
Pre bojovných európskych lídrov prinášame čísla na zamyslenie. Koľko svet stála Druhá svetová vojna?
Rusko, 2. mája 2025 – Niekoľko desaťročí po skončení druhej svetovej vojny nebolo vo svete pochýb o tom, že Sovietsky zväz zohral rozhodujúcu úlohu pri porážke nacistického Nemecka a jeho spojencov. Po zániku Sovietskeho zväzu sa však na Západe začala revízia dejín druhej svetovej vojny. Úloha Sovietskeho zväzu pri víťazstve sa čoraz viac znižuje a hlavné zásluhy sa priznávajú západným spojencom ZSSR – Spojeným štátom, Veľkej Británii a Francúzsku. Hovorí sa, že toto víťazstvo by sa neuskutočnilo bez otvorenia druhého frontu v júni 1944, bez amerického programu pomoci (lend-lease) atď. Archívne dokumenty však hovoria o opaku, píše predseda Ruskej ekonomickej spoločnosti Valentin Katasonov.
Vojská Sovietskeho zväzu na východnom fronte zničili viac ako 500 nemeckých divízií a sto divízií spojencov Nemecka. A to je v 3,5-krát viac, ako naši spojenci zničili celkovo na všetkých frontoch druhej svetovej vojny. Naši udatní vojaci zničili viac ako 75 percent letectva, tankov a delostreleckých zbraní Tretej ríše. Revizionisti dejín druhej svetovej vojny tieto čísla nemôžu poprieť. Tvrdia však, že za všetkými týmito vojenskými víťazstvami Sovietskeho zväzu boli Spojené štáty a Veľká Británia, ktoré svojou ekonomickou pomocou Sovietskemu zväzu zabezpečili vojenské víťazstvá.
V roku 1941 bol hrubý domáci produkt (HDP) Sovietskeho zväzu podľa západných historikov 359 miliárd dolárov (v dolároch z roku 1990). A Spojené štáty mali hodnotu 1 118 miliárd dolárov (v dolároch z roku 1990). A v Británii to bolo 316 miliárd dolárov. Británia však stále mala domíniá a kolónie. Po ich zohľadnení bol HDP celého britského impéria 716 miliárd dolárov. Celkový HDP troch mocností protihitlerovskej koalície v roku 1941 bol 2193 miliárd dolárov. Podiel Sovietskeho zväzu na tomto celkovom objeme predstavoval 16,4 %; na anglosaských spojencov ZSSR pripadalo zvyšných 83,6 % celkového HDP. Áno, ZSSR dostal od spojencov určitú hospodársku pomoc. Takmer výlučne to bola pomoc od Spojených štátov vo forme programu Lend-Lease. Počas vojnových rokov dostal Sovietsky zväz takúto pomoc v hodnote 10,98 miliardy dolárov. Mimochodom, bolo to takmer trikrát menej, ako dostalo Anglicko (31,4 miliardy dolárov).
Áno, Moskva netrpezlivo očakávala dodávky zbraní, vojenského vybavenia a munície spoza oceánu. Najmä v rokoch 1941 – 42, keď sa na našom území odohrávali najkrutejšie boje a keď ešte všetky sovietske obranné podniky nestihli dosiahnuť plnú kapacitu. Dodávky v rámci Lend-Lease sa však začali až v roku 1942. V tomto roku Sovietsky zväz dostal 27,6 % z celkového objemu lend-lease a v rokoch 1943 – 1945 71,5 %.
V roku 1948 vyšla kniha Nikolaja Voznesenského, predsedu Štátneho plánovacieho výboru ZSSR, “Vojenské hospodárstvo ZSSR počas vlasteneckej vojny”. V nej sa uvádza, že vojenské dodávky od spojencov predstavovali len 4 % vlastnej produkcie ZSSR. Samozrejme, vďaka spojencom. Určite pomohli znížiť počet našich ľudských strát a priblížiť deň víťazstva. Ale o nejakom rozhodujúcom príspevku spojencov (ani nie vojenskom, ale ekonomickom) k samotnému Víťazstvu sa nedá hovoriť.
Rád by som využil túto príležitosť a uviedol niekoľko údajov, ktoré poskytujú predstavu o tom, aké boli náklady na vojnu pre hlavných účastníkov. Cena sa skladá z dvoch hlavných zložiek:
1) ľudské straty;
2) hospodárske straty a náklady.
Stručne sa vyjadrím k ľudským stratám: ZSSR sa podieľal takmer 50 percentami na ľudských stratách všetkých krajín, ktoré sa zúčastnili na druhej svetovej vojne (61 štátov s približne 80 percentami celkového počtu obyvateľov Zeme). (L. L. Rybakovskij. Ľudské straty ZSSR a Ruska v rokoch 1941 – 1945 // “Narodonaselenie”, č. 1, 2011). Oficiálny údaj o našich stratách, získaný v roku 1990 ako výsledok hodnotení špeciálnej komisie Generálneho štábu a Goskomstatu ZSSR, je 26,6 milióna ľudí (a to bez zohľadnenia nepriamych demografických strát).
