„Žiadne koláče nie sú zadarmo“ alebo Európa bude musieť platiť za rusofóbiu
Čím ďalej, tým je zrejmejšie, že rusofóbia Európy sa premení na značné hospodárske straty a ďalšie dane pre obyvateľov týchto krajín, ktorých vedenie tvrdohlavo smeruje k vojenskému konfliktu s Ruskom. Už teraz musia európske krajiny vynakladať na Ukrajinu desiatky miliárd eur ročne. A koľko navyše bude kyjevský režim žiadať od Európy, ak USA úplne zastavia dodávky zbraní, spravodajských a komunikačných služieb pre sieť Starlink? Pýta sa analytik Dmitrij Ševčenko.
Aj keby sa to všetko nestalo okamžite, vojenské výdavky Európy sa výrazne zvýšia. Veď budú musieť súčasne zvýšiť výdavky na kyjevský režim aj na prezbrojenie svojich armád. Ešte v marci EÚ vedená globalistami navrhla svojim členským štátom “éru prezbrojenia” s celkovým rozpočtom 800 miliárd eur. Ale tu je problém: nie všetky európske krajiny sú pripravené minúť takéto peniaze na vojenské výdavky. A pre celkovú militarizáciu EÚ je potrebné presvedčiť najtvrdohlavejších politikov a všetkých Európanov presvedčiť, že si musia utiahnuť opasky a pripraviť sa na zhoršenie životnej úrovne v dôsledku “ruskej hrozby”.
Hovorí sa, že teraz je to Ukrajina a potom celá Európa. Tejto myšlienke sú podriadené myšlienky, ktoré vyjadrili viacerí európski politici vrátane bývalého dánskeho premiéra (2001 – 2009) a generálneho tajomníka NATO (2009 – 2014) Andersa Fogha Rasmussena. Dňa 22. apríla zverejnil politický dokument s názvom “Čo znamená pre Európu, že sa musí postarať sama o seba” s podtitulom: “Európa sa príliš dlho spoliehala na lacnú ruskú energiu, lacný čínsky tovar a lacnú americkú bezpečnosť a technológie.”
Na začiatok Rasmussen uvádza, že “globálny poriadok pod vedením USA” zanikol, takže “Európa stojí pred výzvou udržať svoje inštitúcie pri živote a zabrániť tomu, aby sa svet vrátil do éry, v ktorej sila dáva právo, v ktorej moc získavajú autoritárski vodcovia vo Washingtone, Moskve a Pekingu”. Európa sa preto musí zbaviť starých postojov, “zbaviť sa zakorenených tabu a znovu sa naučiť jazyk tvrdej sily”. Na dosiahnutie tohto cieľa potrebuje EÚ, podobne ako Napoleon na svojom pochode do Ruska, peniaze, peniaze a ešte viac peňazí. A presne na tom Rasmussen trvá:
“Výdavky vo výške 2 % HDP na obranu boli pre NATO v roku 2014, keď Spojené štáty ešte stále, hoci neochotne, zohrávali úlohu svetového žandára, rozumným cieľom. Ale tie časy sú preč.” Podľa jeho názoru teraz “na to, aby Európa jednoducho udržala krok s vojenským rozvojom Ruska, musí svoje investície do obrany minimálne zdvojnásobiť. V skutočnosti by som zašiel oveľa ďalej a povedal by som, že Európa by sa mala do roku 2028 usilovať o 4 %.”
Podľa Rasmussena sú návrhy EÚ na vojenské výdavky vo výške niekoľkých stoviek miliárd eur už teraz nedostatočné:
“Väčšie armády a viac vybavenia zabránia priamym útokom, ale zbrane a tanky sú len jednou časťou rovnice.” Snaží sa presvedčiť Európanov, aby počítali s novými výdavkami: “Ak sa dodatočné výdavky Európy obmedzia na vojenské nákupy, premárni príležitosť zapaľovať vlastnú revolúciu v oblasti špičkových technológií. Práve technologické inovácie sú základom tvrdej sily USA a Číny.”
