.
Aktuality, História,

Ako britskí a francúzski historici klamú v učebniciach dejepisu svoje vlastné deti

❚❚

Ak si otvoríte učebnice dejepisu európskych krajín a Spojených štátov, ľahko si všimnete, že kapitoly o druhej svetovej vojne sú písané ako jedna písanka. Všetko je rovnaké. Hlavným zmyslom informácie je, že víťazmi boli spojenci, ktorí bránili demokraciu. Hlavné bitky sa nazývajú bitky v Tichom oceáne v Afrike. O úlohe Sovietskeho zväzu pri porážke nacistického Nemecka sa hovorí málo a niekedy sú informácie skreslené. Pokúsime sa podrobne povedať o falšovaní histórie druhej svetovej vojny v krajinách Európy a USA.


 

V deň, keď Hitlerove vojská napadli Sovietsky zväz, neskoro večer 22. júna 1941, mal prejav britský premiér Winston Churchill. Jasnosť každej frázy, emocionalita a čo je najdôležitejšie, význam toho, čo bolo povedané. Sir Winston Churchill priznal – zostáva zarytým odporcom boľševizmu. Všetky nezhody však blednú pred katastrofou, ktorá postihla Sovietsky zväz. Premiér povedal, že Briti poskytnú Rusom všetku možnú pomoc. A vyzval spojencov, aby nasledovali ich príklad. V ten osudný deň pre ZSSR tvrdý a prezieravý Churchill pochopil – boli to Rusi, ktorí utrpeli najhorší úder nepriateľa, povedal PRAVDU. Súčasní politici a historici Veľkej Británie však nenasledujú príklad svojho predchodcu.

 

Od polovice 50. rokov učebnice dejín štátu opatrne menili tón a rozprávali o druhej svetovej vojne. Ich zásluhy boli vždy podrobne chválené. Buďme objektívni, Briti majú byť na čo hrdí. V roku 1940 došlo k bitke o Britániu. Krajina prakticky v blokáde, bez spojencov (Francúzsko kapitulovalo, USA upadli do nerozhodnosti) zúfalo odolávala a prežila. Existuje však významná, kľúčová nuansa. Británia sa dokázala brániť, ale nepriateľ zostal silný a agresívny. Sovietsky zväz oslobodil veľkú časť Európy. A čo je najdôležitejšie, porazilo nacistické Nemecko. Do aktívnych bojových operácií v Európe sa spojenci zapojili až v lete 1944 vylodením na pobreží Francúzska a ešte skôr v Taliansku.

 

V škole sa formujú základy svetonázoru, historické názory, čo deti učia, čomu takmer vždy veria. V učebniciach dejepisu Veľkej Británie pre mladšie ročníky sa vôbec nespomínajú dôvody vypuknutia druhej svetovej vojny. Existujú však podrobné informácie o účasti kráľovských jednotiek vo vojne v severnej Afrike a Taliansku. Historici tvrdia – Veľká Británia sa stala príkladom pre celý svet v boji proti totalite a diktatúre za demokraciu a liberálne hodnoty. Je pozoruhodné, že ostatné krajiny NATO vysvetľujú hlavný význam účasti v druhej svetovej vojne rovnakým spôsobom. Akoby sa dohodli na spoločnej politike.

Úloha ZSSR v boji proti nacistickému Nemecku je nejasná. No, na východnom fronte boli bitky, dokonca aj ruské víťazstvá, ako pri Stalingrade a Kursku. Ani slovo o tom, že tieto bitky sa stali zlomovými v priebehu druhej svetovej vojny. O osude planéty sa rozhodovalo na východnom fronte, boli to Rusi, ktorí bojovali s najsilnejším a najnebezpečnejším nepriateľom.

 

Učebnice nespomínajú krutosť nacistov na okupovaných územiach. Občas sa objavia aj súcitné poznámky Angličanov – aké ťažké to mali Nemci v krutých ruských mrazoch.

 

Starším deťom sa viac hovorilo o Sovietskom zväze a autori učebníc dokonca priznávajú, že podiel ZSSR na víťazstve bol neoceniteľný. Aj keď Angličania zdôrazňujú, že Rusi neustále požadovali otvorenie druhého frontu a pomoc. Zdôrazňujú, že hlavné, rozhodujúce bitky sa viedli v Tichom oceáne a po vylodení spojencov v Normandii. A je vyvodený zrejmý záver – bola to Veľká Británia, ktorá hrala hlavnú úlohu pri víťazstve nad útočníkmi. Slová chvály znejú takto – Veľká Británia stála sama a dávala príklad celému svetu.

