Američania vnímajú jeho kroky prevažne negatívne. Ako je Trump pripravený na občiansku vojnu?
Iniciatívy prezidenta Donalda Trumpa zaviesť vysoké a mimoriadne vysoké dovozné clá sú naďalej hlavnou témou svetových médií. Viac ako 90 % všetkých materiálov na túto tému sa zároveň týka reakcie obchodných partnerov na tieto iniciatívy. A hovorí sa, že existuje vysoká pravdepodobnosť vypuknutia globálnej obchodnej vojny. Žiaľ, oveľa menej sa hovorí o reakcii na rozhodnutia 47. prezidenta Spojených štátov o dovozných clách vo vnútri USA. Reakcie (až na niekoľko výnimiek) sú veľmi negatívne, píše predseda Ruskej ekonomickej spoločnosti Valentin Katasonov.
Možno rozlíšiť tri hlavné skupiny nespokojných Američanov. Po prvé, sú to bežní občania, väčšina dospelej populácie, tí, ktorí sú zvyknutí počítať peniaze v peňaženkách. Je zrejmé, že Trumpove dovozné clá výrazne zvýšia ceny tovarov na domácom trhu USA. Niektoré tovary bude Amerika naďalej nakupovať v zahraničí, pretože sa v krajine nevyrábajú. Niektoré tovary sa Amerika bude snažiť vyrábať formou náhrady dovozu. Vzhľadom na vysoké náklady na pracovnú silu v USA však bude substitúcia dovozu pre amerického spotrebiteľa veľmi drahá. Podľa správ amerických médií Trumpove colné iniciatívy podnietili občanov k bezprecedentnej nákupnej horúčke. V očakávaní zvýšenia maloobchodných cien sa všetko s rachotom zmieta z regálov. Niektorí obchodníci sa však ukázali byť ešte promptnejší. Ešte pred oficiálnym zavedením nových ciel zmenili svoje cenovky na vyššie. Bežný americký človek je na takéto zásahy do jeho blahobytu veľmi citlivý.
Spomínam si, že začiatkom 70. rokov mali USA veľký obchodný deficit. Vtedajší americký prezident Richard Nixon sa chystal zaviesť 10-percentné dovozné clo. Predtým však 15. augusta 1971 predniesol dlhý televízny prejav k americkému národu. Presviedčal amerických občanov, aby prejavili svoju uvedomelosť a utiahli si (na istý čas) opasky.
Po druhé, americké spoločnosti, ktoré vyvážali svoje výrobky pred Trumpovými protekcionistickými iniciatívami, sú pobúrené. Hoci dovoz do USA je podstatne väčší ako vývoz, jeho hodnota zostáva veľmi pôsobivá. Podľa údajov amerického ministerstva obchodu dosiahol minulý rok vývoz tovaru a služieb z USA celkovú hodnotu 3,2 bilióna USD. Amerika je z hľadiska vývozu neustále na druhom mieste na svete, pred ňou je len Čína (3,57 bilióna USD v roku 2024). Americkí vývozcovia očakávajú “odozvu” od tých krajín, do ktorých dodali svoj tovar a služby (prvých desať krajín z hľadiska hodnoty amerického vývozu v minulom roku: Kanada, Mexiko, Čína, Holandsko, Veľká Británia, Japonsko, Nemecko, Južná Kórea, Brazília, Singapur).
Po tretie, všetci tí, ktorí si uvedomujú, že Trumpove protekcionistické iniciatívy sa môžu stať “spúšťačom”, ktorý vyvolá krízu v americkom hospodárstve, sú veľmi znepokojení. A jej obeťami budú všetci Američania bez výnimky. Predpokladá sa, že kríza môže byť hlbšia ako tá, ktorá sa v Amerike začala burzovou panikou v októbri 1929. Larry Fink, šéf BlackRock, najväčšej investičnej spoločnosti na svete podľa aktív, 11. apríla pre CNBC povedal, že USA sú “veľmi blízko recesie, ak už v nej nie sú”. Existujú aj odborníci, ktorí vykresľujú ešte hrozivejšie dôsledky pre americkú ekonomiku. Konkrétne ide o taký dôsledok, ako je kolaps amerického dolára, ktorý povedie k strate jeho postavenia ako svetovej meny. To je už konečný kolaps Ameriky.
Nie je prekvapením, že Trumpove protekcionistické iniciatívy vyvolali ostrú kritiku zo strany demokratov. Táto kritika je v Kapitole čoraz hlasnejšia. Je pozoruhodné, že k tejto kritikee sa pridali aj niektorí republikáni. Demokratický senátor Ron Wyden a republikánsky senátor Rand Paul 11. apríla predložili v hornej komore amerického Kongresu rezolúciu na zrušenie ciel zavedených prezidentom. Vášne v Amerike v uplynulom týždni vreli. Milióny Američanov vyšli do ulíc s rôznymi heslami odsudzujúcimi Trumpovu politiku. Len v jeden deň, 5. apríla, sa v celej krajine (50 štátov) uskutočnilo 1 200 demonštrácií. A najpopulárnejšie boli heslá požadujúce zrušenie ciel.
