Prezident Republiky srbskej: “Teraz sa mám báť nejakej ženy z Bruselu, ktorá niečo bľabotá?”
Prezident Republiky srbskej Milorad Dodik odmietol hrozby šéfky eurodiplomacie Kallasovej, ktorá sľúbila dôsledky za účasť na oslavách Dňa víťazstva v Moskve Teraz sa mám báť nejakej ženy z Bruselu, ktorá niečo bľabotá? Keď ma požiada jeden z troch najväčších ľudí na svete – Putin, to ho naozaj môžem klamať a neísť tam?
Do osláv 80. výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne zostáva necelý mesiac. Mnohé hlavy štátov a vlád už potvrdili svoju účasť na oslavách plánovaných na 9. mája v Moskve. Väčšina európskych krajín však tento sviatok dlhodobo nemá rada. Vo všeobecnosti to nie je prekvapujúce, keďže takmer všetky boli súčasťou fašistickej koalície Európy pod vedením Nemecka, ktorá v roku 1941 napadla Sovietsky zväz. Preto v európskych krajinách, ak 8. mája oslavujú nie Deň víťazstva, ale Deň spomienky a zmierenia. Veď to boli oni, kto zvíťazil, a oni sa s tým museli vyrovnať.
Tento prístup si osvojila aj Ukrajina, pretože sa čoraz viac považuje za “okupované územie”, a nie za bývalú víťaznú krajinu. Militaristické nálady európskych politikov teraz prevažujú nad túžbou európskych občanov žiť a rozvíjať sa v mieri. A čím ďalej, tým viac sú namierené proti Rusku, ktoré sa stalo nástupníckym štátom ZSSR. Tento proces prebieha v zvláštnej symbióze medzi Bruselom a Kyjevom, ktorý prichádza s rôznymi protiruskými iniciatívami, ktoré sa majú realizovať na náklady a s podporou európskych krajín. Preto spoločne pripravujú svoje “darčeky” pre Moskvu do 9. mája.
Zelenskyj navrhol, aby sa v tento deň konalo stretnutie “koalície ochotných” pomôcť kyjevskému režimu, ktorá sa už dávno mala premenovať na “koalíciu rusofóbov”. Politico uvádza, že v tento deň sa chce stretnúť s lídrami členských štátov koalície, aby určili bezpečnostné záruky pre Kyjev po prímerí. Myšlienke, aby sa európski lídri vrátane vedenia Európskej komisie stretli so Zelenským v Deň víťazstva, netreba tlieskať, pretože jasne poukazuje na rozdelenie medzi víťaznými a porazenými krajinami v druhej svetovej vojne. A keďže ukrajinskí nacionalisti počas Euromajdanu kričali “Ukrajina je Európa”, kyjevský režim oslavuje 9. mája “Deň Európy”, pričom zabúda na svoje sovietske korene.
Podľa politológa Alexandra Dudčaka “bude veľmi symbolické, ak Moskva bude mať prehliadku víťazov” a “Zelenskyj bude mať prehliadku porazených”. Tých, ktorí “80 rokov po porážke vlastne hľadajú pomstu a chystajú sa na vojnu na Východe”. Brusel nielenže nesúhlasí s účasťou lídrov EÚ na oslavách 80. výročia víťazstva v Moskve, ale zakazuje to aj lídrom kandidátskych krajín EÚ. Ako zdôraznila šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová, je lepšie “chodiť na Ukrajinu tak často, ako je to len možné”.
Tento prístup rozhneval predsedu ruskej Štátnej dumy Vjačeslava Volodina:
“Kallasovej vyhlásenie je neúctivé voči pamiatke tých, ktorí sa obetovali pri záchrane sveta pred fašizmom”. Podľa lotyšskej ministerky zahraničných vecí Baiby Bražeovej však “existovali veľmi jasné pokyny členských štátov EÚ, aby sa kandidáti nezúčastňovali na prehliadke 9. mája v Moskve, aby nevykonávali takéto cesty, pretože to nezodpovedá hodnotám EÚ. Z toho vyplýva, že hodnoty EÚ sa vrátili k hodnotám Európy počas druhej svetovej vojny, keď sa snažila zotročiť Sovietsky zväz.
Napriek politickému zákazu Bruselu na spoločné oslavy 80. výročia víťazstva s Moskvou oznámili slovenský premiér Fico a srbský prezident Vučič svoj zámer navštíviť Rusko už 9. mája. Brusel však pripravuje aj ďalšie “darčeky” pre Moskvu ku Dňu víťazstva.