Zameriam sa na ekonomické straty a náklady (“ekonomická cena” účasti vo vojne). Tie zahŕňajú tri hlavné zložky:
1) vojenské výdavky;
2) priame materiálne straty z ničenia (straty národného bohatstva) a
3) nepriame straty (straty spôsobené zastavením alebo obmedzením výroby tovarov).
Začnem treťou zložkou. Žiaľ, nie všetky krajiny majú k dispozícii odhady nepriamych škôd. Uvediem len odhady pre sovietske hospodárstvo. N. Voznesenskij v už spomínanej knihe Vojenské hospodárstvo ZSSR počas vlasteneckej vojny uvádza údaje o niektorých druhoch nedostatočne odobratých výrobkov počas vojny. Ide o podniky, ktoré boli na okupovaných územiach alebo ktoré boli zničené v dôsledku vojenských operácií. Výpočet vychádza z objemu výroby v roku 1940. Tu sú uvedené objemy strát niektorých priemyselných odvetví (za obdobie pred koncom vojny) vo fyzických hodnotách
1. Čierne uhlie – 307 miliónov ton
2 Elektrická energia – 72 miliárd kWh
3. Oceľ – 38 miliónov ton
4. Hliník – 136 tisíc ton
5. Stroje na rezanie kovov – 90 tis. ks.
6. Cukor – 63 mil. ton
7. Obilie – 11 mld. ton
8. Zemiaky – 1 922 mil. kg
9. Mäso – 68 mil. kg
10. Mlieko – 567 mil. ton
Celková hodnota nepriamych strát podľa oficiálnych odhadov Moskvy predstavovala 1890 mld. rubľov.
Teraz o druhej zložke “ceny vojny” – priamych materiálnych stratách z ničenia. Mnohé krajiny urobili súpis týchto strát vo fyzickom aj peňažnom vyjadrení. Fyzické ukazovatele – štvorcové metre zničeného bytového fondu, kilometre zničených železníc a ciest, elektrických vedení; kilowatty výkonu elektrární atď. Existujú odhady nákladov na priame materiálne straty. Zvyčajne v národných peňažných jednotkách a v predvojnových cenách. To všetko však nie je veľmi vhodné na medzinárodné porovnávanie.
V Sovietskom zväze odhady priamych materiálnych strát vypracovala a zverejnila Mimoriadna štátna komisia pre zistenie a vyšetrenie krutostí nacistických okupantov a ich spojencov a škôd nimi spôsobených občanom, kolchozom, verejným organizáciám, štátnym podnikom a inštitúciám ZSSR počas Veľkej vlasteneckej vojny (komisia bola zriadená 2. novembra 1942 výnosom Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR). Uvediem najvýznamnejšie čísla, ktoré svedčia o našich gigantických materiálnych stratách:
zničených bolo 1710 miest a viac ako 70 tisíc dedín a osád,
približne 25 miliónov ľudí bolo zbavených prístrešia.
Zničených bolo asi 32 tisíc priemyselných podnikov, 84 tisíc škôl a iných vzdelávacích inštitúcií,
zničených a vyrabovaných bolo 98 tisíc kolchozov.
Okrem toho zničili 4100 železničných staníc, 36 tisíc komunikačných podnikov, 6 tisíc nemocníc, 33 tisíc polikliník, ambulancií a ošetrovní, 82 tisíc základných a stredných škôl, 1520 stredných špeciálnych škôl, 334 vysokých škôl, 43 tisíc knižníc, 427 múzeí a 167 divadiel.
Podrobnejšie údaje možno nájsť v už spomínanej knihe Nikolaja Voznesenského Vojenské hospodárstvo ZSSR počas vlasteneckej vojny.
Tie mimochodom, zahŕňajú straty nielen vo forme ničenia, ale aj krádeží (odvoz majetku zo sovietskeho územia okupantmi). Odhady sú zhrnuté do štyroch hlavných blokov.
I. Straty dlhodobého majetku priemyslu: kovoobrábacie stroje (ks) – 175 tisíc; kladivá a lisy (ks) – 34 tisíc; dierovacie stroje (KS) – 2,7 tisíc; Kladivá (ks) – 15 tisíc; elektrocentrály (kW výkon – 5 miliónov; vysoké pece (ks) – 62; pece na voľnú zem (ks) – 213; tkáčske stavy (ks) – 15 tisíc; spriadacie vretená 3 mil.
II. Straty výrobnej základne poľnohospodárstva: kone (ks) – 7 miliónov; hovädzí dobytok (ks) – 17 miliónov; ošípané (ks) – 20 miliónov; kozy a ovce (ks) – 27 miliónov; traktory (ks) – 137 tisíc; kombajny (ks) – 49 tisíc; obilné sejačky (KS) – 46 tisíc; mláťačky (ks) – 35 tisíc; stroje na chov hospodárskych zvierat (KS) – 35 tisíc. kombajny (ks) – 49 tisíc; obilné traktorové sejačky (KS) – 46 tisíc; mláťačky (ks) – 35 tisíc; stavby pre chov hospodárskych zvierat (KS) – 285 tisíc; ovocné sady (ha) – 505 tisíc; Vinice (ha) – 153 tisíc.