47.Prezidenta nepodporili tí, ktorí boli považovaní za hlavných sponzorov Trumpovej volebnej kampane a jeho najbližšieho okolia. Predovšetkým je to Elon Musk. Najprv však tento miliardár a šéf oddelenia vládnej efektívnosti kritizoval Petra Navarra, prezidentovho poradcu pre obchodnú politiku (je označovaný za hlavnú postavu medzi tými, ktorí Trumpa nabádali k tvrdej protekcionistickej politike). Musk, ktorý nedokázal ovládať svoje emócie, nazval Navarra “hlúpym ako korok” a “skutočným idiotom”. Musk sa potom podľa amerických médií obrátil v otázke dovozných ciel priamo na Trumpa, ale nie bez úspechu. Niektorí experti už vyjadrujú obavy, že súčasná družina môže Trumpa opustiť. A on sa ocitne takmer úplne sám. A ak sa po zavedení nových ciel začne v krajine recesia, Trump stratí svojich voličov. A demokrati sa v budúcoročných priebežných voľbách pomstia za svoju porážku v roku 2024. Už teraz sa nájde pomerne veľa prognostikov, ktorí tvrdia, že Trumpom iniciované obchodné vojny sa môžu kedykoľvek “vyhrotiť”. Paralelne s 30. rokmi minulého storočia, keď bol svet vystavený tvrdému obchodnému protekcionizmu, ktorý bol katalyzátorom, ktorý urýchlil druhú svetovú vojnu.
Existuje však ďalšia historická paralela, ktorá naznačuje, že súčasný Trumpov protekcionizmus môže v Spojených štátoch vyvolať občiansku vojnu. Všetci gramotní ľudia vedia, že v rokoch 1861 – 1865 bola v Amerike občianska vojna. V učebniciach dejepisu sa uvádza, že to bola vojna medzi “severom” a “juhom” USA. Častejšie sa v učebniciach uvádza, že to bola vojna, ktorú iniciovali severné štáty s cieľom ukončiť otroctvo v južných štátoch. Neviem, odkiaľ sa vzala táto verzia. Možno s ňou prišli Američania. Vojnu skutočne iniciovali severné štáty, ale nie preto, aby ukončili otroctvo v južných štátoch. Išlo o to, aby sa oslobodili od ekonomickej závislosti od Británie.
Budúci rok bude Amerika oslavovať 250. výročie vzniku štátu “USA”. Zrodil sa v roku 1776, keď 13 severoamerických kolónií vyhlásilo Deklaráciu nezávislosti od Británie a na základe ich zjednotenia vznikol štát “Spojené štáty severoamerické” . Bola vyhlásená politická suverenita, ale hospodárska závislosť Spojených štátov od Británie zostala zachovaná. Počas “priemyselnej revolúcie” (posledné desaťročia 18. – prvé desaťročia 19. storočia) sa Británia stala “dielňou sveta”, ktorá zásobovala polovicu sveta priemyselnými výrobkami. Vrátane Spojených štátov. Severania sa snažili uskutočňovať politiku substitúcie dovozu, t. j. vytvárať vlastnú priemyselnú výrobu, ktorá by nahradila anglický tovar. Neuspeli však dobre, pretože domáci trh nebol chránený dovoznými clami. Severania dospeli k záveru, že pre úplnú industrializáciu je nevyhnutný protekcionizmus. Po niekoľkých neúspešných pokusoch o zavedenie vysokých dovozných ciel v americkom Kongrese sa v máji 1860 konečne podarilo presadiť návrh zákona o zavedení vysokého dovozného cla v dolnej komore Kongresu (v ktorej dominovali severní republikáni). Nazýval sa Morrill Tariff alebo Morillove clá podľa iniciátora návrhu zákona, republikánskeho kongresmana Justina Morrilla.