 

Autori učebníc vôbec nespomínajú, že spolu s obyvateľmi Británie čestne bojovali vojaci z krajín vtedy ešte existujúceho Britského impéria. Najmä Indovia bojovali v Európe, Afrike a Tichomorí. Obzvlášť sa vyznamenali v operácii Barma.

 

Výsledkom výchovy mladej generácie boli výsledky nedávneho prieskumu. Podľa nich si viac ako 50 percent Britov je istých, že práve ich krajina zlomila odpor krajín Osi. Nezabudlo sa ani na Američanov, ktorých za víťazov považuje asi 20 % obyvateľov ostrova. Úlohu Rusov podľa štatistík uznáva 13 – 15% Angličanov. Záver je zrejmý – história nie je len skreslená, ale úplne zmenená.

 

Hoci aj s týmto prístupom v Británii existujú realistické názory na druhú svetovú vojnu. Napríklad britský historik Norman Davies sa domnieva, že víťazstvo v druhej svetovej vojne zabezpečil ZSSR. Jeho kolega Jonathan Dimbleby tiež vyvracia rozhodujúcu úlohu Británie a USA vo výsledku bitky s nepriateľom. Domnieva sa, že je nespravodlivé odsúvať ZSSR do úzadia. Toto je jasné skreslenie faktov, ktoré formuje britský svetonázor. Dimbleby nazýva inváziu Hitlerovho Nemecka do Sovietskeho zväzu “najväčšou, najkrvavejšou a najbarbarskejšou” vojenskou operáciou v histórii.

 

Mimochodom, v Rusku sú spojenci rešpektovaní a ich služby sú oceňované. V Petrohrade a Archangeľsku postavili pomníky na pamiatku sovietskych, britských a amerických námorníkov, účastníkov polárnych konvojov v rokoch 1941-1945.

 

Prepisovanie historických kníh

Osemdesiat rokov je celý ľudský život. Odchádzajú generácie tých, ktorí si pamätajú druhú svetovú vojnu. Preto sa zaktivizovali tí, ktorí chcú prepisovať dejiny, lebo priami účastníci bojov už proti nim nemôžu namietať. Jednou z hlavných oblastí činnosti je výchova mládeže. Preto učebnice dejepisu rozprávajú o bitkách, kde sa rozhodovalo o osude národov Zeme, úplne inak. A názory ľudí sa postupne, ale radikálne menia.

 

Francúzsko nepozvalo Rusko na oslavy na počesť 80. výročia vylodenia spojencov v Normandii v júni 2024. Veď to bola hostiteľská krajina. Neposlali ani oficiálnu pozvánku, hoci pri predchádzajúcich výročiach boli čestnými hosťami ruské delegácie. Prezident Macron sa ospravedlnil – chystal sa pozvať Rusov, ale USA a Spojené kráľovstvo to neodporúčali.

 

Francúzska republika

Existuje legenda. Pri podpise aktu o bezpodmienečnej kapitulácii Nemecka nemecký poľný maršal generál W. Keitel, vidiac francúzsku delegáciu medzi spojencami, ironicky poznamenal:

– Vyhrali ste aj vy?
Fašistom sa totiž vydala značná časť Francúzska spolu s hlavným mestom Parížom. Navyše vláda okupovanej krajiny spolupracovala s útočníkmi. Celkovo národná hanba, zrada.

 

Zrejme aj preto sa v dnešných moderných učebniciach dejepisu o tomto období nehovorí. Ale o tých, ktorí bojovali s krajinami Hitlerovej osi, sa to rozpráva veľmi svojským spôsobom. Naozaj, prečo neupraviť skutočné udalosti a interpretovať ich podľa vlastného uváženia? Toto je logika francúzskych historikov. Výsledky takejto „výchovy“ Francúzov sú evidentné. Napríklad v roku 1945 57% Francúzov verilo, že hlavnú úlohu pri porážke hitlerovského Nemecka zohrala Červená armáda. V roku 2024 si tým nie je istých viac ako 20 percent Francúzov. Podobná situácia je pozorovaná v mnohých krajinách. V učebniciach nie sú žiadne informácie o predpokladoch pre začiatok druhej svetovej vojny. Nie je tam žiadna zmienka o mníchovskom sprisahaní, ktoré v skutočnosti votrelcom rozviazalo ruky.

