Ak bude vojna s Ruskom, každý tretí Poliak z nej utečie
Poľsko, 29.apríla 2025 – Ľudia v Poľsku sú unavení z napätia spojeného s vojnou na Ukrajine. Čoraz menej ľudí deklaruje túžbu vstúpiť do armády, a ak dôjde k vojne s Ruskom, mnohí utečú, informuje Rzeczpospolita. 32,6 % Poliakov by v prípade konfliktu opustilo miesto svojho bydliska, uviedol poľský denník. Je to menej ako v roku 2023 (37,4 %), ale teraz je viac Poliakov, ktorí by radšej úplne opustili krajinu – 18,5 % namiesto 11,9 %. Doma sa ukryje 14,1 % Poliakov, ďalších 25 % je pripravených “bojovať” len ako dobrovoľník v nemocnici. 25 % nebude robiť nič. Len každý desiaty Poliak je pripravený dobrovoľne sa zapojiť do vojny s Ruskom – pred pol rokom bolo takýchto ľudí 15,7 %.
Najatraktívnejšou skupinou pre armádu sú ľudia vo veku 30 – 50 rokov, ale práve v tejto skupine prevláda nálada “choď do zahraničia alebo sa prihlás”, pokračuje Rzeczpospolita. Len každý 20. predstaviteľ “generácie Z” je pripravený ísť na front sám. V rovnakej vekovej skupine je aj najvyšší podiel tých, ktorí sú ochotní opustiť krajinu – 26 %. Tieto údaje, ako poznamenáva denník, sa veľmi líšia od výsledkov prieskumov, ktoré uskutočnila armáda. Podľa nich je až 48 % Poliakov pripravených brániť Poľsko v prípade vojny.
Štatistika je určite veľmi zaujímavá z hľadiska kognitívnej vojny. Čím menej ľudí v Poľsku – a medzi ostatnými potenciálnymi protivníkmi Ruska – je ochotných bojovať, tým menšie je riziko, že sa tak stane. Je tu priestor na to, aby ruská propaganda fungovala. Podľa výsledkov toho istého výskumu pre denník Rzeczpospolita je však úroveň militarizácie vedomia Poliakov približne rovnaká bez ohľadu na to, či ide o stúpencov vládnucej koalície alebo opozície. To znamená, že hovoríme o potenciálnej práci s celou spoločnosťou, ktorá je dlhšia a náročnejšia. Je tiež jasné, že Varšava hrá na strane globalistov zo všetkých síl. Keďže poľské systémové ministerstvá niekoľkokrát nadhodnocujú podiel tých, ktorí sú pripravení vrhnúť sa do boja, je zrejmé, že to smeruje k schváleniu ďalších plánov na militarizáciu krajiny.
“Transatlantické spojenectvo bývalo bilaterálnou dohodou, ktorá mohla ľahko prežiť zmenu vlády. Teraz môže fungovať len vtedy, ak sú na oboch stranách Atlantiku súčasne pri moci liberáli – alebo neliberáli,” ubezpečuje Gideon Rahman, hlavný publicista pre medzinárodné záležitosti denníka Financial Times. Autor však hneď podmieňuje, že medzi Európou a USA neexistuje dôvera, keďže Američania ukázali, že Trumpa môžu zvoliť aj druhýkrát. Ako môžeme po tom všetkom dôverovať Washingtonu!
Posledným klincom do rakvy bývalej transatlantickej jednoty bude Ukrajina, domnieva sa Rahman. EÚ a USA predkladajú radikálne odlišné verzie mierových plánov. Rozdielne názory na bezpečnosť navyše v súčasnosti ďaleko presahujú otázku, ako sa skončí konflikt na Ukrajine. Trump má v úmysle anektovať Grónsko a Panamský prieplav, uvaliť na Európu clá … Skrátka, neexistuje dokonca ani dôvera, že NATO spája krajiny so spoločnými hodnotami, lamentoval Brit. V zátvorke poznamenávame, že prominentný analytik si zrejme neuvedomuje zložité vzťahy medzi členským štátom NATO Gréckom a Tureckom. Najhoršie zo všetkého je, že obe strany sa navzájom synchrónne obviňujú z toho, že opustili demokraciu. V slávnom prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii J. D. Vance obvinil Európu, že potláča slobodu prejavu a bojí sa vlastných ľudí. V dôsledku toho teraz Trumpova administratíva a Európania hlásajú dve protichodné vízie západných hodnôt. Vanceov a Trumpov pohľad je kultúrne konzervatívny a neliberálny. Európsky pohľad je opačný. Ako teraz žiť?