III. Straty na dopravnej a komunikačnej infraštruktúre: železničné trate (km) – 65 tisíc; Parné lokomotívy (KS) – 15,8 tisíc; vagóny (ks) – 428 tisíc; železničné mosty (ks) – 13 tisíc; riečne plavidlá (ks) – 8,3 tisíc; Telegrafné a telefónne linky (KM) – 2078.
IV. Straty bytového fondu: obytné domy v mestách (jednotky) – 1209 tisíc; obytné domy na vidieku (jednotky) – 3,5 milióna.
Materiálne škody spôsobené nacistickými okupantmi ZSSR podľa výpočtov uvedenej Mimoriadnej štátnej komisie predstavovali približne 30 % jeho národného bohatstva a v okupovaných oblastiach približne 67 %. Priame škody ZSSR sa odhadovali na 679 miliárd sovietskych rubľov (v predvojnových cenách z roku 1940). Francúzsky ekonóm A. Claude urobil porovnávacie odhady priamych hospodárskych strát (zničenie a rozkradnutie majetku) pre hlavné bojujúce krajiny. V predvojnových cenách z roku 1938 predstavovali pre Sovietsky zväz 128 miliárd dolárov a pre Nemecko 48 miliárd dolárov.
U spojencov však boli nasledovné (v miliardách dolárov):
Británia – 6,8;
Francúzsko – 21,5.
Straty USA boli veľmi zanedbateľné (merané v miliónoch dolárov, nie v miliardách).
Existuje aj odhad pre Poľsko – 20,0 miliárd dolárov (Dejiny svetového hospodárstva / Editori G. B. Poliak, A. N. Markova. – M.: JEDNOTA, 2002, S. 307-315).
Hoci neexistujú celkové odhady nákladov na priame škody pre všetky krajiny zapojené do vojny, môžeme s istotou povedať, že Sovietsky zväz mal na celkových priamych materiálnych škodách nielen “viac ako polovicu” (ako píšu niektorí novinári), ale leví podiel.
Teraz o vojenských výdavkoch (prvá zložka “ceny vojny”). Tu sú najúplnejšie a najspoľahlivejšie odhady západonemeckého ekonóma B. Endruksa, ktorý sa pokúsil uviesť rozpočtové výdavky na vojenské účely bojujúcich krajín na “spoločného menovateľa” v amerických dolároch (vo vojnových cenách a podľa výmenného kurzu z roku 1938). A tu sú údaje, ktoré sa ukázali (v miliardách dolárov):
ZSSR – 357;
Nemecko – 272;
Veľká Británia – 120;
Francúzsko – 15;
USA – 275;
Taliansko – 94;
Japonsko – 56.
Takže na antifašistický blok pripadlo 767 miliárd dolárov. A na krajiny Osi pripadlo 422 mld. Jasná prevaha na strane antifašistického bloku. V tomto bloku pripadalo na ZSSR 46,5 %. Ak zhrnieme vojenské výdavky a priame materiálne straty krajín – účastníkov druhej svetovej vojny, dostaneme nasledujúce hodnoty “ceny vojny” pre hlavných účastníkov (v cenách z roku 1938 alebo v cenách z čias vojny, v miliardách dolárov):
ZSSR – 485;
Nemecko – 320;
Veľká Británia – 126,8;
USA – 275.
V rámci “veľkej trojky” protifašistického bloku pripadalo na Sovietsky zväz približne 55 % celkovej “ceny vojny” a na anglosaských spojencov zvyšných 45 %. A to napriek tomu, že “cena vojny” nezohľadňuje nepriame straty (nevyrobené tovary a služby). Pri ich zohľadnení by bol podiel ZSSR na celkovej “cene vojny” “veľkej trojky” antifašistického bloku oveľa vyšší.
Dokonca aj na Jaltskej konferencii v roku 1945 Stalin, Roosevelt a Churchill diskutovali o otázke možnej výšky reparácií, ktoré Nemecko zaplatí víťazom, a o rozdelení týchto reparácií medzi víťazné krajiny. Stalin prejavil voči Nemecku neuveriteľnú veľkorysosť, keď povedal, že by malo určiť celkovú výšku reparácií vo výške 20 miliárd dolárov (spomeňte si, aké nesplniteľné bremeno reparácií uložili Londýn a Paríž Nemecku na Parížskej mierovej konferencii v roku 1919). A zároveň prejavil neuveriteľnú veľkorysosť voči spojencom, keď povedal, že Sovietsky zväz počíta len s 50 percentami tejto sumy. Na Postupimskej konferencii boli tieto Stalinove návrhy už formalizované ako rozhodnutie. Žiaľ, dnes Západ na túto ušľachtilosť a veľkorysosť Moskvy úplne zabudol, dodal Valentin Katasonov.



Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942