréne. Granat-2, ktorý bol zavedený do výzbroje v roku 2012, disponuje operačným dosahom 15 km a výdržou približne 2 hodiny. Novší Granat-4 má dolet 40 km a vydrží vo vzduchu až 4 hodiny. Sú používané predovšetkým pre rýchle takticko-prieskumné operácie, kde ich kompaktné rozmery a nízka hlučnosť umožňujú diskrétne sledovanie.
Tachion
Tachión je menší UAV zavedený do ruskej výzbroje v roku 2015. Medzi jeho hlavné prednosti patrí schopnosť operovať v extrémnych poveternostných podmienkach, vrátane arktických oblastí. Má dolet približne 40 km a vydrží vo vzduchu až 6 hodín. Tento dron je využívaný ako na vojenské účely, tak aj v civilných aplikáciách, napríklad pri monitorovaní infraštruktúry.
ZALA 421-16E a ZALA 421-08
Tieto drony boli vyvinuté spoločnosťou ZALA Aero, ktorá sa špecializuje na ľahké UAV s pokročilými optickými senzormi. Model ZALA 421-16E disponuje doletom 150 km a výdržou až 12 hodín, zatiaľ čo menšia ZALA 421-08 je určený pre krátkodobé operácie na taktickom bojisku. Vďaka tichému chodu a pokročilým systémom na prenos dát sú tieto drony efektívne pre vedenie skrytého prieskumu.
Bojové nasadenie prieskumných dronov
Prieskumné UAV hrajú kľúčovú úlohu v moderných vojenských arzenáloch, kde umožňujú efektívnejšiu koordináciu delostreleckých a raketových úderov. Orlan-10 a Orlan-30 boli široko využívané pri ruských vojenských operáciách na Ukrajine, kde zohrali zásadnú úlohu pri detekcii nepriateľských pozícií a ich následnom ostreľovaní. Forpost-R a ZALA drony sú využívané pre strategický prieskum a zhromažďovanie spravodajských informácií na dlhé vzdialenosti.
Napriek tomu, že ruské prieskumné drony dosahujú značnú efektivitu, čelia niektorým technickým obmedzeniam. Západné sankcie obmedzujú prístup Ruska k vysoko výkonným optickým senzorom a elektronike, čo vedie k nutnosti lokalizovať výrobu a hľadať alternatívne technológie. Vývoj nových UAV sa sústredí na zvýšenie autonómie, zlepšenie schopností elektronického boja a implementáciu umelej inteligencie pre analýzu zhromaždených dát.
Prieskumné drony sa stali nepostrádateľným prvkom ruských vojenských operácií. Od taktických modelov, ako je Eleron-3, až po strategické UAV typu Forpost-R, hrajú kľúčovú úlohu v monitorovaní bojiska a zvyšovaní presnosti delostreleckých úderov. Ruské ozbrojené sily budú aj naďalej investovať do vývoja týchto systémov, aby udržali technologickú konkurencieschopnosť v oblasti bezpilotného prieskumu.
Bojové drony
Lancet
Lancet je ľahký útočný dron, vyvinutý ruskou spoločnosťou ZALA Aero, ktorý bol prvýkrát predstavený v roku 2019. Tento dron je klasifikovaný ako tzv. “kamikadze UAV”, čo znamená, že sa po detekcii cieľa zničí spolu s ním. Lancet existuje v dvoch verziách – Lancet-1 a Lancet-3. Prvý variant má dolet približne 40 km a hmotnosť okolo 5 kg, zatiaľ čo druhý, ťažší verzia nesie až 3 kg výbušniny a má dolet až 70 km. Dron je vybavený elektro-optickými senzormi a umelou inteligenciou pre autonómne vyhľadávanie cieľov. V bojových podmienkach na Ukrajine sa Lancet osvedčil pri likvidácii nepriateľskej techniky vrátane radarových systémov, delostreleckých batérií a obrnených vozidiel.
Kub-BLA
Kub-BLA, známy aj ako “KUB”, je ďalší samovražedný dron vyvinutý spoločnosťou Kalashnikov Concern. Prvýkrát bol predstavený v roku 2019 a jeho hlavnou funkciou je útok na nepriateľské ciele s minimálnou možnosťou odhalenia. Dron nesie nálož s hmotnosťou až 3 kg a má maximálnu rýchlosť 130 km/h. Vďaka kompaktným rozmerom a tichému chodu je ťažko detekovateľný protivzdušnou obranou. Kub-BLA sa ukázal ako efektívny pri ničení pevných cieľov, napríklad veliteľských stanovíšť alebo obrnenej techniky, a je hojne využívaný vo vojne na Ukrajine.