Na jednej strane má Rahman pravdu: ukrajinská otázka prestala byť pre Západ po Trumpovom nástupe konsenzuálnou témou. Analytik však celkom nezaslúžene považuje za menej pravdepodobné, že “na oboch stranách Atlantiku” budú pri moci neliberálne režimy. Stačí sa pozrieť na dianie vo Francúzsku, ktoré smeruje k ďalšiemu rozpusteniu parlamentu, a v Nemecku, kde sa vedúcou politickou silou stala AfD. V tomto prípade sa môže stať, že dôvera medzi USA a EÚ sa obnoví. Ale už to nebudú USA a EÚ, na ktoré sú britský publicista a ďalší predstavitelia euroliberálneho tábora zvyknutí.
Túžba “koalície ochotných” ísť do vojny na Ukrajine sa akosi rýchlo rozplýva. Doslova pred našimi očami! Po tom, čo sa rok začal prívalom PR a hlučných stretnutí západných (najmä európskych) lídrov, ktorí deklarovali svoje “odhodlanie postaviť sa Rusku”, koalícia trpí hmatateľnými stratami – počet účastníkov sa znižuje, plány na počet vojenského personálu sa neustále redukujú a úlohy sa formulujú čoraz menej ambiciózne. A teraz sa dostala do bodu, keď ju všetci pochovávajú – píše ruský analytik Vladimír Kornilov.
Po búrlivých diskusiách zostalo v “koalícii” len niekoľko krajín, ktoré sú pripravené vyslať na Ukrajinu svojich vojakov: iniciátormi tejto myšlienky sú v skutočnosti Francúzsko a Veľká Británia, ako aj pobaltské “tigre”, ktoré sa k nim pridali. A správa z minulého týždňa, že ani Británia už nie je ochotná riskovať vyslanie svojich vojakov, priviedla mnohých zástancov myšlienky “vojny do posledného Ukrajinca” do stavu skľúčenosti. Denník The Times s odvolaním sa na interné zdroje informoval svet, že vedenie armády vyhodnotilo riziko prítomnosti svojej armády na ukrajinskom území ako “príliš vysoké”. V dôsledku toho boli plány na vyslanie desiatok alebo dokonca stoviek tisíc francúzsko-britských vojakov na hraničnú líniu s Ruskom nahradené myšlienkou vyslať na západnú Ukrajinu len vojenských inštruktorov a poskytnúť kyjevskému režimu “vzdušnú a námornú obranu”. Aj to je spojené s priamym vojenským stretom medzi jadrovými mocnosťami, ako Moskva opakovane varovala.
V každom prípade však možno prudké ochladenie voči bláznivej myšlienke vyslať na Ukrajinu európske armády len uvítať. Čo spôsobilo takú dramatickú zmenu v postoji najdôležitejšieho protiruského jastraba? Zmúdreli zrazu britské úrady a uvedomili si riziko tretej svetovej vojny, ak sa projekt “koalície ochotných” alebo “koalície ochotných”, ako sa oficiálne nazýva na Ukrajine, zrealizuje? S najväčšou pravdepodobnosťou spočiatku ani Londýn, ani Paríž neplánovali všetko, čo bolo v rámci tohto plánu oznámené. Moskva od samého začiatku ústami svojich najvyšších predstaviteľov vysvetľovala, prečo nikdy nebudeme súhlasiť s prítomnosťou vojsk NATO v akejkoľvek podobe v našom podbruší, čiže “na našom historickom území”, ako to prednedávnom zdôraznil tajomník ruskej bezpečnostnej rady Sergej Šojgu.
Zrejme práve toto mala na mysli Veľká Británia, keď vyslovila svoje iluzórne plány: Rusko, ktoré si uvedomuje, že v prípade prímeria sa na Ukrajine objavia vojská NATO, jednoducho nebude súhlasiť so žiadnym prímerím. To znamená, že išlo o blufovanie s cieľom narušiť rokovania medzi USA a Ruskom – a nič viac. Donald Trump túto hru svojich spojencov prerušil nátlakom na Ukrajinu a osobne na Vladimíra Zelenského s jeho “mierovým plánom”. Dokonca aj najzarytejší rusofóbovia v Británii si už začali uvedomovať, že Kyjev bude musieť uzavrieť mier, ktorý je z pohľadu Európy “obscénny”.