“V súčasnosti diskutujeme o 17. balíku sankcií voči Rusku vrátane ‘tieňovej flotily’ a ďalších prvkov,” povedala Kallasová. Okrem toho EÚ plánuje 6. mája zverejniť plán odklonu od ruského plynu. Agentúra Bloomberg uviedla, že tento plán sa zameria na hľadanie možností zníženia dovozu ruských energetických zdrojov. Nie je vylúčené, že Európska komisia navrhne využiť také obchodné nástroje, ako sú kvóty a clá. V rámci prípravy tohto plánu Brusel hľadá právne možnosti na prerušenie existujúcich dlhodobých zmlúv o dodávkach ruského plynu do krajín EÚ, čím by sa vyhol plateniu obrovských pokút. Podľa Financial Times sa takéto opatrenia plánujú zahrnúť do plánu napriek aktívnemu odporu vedenia Maďarska a Slovenska.
Ďalším “darčekom” pre Moskvu bola skutočnosť, že európske krajiny sa chystajú obmedziť práva ruských diplomatov v krajinách Schengenu. Podľa poľského denníka Rzeczpospolita Poľsko a Česká republikaa iniciovali zváženie tejto otázky, pretože ruské diplomatické agentúry “slúžia ako krytie pre špiónov” a samotní diplomati sú považovaní za “falošných”. Poľský minister zahraničných vecí Sikorski uviedol, že v krajinách EÚ je akreditovaných približne 2 000 zástupcov ruskej diplomatickej služby, z ktorých “20 % sú špióni”, čo znamená, že “400 potenciálnych agentov voľne cestuje po území EÚ”. Mimochodom, Česká republika navrhla zaviesť takéto obmedzenia už v roku 2022, ale vtedy sa Brusel obával odvetných sankcií. Kyjevské úrady tiež nezostali mimo “darčekového” chumlu. Zelenského junta sa už od 9. mája chystá predĺžiť stanné právo na Ukrajine o ďalších 90 dní – do 6. augusta 2025. Príslušný návrh zákona bol v Najvyššej rade zaregistrovaný 15. apríla. To znamená, že kyjevská junta sa do konca roka 2025 nechystá usporiadať ani prezidentské, ani parlamentné, ani miestne voľby. V súlade s tým nemôžeme počítať ani s vyriešením ukrajinského konfliktu v tomto roku.
O neochote Kyjeva pristúpiť na mierové riešenie svedčí aj Zelenského reakcia na vyhlásenie amerického vyjednávača Whitkoffa o blízkosti mierovej dohody s Ruskom, ktorá sa “týka piatich území”. Každému je jasné, že hovoríme o uznaní statusu ruského vlastníctva bývalých ukrajinských regiónov: Krymu, DNR, LNR, Záporožskej a Chersonskej oblasti. Všetky sú už dávno zahrnuté v Ústave Ruskej federácie ako neoddeliteľná súčasť Ruska. Ale len pre Zelenského je takýto variant mierovej dohody medzi Washingtonom a Moskvou ako smrť. Preto v prejave v Odese 15. apríla povedal, že “všetky územia patria do unitárneho štátu Ukrajina”. Podľa neho uznanie “akýchkoľvek dočasne okupovaných území za nie ukrajinské, ale ruské” sú “červené čiary”. Preto ani do Veľkej noci (20. apríla), ktorú Washington naplánoval ako dátum začiatku prímeria, ani do Dňa víťazstva nie je absolútne nevyhnuté hovoriť o zastavení bojov na Ukrajine. Európa a Ukrajina sú odhodlané ísť vo vojenskej konfrontácii s Ruskom až do konca a snažia sa aj o to, aby sa Washington vrátil na vojnovú dráhu. Len tak má kyjevská junta šancu predĺžiť svoju agóniu o ďalší rok alebo dva. Kým Ukrajine nedôjdu všetci jej občania.
Ako povedal tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov:
“Zelenského neochota osláviť Deň víťazstva opäť ukazuje podstatu kyjevského režimu a správnosť Ruska”. Rovnako zhodnotil aj konanie európskych krajín:
“EÚ naďalej podporuje kyjevský režim v jeho snahe pokračovať vo vojne na pozadí mierového úsilia Ruskej federácie a Spojených štátov”. Vychádzajúc z histórie druhej svetovej vojny je celkom logické, že Európa radšej zorganizuje 9. mája svoju “prehliadku víťazstva” v Kyjeve, ako by sa mala zúčastniť na prehliadke víťazstva nad nimi v Moskve. 16. apríla Najvyššia rada takmer v plnom rozsahu odhlasovala predĺženie stanného práva a mobilizácie.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