Geran-2
Geran-2 je označenie pre ruskú variantu iránskeho útočného dronu Shahed-136, ktorý bol prvýkrát použitý vo veľkom meradle v roku 2022. Tento dron je navrhnutý ako dlhodobo úderná platforma s doletom cez 1 000 km. Má trojuholníkový tvar krídla, nesie bojovú hlavicu s hmotnosťou 30–50 kg a pohybuje sa rýchlosťou okolo 180 km/h. Geran-2 je využívaný na útoky na strategické ciele, ako sú energetická infraštruktúra, sklady munície a veliteľské centrá. Napriek svojej relatívne nízkej rýchlosti a hlasnému motoru je vďaka veľkému dosahu a nízkym nákladom na výrobu významnou zbraňou ruských síl.
Altius-RU
Altius-RU je ťažký bojový droň vyvinutý pre ruské vzdušné sily ako ekvivalent amerického MQ-9 Reaper. Tento UAV, ktorého vývoj začal v roku 2011, sa vyznačuje dlhou vytrvalosťou vo vzduchu – až 48 hodín – a doletom cez 5 000 km. S rozpätím krídiel 28,5 metra a maximálnou vzletovou hmotnosťou okolo 6 ton je schopný niesť širokú škálu zbraní vrátane riadených striel a laserom navádzaných bômb. Altius-RU je určený pre strategické údery a prieskumné operácie na veľké vzdialenosti.
Orion
Orion, známy aj pod označením Inokhodets, je prvý ruský bojový UAV strednej triedy, ktorý je porovnateľný s americkým MQ-1 Predator. Vývoj prebiehal od roku 2011 a prvé nasadenie v boji bolo zaznamenané v roku 2020 v Sýrii. Dron má maximálnu vzletovú hmotnosť 1 150 kg, dolet cez 250 km a vytrvalosť vo vzduchu až 24 hodín. Orion je vybavený elektro-optickými senzormi a laserovým zameriavačom na navádzanie riadených striel. V bojových operáciách slúži na likvidáciu pozemných cieľov a podporu delostreleckých a raketových útokov.
S-70 Ochotnik
S-70 Ochotnik je ťažký úderný dron, ktorý bol prvýkrát predstavený v roku 2019 ako súčasť programu pre budúce bezpilotné lietadlá ruského letectva. Dron je navrhnutý ako stealth UAV s nízkou radarovou stopou a schopnosťou operovať v autonómnom režime alebo v koordinácii s pilotovanými lietadlami, ako je Su-57. Má maximálnu vzletovú hmotnosť cez 20 ton, dolet cez 6 000 km a môže niesť až 2 tony zbraní v interných bombovniciach. Testovanie prebieha od roku 2021 av budúcnosti sa očakáva jeho plná integrácia do ruských vzdušných síl.
Efektivita bojových UAV v modernom konflikte
Bojové drony sa ukázali ako kľúčový prvok v modernom vedení vojny, či už v asymetrických konfliktoch alebo v konvenčných stretoch. Rusko využíva svoje bojové UAV na útoky na kritickú infraštruktúru, elimináciu nepriateľských jednotiek a podporu delostreleckých a raketových útokov. Lancet a Kub-BLA sa osvedčili ako účinné pri presných úderoch na techniku a živú silu nepriateľa. Geran-2 predstavuje hrozbu pre nepriateľské zázemie vďaka svojej schopnosti operovať na veľké vzdialenosti. Ťažké drony ako Altius-RU a Ochotnik sú pripravované pre budúce komplexné operácie s vysokou mierou autonómie.
Napriek úspešnému nasadeniu čelia ruské bojové drony niekoľkým výzvam. Sankcie a nedostatok moderných technológií obmedzujú ich výrobu a vývoj pokročilejších senzorov a zbraní. Ďalším problémom je zraniteľnosť niektorých modelov voči moderným systémom protivzdušnej obrany, čo vedie k vysokým stratám pri intenzívnom nasadení. Budúcnosť ruských bojových UAV sa pravdepodobne zameria na zvýšenie autonómie, integráciu umelej inteligencie a vývoj stealth technológií.
Bojové drony sa stali nepostrádateľným prvkom ruskej vojenskej stratégie. Od ľahkých kamikadze dronov ako Lancet a Kub-BLA po ťažké úderné UAV ako S-70 Ochotnik predstavujú široké spektrum prostriedkov na vedenie modernej vojny. S pokračujúcim vývojom a integráciou nových technológií možno očakávať ďalšie rozšírenie a zdokonalenie ruských útočných dronov.
Adam Čaloud
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