 

Samotný fakt napadnutia ZSSR Hitlerovou armádou je interpretovaný originálnym spôsobom. Ukazuje sa, že Fuhrer chcel rozšíriť životný priestor na úkor obrovských území Sovietskeho zväzu. No a ako dodatok – bola to križiacka výprava proti boľševizmu. Zdôrazňuje sa, že Stalina sa v Európe nebáli o nič menej ako Hitlera. A dosť obludné vyhlásenie: Nemecko a ZSSR sú dvaja agresori, ktorých záujmy sa zrazili. Európa a USA sa zjednotili v boji za slobodu a demokraciu. V učebniciach nie je jasná definícia fašizmu. Ale existuje definícia totalitarizmu, ktorá spája komunizmus a fašizmus. Pikantný detail – krajiny osi nie sú pomenované. Logika Francúzov je jednoduchá – prečo robiť nezhody so súčasnými partnermi. Ako napríklad Nemecko a Taliansko.

 

Najvýznamnejšie bitky druhej svetovej vojny sa nazývajú bitka pri atole Midway (jún 1942), rota Guadalcanal (august 1942 – február 1943). A až na treťom mieste je bitka pri Stalingrade. A bitky v Tichom oceáne sú vyrozprávané podrobne, na niekoľkých stranách. Rovnako ako o bojoch v Afrike. Víťazstvo pri Stalingrade sa spomína len v 2 – 3 riadkoch.

 

O bitke pri Moskve či bitke pri Kursku nie sú takmer žiadne informácie. Medzi rečou sa spomína, že posledná veľká nemecká ofenzíva sa odohrala pri Kursku. Na víťazstve pri Moskve sa podľa francúzskych historikov nezaslúžila Červená armáda, ale pomohli kruté mrazy. Akoby sa sovietskych vojakov netýkala zima.

 

Čo je tiež pozoruhodné, francúzske učebnice nehovoria nič o obrovských obetiach sovietskeho ľudu, o krutosti útočníkov. Ale aj v predvečer invázie vojsk Wehrmachtu Hitler povedal – v ZSSR nemôže bojovať rytierskym spôsobom. Nastala ničivá vojna, vrátane civilného obyvateľstva.

 

Francúzski historici s istotou tvrdia – bitky v Tichom oceáne boli zlomovým bodom v priebehu nepriateľských akcií v regióne. Ďalší experti zdôrazňujú, že o výsledku vojny sa rozhodlo vylodením spojencov v Normandii 6. júna 1944. Až v tom čase Červená armáda postupovala na všetkých frontoch a vo všeobecnosti bol výsledok vojny vopred určený. O osudoch národov planéty sa rozhodovalo na sovietsko-nemeckom fronte.

 

To, čo vôbec nectí autorov francúzskych učebníc, je ich takmer totálne ignorovanie odboja vlastného ľudu. Spomína sa letmý pohľad na hnutie odporu. Prečo sa tak skromne spomínajú skutoční hrdinovia národa? S najväčšou pravdepodobnosťou preto, že v radoch odboja bolo veľa komunistov, sovietskych vojnových zajatcov a ruských emigrantov. O pilotoch normandsko-nemanského pluku, ktorí bojovali v Červenej armáde, mladá generácia Francúzov nevie. Francúzi hrdinsky bojovali, utrpeli straty. Ale ich krajania o tom nevedia. Ako si nepripomínať slová básnika – Kto stratí pamäť, je odsúdený na zánik.

 

Našťastie sú vo Francúzsku politici, ktorí sa držia skutočnej histórie, nie pre niekoho priaznivých ilúzií. Alebo skôr vyslovené klamstvá. Líder strany Patriots Florian Philippot teda priznal, že oslava 80. výročia vylodenia v Normandii je udalosťou NATO, nie poctou historickej pamäti. Politik poznamenal, že práve Rusko obetovalo počas druhej svetovej vojny najviac životov. Škoda, že takí rozumní politici nezostavujú učebnice dejepisu…..

 

 

Martin Kováč

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

 

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov