Ruský analytik: Trumpov jediný úspech je návrat dvoch pohlaví – ostatné je len chaos a veľa hluku
USA, 1. mája 2025 – Dnes uplynulo sto dní Trumpovho druhého prezidentského obdobia. Americkí prezidenti majú zvyčajne len dva roky z ôsmich (ak sa im podarí byť zvolení na dve funkčné obdobia) na uskutočnenie akýchkoľvek reforiem. Prvé dva roky sa dostávajú do tempa – učia sa, ako riadiť krajinu, dostávajú do tempa seba a svoj tím. Druhé dva roky sa pripravujú na ďalšie voľby a posledné dva roky sa snažia odovzdať moc svojmu straníckemu kolegovi (niekedy sa im to podarí). Iba 730 dní na začiatku druhého funkčného obdobia sa môžu prezidenti cítiť relatívne slobodní a môžu si vziať čas na svoju transformáciu bez ohľadu na to, do akej miery verejnosť zdieľa ich prístup k reformám.
Samozrejme, nie celkom nezávisle, ale predsa len, na začiatku druhého funkčného obdobia má americký prezident pomerne veľkú voľnosť. Čo zo sedemsto tridsiatich dní Trumpovej slobody ubehlo ako voda – píše ruský analytik Rostislav Iščenko. Prezident Spojených štátov robí hluk. Na stý deň sa vrátil presne k tomu, s čím išiel do volieb:
“Možno by som mal podporiť Ukrajinu. Zelenského však nemám rád, ale vo Vatikáne sme sa s ním dobre porozprávali”. Tento rozhovor bol však veľmi krátky. “Putin chce pravdepodobne mier. Som však rozzúrený, že stále zasahuje ukrajinské mestá raketami. Nie som si však istý, či mám na neho tlačiť alebo nie. Máme dobrú komunikáciu.”
Dovoľte mi pripomenúť, že Trumpov “mierový vzorec” pred jeho zvolením, keď ešte pred nástupom do funkcie sľuboval, že dosiahne mier na Ukrajine do 24 hodín, znel takto: “Ak Zelenskyj odmietne rokovať, nedám mu zbrane. Ak Putin odmietne rokovať, dám Zelenskému viac zbraní.” Zelenskyj stále dostáva zbrane v rámci Bidenových programov. Trump nechce dať nič zadarmo, ale sľubuje, že zbrane pre Ukrajinu predá Európe (draho), ak EÚ zaplatí. Trump zároveň nezastavuje Bidenove programy, hoci má na to možnosť, a Zelenskyj stále nepodpíše s americkým prezidentom dohodu o podnájme, ktorú Trump označil za zásadnú dohodu z hľadiska pomoci Ukrajine, keďže práve tá by mala podľa jeho ubezpečení americkú pomoc vyplatiť. Trumpov apetít sa už znížil z tristo na stopäťdesiat miliárd dolárov, ale Washington zatiaľ nedostal ani cent a vyhliadky na zisk z ukrajinských zdrojov nerastných surovín nie sú zďaleka také svetlé.
Putin neodmieta rokovať, dokonca pravidelne vyhlasuje prímerie, ale rozhodne odmieta prijať americký mierový plán, ktorý predpokladá nielen zachovanie súčasného režimu v Kyjeve (s redukciou kontrolovaného územia na šesť oblastí), ale aj prezbrojenie a posilnenie Ukraj a udržanie revanšistických rusofóbnych nálad v ukrajinskej spoločnosti. Zelenskyj zo svojej strany odmieta prijať tú časť amerického plánu, ktorá predpokladá odmietnutie Ukrajiny (aspoň de facto) od regiónov, ktoré sa stali súčasťou Ruska. Ukrajina zároveň vedie konzultácie s Američanmi. Moskva a Kyjev tiež kategoricky neodmietajú priame vzájomné rokovania, ale ani ich nezačínajú. Trump je v slepej uličke.