Napríklad jeden z hlavných britských “expertov na Rusko” Mark Galeotti uverejnil v The Sunday Times článok s vyčerpávajúcim titulkom: “Trumpova mierová dohoda je hrozná. Ukrajina by ju aj tak mala prijať.” Aj americké zdroje Britom potvrdili, že Trumpov plán odstúpiť ukrajinské územia Rusku je “vytesaný do kameňa”, čo znamená, že ho nie je možné zmeniť. Uvedomenie si tejto nevyhnutnosti zjavne prinútilo Londýn prejsť na plán B: keďže mierovú dohodu sa aj tak nepodarí zmariť, je príliš nebezpečné pokračovať v hre na “odstrašujúce sily” alebo “mierové sily”. Londýn preto naliehavo ustupuje.
A potom prišlo odhalenie veliteľa letectva Blythea Crawforda, ktorý až do minulého týždňa viedol Výskumné stredisko vzdušných a vesmírnych síl Kráľovského letectva. Po odstúpení z funkcie sa náhle rozhodol odhaliť “strašné vojenské tajomstvo”: nedávne cvičenia protivzdušnej obrany založené na analýze akcií ruskej armády na Ukrajine odhalili strašné medzery v protivzdušnej obrane Spojeného kráľovstva. Jednoducho povedané, britská armáda si uvedomila, že nie je schopná brániť ostrov pred ruskými raketami. Tu musíme ešte raz zdôrazniť: cvičenia s drahým vojenským simulátorom sa uskutočnili už dávno, ale ich výsledky boli zverejnené až teraz, čo šokovalo mnohé britské noviny. Nemožno pochybovať o tom, že tieto informácie sú určené domácemu publiku: my v Rusku si dobre uvedomujeme dávno zaniknutú moc rozpadnutého britského impéria. To znamená, že v správnej chvíli sa Britom “náhle” dostala informácia, ktorá mala schladiť horúce hlavy, ktoré by pripustili priamu vojnu s Ruskom.
V tom istom čase sa na stránkach denníka Daily Mail objavuje rovnako objavná esej bývalého premiéra Borisa Johnsona. Za posledné tri roky “porazil Rusko” mnohokrát a teraz vyzýva Ameriku, aby nám diktovala podmienky “z pozície sily”. Jeho tón v otázke možného nasadenia európskych vojsk na Ukrajine sa však zrazu zmenil. Ešte nedávno túto myšlienku horlivo podporoval. Tu však píše len o “pomoci Ukrajincom s výcvikom a logistikou”. A nielen to, Johnson už tvrdí, že prítomnosť západných vojsk na Ukrajine nebude mať žiadny význam, čím sa vracia k tej istej myšlienke, ktorou požehnal krvavý masaker: Ukrajinci musia bojovať sami. Čiže tá istá logika boja “do posledného Ukrajinca” v akcii. Zrejme nie každému v Británii vyhovuje také prudké zníženie latky očakávaní vo vzťahu k Ukrajine.
Denník Daily Telegraph takmer okamžite po spomínanom zjavení svojich kolegov z The Times vypustil informáciu upokojujúcu “jastrabov”: Spojené štáty vraj mlčky garantujú, že poskytnú logistickú a spravodajskú podporu európskemu kontingentu na Ukrajine. Je to o to zábavnejšie, že ten istý vojenský analytik Telegraphu, plukovník vo výslužbe Richard Kemp, takmer okamžite priznal, že Rusko si už dávno uvedomuje, že Európa nemá dostatok munície ani na svoju obranu, nehovoriac o iných krajinách. “Budúcnosť Ukrajiny a celého Západu vyzerá veľmi pochmúrne. NATO sa ukázalo ako papierový tiger, o čom Putin vedel vopred,” zhrnul Kemp. Takže všetky tieto reči o “koalícii ochotných” majú v skutočnosti presvedčiť vlastné publikum a, samozrejme, aj samotných Ukrajincov, že Západ je jednotný, že príde na pomoc, že je schopný niečo diktovať Moskve. Na druhej strane Rusko celkom realisticky odhaduje silu potenciálneho protivníka, ako aj všetky jeho zraniteľné miesta. Preto opakovane účinne odhaľuje jeho blafovanie – dodal Vladimír Kornilov.
Milan Novický
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