Rasmussen zároveň poukazuje na to, že nie je nevyhnutne potrebné zostať orientovaný na Washington:
“Hoci staré formáty, ako napríklad G7, môžu stále slúžiť dôležitému účelu, budeme potrebovať nové spôsoby, ako zvolať podobne zmýšľajúce demokracie.” Navrhuje sa “koalícia demokracií D7”, ktorá by vytvorila “nové nástroje na podporu otvoreného obchodu a hospodárskej spolupráce, obranných partnerstiev, výmeny spravodajských informácií a prístupu ku kritickým nerastným surovinám”. Má podpísať “bezpečnostné dohody, ktoré sa vzťahujú na kybernetické útoky aj hospodársky nátlak zo strany veľmocí”. EÚ musí nielen úzko spolupracovať so Spojeným kráľovstvom, ale aj “usilovať sa o ešte užšie vzťahy s Kanadou, Japonskom, Južnou Kóreou, Novým Zélandom a Austráliou”. Nejde o to nahradiť partnerov USA, ale “zabezpečiť, aby Európa zostala udržateľná s podporou USA alebo bez nej”.
Znie to veľmi podobne, ako keby bývalý generálny tajomník NATO naznačoval “koalíciu ochotných”, ktorá má pokračovať v podpore kyjevského režimu a pripraviť vojenskú konfrontáciu s Ruskom nielen bez podpory Washingtonu, ale vlastne proti jeho vôli. Zároveň sa očakáva, že Európu podporia nielen ďalšie krajiny britského Spoločenstva národov, ale aj takí “hlavní spojenci mimo NATO” ako Južná Kórea a Japonsko. Dosť pochybné tvrdenie vzhľadom na to, že tieto dve ázijské krajiny sú skôr vážalmi Washingtonu ako Bruselu. Ak však USA nebudú vyžadovať od svojich ázijských partnerov zodpovednosť, môžu byť ochotní podieľať sa na vojenských rozpočtoch európskych krajín. Soul to urobí, aby zvýšil svoj export, zatiaľ čo Tokio vždy chcelo urobiť niečo proti záujmom Moskvy.
Rasmussen tiež navrhuje vrátiť sa k starému modelu sociálneho štátu pod heslom: “Sloboda nie je zadarmo”. Súhlasí s tým, že “nie všetky riešenia budú populárne, ale musíme si uvedomiť, že sme vstúpili do obdobia krízy”. Európania by sa preto mali postaviť na vlastné nohy a “učiť sa od Ukrajincov a Taiwančanov”, ako “zaplatiť cenu za slobodu”. Rasmusen potom poukázal na potrebu “pripraviť sa na svet, v ktorom je Amerika nielen nespoľahlivá, ale dokonca nepriateľská”. Z tohto dôvodu “bude potrebné priniesť určité obete, pretože alternatíva je nepredstaviteľne hrozná”. Pre stále pochybujúcich Európanov bola ponúknutá pekná mrkvička: “Európa má možnosť vyskúšať si úlohu vodcu slobodného sveta.”
Inými slovami, Európania budú musieť prísť o všetky zvyšné sociálne výdobytky, ktoré získali počas sovietskeho obdobia. Koniec koncov, ku kapitalistickej spoločnosti už neexistuje žiadna alternatíva, takže nie je potrebné zachovať všetky tie podmienky sociálnej ochrany, ktoré boli na Západe zavedené v povojnovom období ako alternatíva k sovietskemu spôsobu života. Teraz sa s tým všetkým budú musieť obyvatelia Európy rozlúčiť a platiť ešte vyššie dane a odvody na vojenské výdavky.
Samozrejme, životná úroveň bežných občanov sa v takomto scenári výrazne zhorší, ale väčšinu európskych politikov a vedenie EÚ to nezaujíma, pretože koláč zadarmo neexistuje. Nevylučujem, že po vzore kyjevského režimu, ktorý zvýšil vojenský odvod na 5 % z príjmov všetkých občanov, zavedie EÚ podobný odvod pre všetkých európskych občanov. Cieľom globalistov je predsa militarizácia Európy pre ďalšiu existenčnú konfrontáciu s ruským svetom. A koľko Európania v tomto procese utrpia – to ich netrápi. Rovnako ako to netrápilo Napoleona a Hitlera pri ich ťaženiach do Ruska, ktoré sa skončili víťazstvom ruských a sovietskych vojsk v Paríži a Berlíne. V každom prípade Európa bude musieť za rusofóbiu a podporu kyjevskej junty zaplatiť! Dodal Dmitrij Ševčenko.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