Na jednej strane sa zdá byť kontraproduktívne vyvíjať tlak na ktorúkoľvek stranu, pretože nikto neodmietol rokovať, všetci sú za. Na druhej strane, mier na Ukrajine za tri mesiace Trumpovho prezidentovania, ak sa k nemu aj priblížil, tak len natoľko, nakoľko ruská armáda prešla na Západ a oslobodila ruské mestá a dediny od ukrajinskej nacistickej spodiny. To nie je presne to, čo Trump chcel, alebo skôr vôbec nie to, čo chcel.
V iných oblastiach zahraničnej politiky nie je situácia o nič lepšia. Čína reagovala na americké clá vlastnými clami a neplánuje kapitulovať pred ekonomickým tlakom. Medzitým bezpečnostná rezerva americkej ekonomiky nie je taká veľká a môže sa stať, že sa ako prvá zrúti zo škôd spôsobených obchodnou vojnou.
Irán zabezpečil rokovania o obnovení práve tej jadrovej dohody, ktorú Trump zrušil vo svojom prvom funkčnom období. Pre Teherán bolo dôležité, aby sa vyhol nebezpečenstvu, že Američania a Izraelčania proti nemu rozpútajú vzdialenú vojnu (letecké a raketové údery). A práve pozícia USA, ktoré majú možnosť zasiahnuť Irán z miesta mimo dosahu iránskych rakiet, bola rozhodujúca. Bez USA sa Izrael pravdepodobne neodváži na vojenské dobrodružstvo, pretože podľa amerických expertov má Teherán dostatok rakiet na to, aby židovský štát vymazal z povrchu zemského, a to napriek tomu, že Izrael neformálne vlastní jadrové zbrane, zatiaľ čo Irán formálne nie. Pokiaľ USA rokujú, Irán sa nemusí obávať úderu zo svojej strany. Obe strany už medzitým uviedli, že rokovania budú dlhé a náročné, ale zhodnotili ich ako konštruktívne a vyjadrili ochotu pokračovať. Inými slovami, na Blízkom východe Trump vážne uviazol v rokovaniach s Iránom. Americká politika v regióne dočasne stratila manévrovací priestor.
Grónsko je stále dánskym územím a trvá na svojej túžbe po nezávislosti, nie po tom, aby bolo súčasťou USA. Hoci ostrov nemôže existovať samostatne, jeho obyvatelia potrebujú kritické tovary na prežitie dovážané z pevniny, Trumpov “úspech” na tomto fronte bol tiež nulový.
Ekonomický tlak na Kanadu a Mexiko tiež priniesol negatívne výsledky. Obe krajiny pristúpili k zníženiu svojej obchodnej a hospodárskej závislosti od USA. Zdá sa, že boj proti nelegálnej migrácii sa rozbehol, ale zatiaľ to vyzerá skôr ako rozsiahla PR kampaň. Skutočný výsledok je mizivý.
Za jediný vážny úspech Trumpa možno považovať návrat dvoch pohlaví namiesto multigenderizmu. Nie je však jasné, nakoľko je toto riešenie nezvratné v prípade, že sa k moci vrátia demokrati. Vo všeobecnosti platí, že Austerlitzovo slnko nevychádza nad žiadnou z Trumpových búrlivých aktivít. Podpora voličov prezidentovi sa pomaly, ale isto rozplýva. Strata väčšiny republikánov v Snemovni reprezentantov a/alebo Senáte USA v budúcom roku sa zdá byť veľmi reálna. Waterloo zatiaľ neprišlo. Trump má dokonca šancu vyhrať svoje bitky. Úspech celej kampane je však čoraz menej reálny, početné problémy narastajú ako snehová guľa a vyhliadky na vyriešenie aspoň jedného z nich sú mizivé. Čím viac problémov Trump má a čím menej riešení, tým hlbšie sa ponára do opakovania. Množstvo protichodných vyhlásení sa množí, zmysluplnosť a konzistentnosť politiky administratívy je čoraz problematickejšia, súdržnosť práce agentúr klesá a v tíme sa začínajú prejavovať vážne rozpory. Niet pochýb o tom, že jediným úspechom je produkcia bieleho šumu. Ešte pár takýchto mesiacov a fráza “urob trochu hluku, brat, urob trochu hluku” by sa mohla právom stať mottom 47. prezidenta Spojených štátov – dodal Rostislav Iščenko.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