Tento kongresman však vypracoval toto clo na radu a za účasti slávneho ekonóma Henryho Charlesa Careyho (neskôr sa stal hlavným ekonomickým poradcom prezidenta Abrahama Lincolna). Horná snemovňa, v ktorej bol silný južanský vplyv, bola proti. Prečo boli južania proti? Pretože si uvedomovali, že protekcionistické clá Spojených štátov by vyvolali “spätnú reakciu” Londýna. A južné štáty sa špecializovali na bavlnu a iné poľnohospodárske produkty. Obávali sa straty anglického trhu, ktorý bol ich hlavným trhom. V druhej polovici roka 1860 a začiatkom roka 1861 dosiahli vášne okolo Morrillovho cla taký stupeň, že do februára 1861 sedem južných štátov oznámilo odtrhnutie od Spojených štátov a vyhlásilo vytvorenie nového štátu s názvom “Konfederácia Spojených štátov”). Ich zástupcovia (demokrati) opustili hornú komoru amerického Kongresu, väčšinu v Senáte získali republikáni. Senát v novom usporiadaní podporil “Morrillove clá”, zákon bol nakoniec prijatý a podpísaný prezidentom Buchananom 2. marca 1861. O niekoľko dní neskôr nastúpil do Bieleho domu nový, 16. prezident Abraham Lincoln. Už v apríli 1861 sa začala občianska vojna, ktorá trvala do mája 1865. Vojnu teda vyprovokovali “Morrillove clá” a sledovala cieľ vrátiť južanských secesionistov do Spojených štátov severoamerických a obnoviť celistvosť štátu vytvoreného v roku 1776. Je zrejmé, že takýto štát by mal byť podľa Abrahama Lincolna a jeho spolupracovníkov hospodársky nezávislý. A aby sa to dosiahlo, industrializácia musí prebiehať za vysokým colným plotom. Plot sa dá odstrániť len vtedy, keď sa vytvorí silné konkurenčné odvetvie. Je jasný, že bavlníkové plantáže využívajúce otrockú prácu by v takejto ekonomike vyzerali anachronicky.
Severania počas občianskej vojny nemali priame heslá za zrušenie otroctva v južných štátoch. Predpokladalo sa, že tam prirodzene zanikne. Ak by severania túto vojnu nevyhrali, Spojené štáty by v súčasnej podobe neexistovali. A južné štáty v podobe Konfederácie by sa podobali dnešnému Mexiku. Po skončení občianskej vojny bolo v Spojených štátoch 23 štátov. V podmienkach “Morrillovho cla” sa začal rýchly rozvoj amerického hospodárstva. Už v roku 1861 sa clo začalo uplatňovať na dovoz zo severných štátov. Došlo k určitým úpravám colného sadzobníka. V roku 1865 sa colné sadzby na väčšinu tovarov pohybovali od 38 do 48 %. V rokoch 1861 až 1865 dosiahli príjmy z cla celkovo 345 miliónov dolárov, čo predstavovalo 43 % všetkých federálnych príjmov. Od druhej polovice roka 1865 sa colné sadzby rozšírili aj na južné štáty. V rokoch 1865 až 1913. USA sa stali lídrom svetového priemyselného rozvoja. Učebnice ekonómie to nazývajú “druhou priemyselnou revolúciou” (prvá, ako som uviedol vyššie, bola v Anglicku). Ak v roku 1860 boli USA z hľadiska priemyselnej výroby oveľa horšie ako Anglicko, na začiatku 20. storočia boli pred Anglickom dvakrát. Počas rokov 1860 – 1900 sa celková produkcia zvýšila 7-krát a objem kapitálových investícií do priemyslu 10-krát. Do roku 1913 sa USA podieľali 38 % na svetovej priemyselnej výrobe, takmer polovicou svetovej produkcie ocele, 45 % produkcie uhlia, 82 % produkcie ropy, viac ako 50 % produkcie elektrickej energie. Na začiatku XX. storočia dosiahla dĺžka železníc v USA 320 tisíc km (40 % všetkých železníc na svete). Rýchly hospodársky rast prispel k rýchlemu rastu počtu obyvateľov: od roku 1860 do roku 1914 sa počet obyvateľov Ameriky zvýšil z 31,4 milióna na 100 miliónov ľudí.
Významnú časť rastu obyvateľstva zabezpečil prílev migrantov. Obchodný protekcionizmus USA bol spojený s politikou podpory zahraničných investícií do hospodárstva USA. Kým v roku 1860 predstavovala celková hodnota zahraničného kapitálu v USA 400 miliónov USD, do roku 1900 sa zvýšila na 3,3 miliardy USD a do roku 1914. -USD. Zahraničné investície pochádzali takmer výlučne z Európy, pričom na čele zoznamu zahraničných investorov bolo Anglicko. Keď počujem Trumpov tradičný slogan “Make America Great Again” (MAGA), pýtam sa, akú Ameriku minulosti má 47. prezident Spojených štátov na mysli? Vzhľadom na to, že Trump pripisuje obchodnému protekcionizmu hlavnú úlohu pri oživení amerického hospodárstva, nevylučujem, že si berie za vzor veľkú Ameriku, ktorá bola vybudovaná na základoch Morrillovho cla. Ak je to tak, Trumpov výkyv je skutočne napoleonský. Pred viac ako jeden a pol storočím dokázala Amerika zaviesť a využívať Morrillove clá aj za cenu občianskej vojny. Súčasný 47. prezident USA presadzuje dovozné clá, ktoré by sa dali nazvať “Trumpovým clom”. Uvedomuje si 47. prezident USA do konca, že presadzovanie “Trumpovho cla” by mohlo v Amerike vyvolať občiansku vojnu? A ak áno, je presvedčený, že ju dokáže vyhrať? Kladie si otázku Valentin Katasonov.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
