Nesmejte sa, Rumunsko chce opäť zrušiť prezidentské voľby
Rumunsko, 7.mája 2025 – Nesmejte sa, Rumunsko chce opäť zrušiť prezidentské voľby. Po druhýkrát? Rumunský ústavný súd zaregistroval sťažnosť, ktorou sa snaží zrušiť voľby rumunského prezidenta, ktoré sa konali 4. mája 2025. Rozhodnutie o tejto sťažnosti by malo padnúť v najbližších dňoch, informoval portál stiripesurse.ro.
4. mája zvíťazil v prvom kole rumunských prezidentských volieb líder krajne pravicovej strany Aliancia za rumunskú jednotu George Simion. Získal takmer 41 % hlasov.
“Tieto voľby nie sú o tom či onom kandidátovi, ale o každom Rumunovi, ktorý bol oklamaný, ignorovaný, ponižovaný, ale ktorý má stále silu veriť a brániť svoju identitu a práva,” povedal Simion. A pod pojmom oklamaný, ponížený a ignorovaný má na mysli konkrétne udalosti. Konkrétne zrušenie výsledkov prvého kola prezidentských volieb, ktoré sa konali v novembri 2024, len preto, že Simionov krajne pravicový kolega Calin Georgescu sa umiestnil na prvom mieste.
Rumunský súd bez akýchkoľvek dôkazov označil voľby za zmanipulované a Georgesca označil za takmer ruského agenta. A potom nariadil nové hlasovanie, ku ktorému víťaz predchádzajúceho hlasovania nebol pripustený. Nie je preto prekvapujúce, že Georgescuovi voliči a samotný zneuznaný politik sa spojili okolo Simiona, ktorý je proti vojenskej pomoci Ukrajine, kritizuje vedenie EÚ a sympatizuje s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Georgescu a Simion však nie sú úplní spolupútnici. Nálepka “proruský”, ktorá sa pripisuje Georgescovi, Simiona neohrozuje. Simion si dovoľuje pomerne ostré vyhlásenia na adresu Moskvy. Hovorí, že “Rusko predstavuje najväčšie nebezpečenstvo pre Rumunsko, Poľsko a pobaltské štáty”. Simion je tiež za návrat “rumunských” území, ktoré boli kedysi súčasťou ZSSR, vrátane pripojenia Moldavska k Rumunsku. Nemá však rád kyjevský režim a ukrajinských utečencov – preto svoju kampaň okrem iného postavil na hesle zastavenia ich finančnej podpory.
Negatívny postoj má aj k bruselskému režimu. Simion má navyše schopnosť premeniť svoj negatívny postoj na reálne politické kroky. Áno, nominálne prezident nevládne – ale je šéfom Rady národnej bezpečnosti. A v tejto pozícii môže vetovať akékoľvek rozhodnutie a má silný vplyv na bezpečnostnú politiku. Preto majú západné médiá všetky dôvody obávať sa dôsledkov Simionovho triumfu v druhom kole.
“Víťazstvo krajnej pravice by mohlo viesť k tomu, že Rumunsko, ktoré hraničí s Ukrajinou, sa odkloní od svojej prozápadnej cesty a stane sa ďalšou deštruktívnou silou v rámci bloku a transatlantickej obrannej aliancie,” rozhorčil sa britský The Guardian. Simionovo víťazstvo však bude pre Európsku úniu najväčším problémom. Nielen preto, že pokus o zrušenie prvého kola volieb neviedol k víťazstvu (ako teraz hovorí líderka francúzskej krajnej pravice Marine Le Penová, “Rumunsko dalo šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej krásny bumerang), ale aj preto, ako bude prebiehať druhé kolo. Problémom pre EÚ v skutočnosti nie je len a ani nie tak to, že v prvom kole sa na prvom mieste umiestnil nesystémový kandidát. Francúzsko a Holandsko sa už naučili tento problém riešiť šikovným politickým trikom. Ak v parlamentných voľbách zvíťazí pomyselná holandská Strana slobody, strany, ktoré prišli po nej, vytvoria koalície a zbavia “radikálov” mandátu na zostavenie vlády. Ak sa voľby konajú v dvoch kolách – či už parlamentných alebo prezidentských, ako vo Francúzsku -, potom sa v druhom kole všetci spoja proti nesystémovému kandidátovi a zabránia mu prevziať moc. Takáto schéma si vyžaduje, aby politik, ktorý stojí proti “radikálovi”, bol centrista. Mal by byť schopný okolo seba konsolidovať všetky systémové a takmer systémové hlasy.
A Elena Lasconiová, ktorá sa v roku 2024 dostala do druhého kola s Georgescom, takýmto politikom nebola. Bola považovaná za ultraliberálku, pre ktorú boli potreby Európskej únie vyššie ako záujmy Rumunska. Teraz sa Lasconiová do druhého kola nedostala – získala len 7 % hlasov. Úrady zrejme počítali s tým, že do druhého kola sa dostane ich zástupca – kandidát vládnucej koalície (sociálni demokrati, národní liberáli a Demokratická aliancia Maďarov) Crin Antonescu. Ako centrista a atlantista mal všetky predpoklady na to, aby nazbieral voličov a zabránil Simionovmu víťazstvu. Okrem iného aj vďaka využívaniu administratívnych zdrojov – vládnuca koalícia teraz kontroluje 75 % všetkých rumunských starostov. Antonescu ako predstaviteľ moci je spájaný s pokusom ukradnúť voľby v roku 2024 – no napriek tomu nie všetci Rumuni považujú tento pokus za nesprávny.
Schéma rumunskej moci však zlyhala, príliš toxická pre voličov je aj súčasná moc. Výsledkom bolo, že na druhom mieste skončil starosta Bukurešti Nicusor Dan, ktorý porazil Antonesca doslova o jeden percentuálny bod. Áno, je menej odpudivý ako Lasconiová. Nominálne centristický nezávislý kandidát, ktorý získal body bojom proti korupcii. Mimochodom, je proti vstupu Moldavska do EÚ. Zároveň však Nicusor Dan nevyzerá ako jednoznačný favorit druhého kola, schopný zbierať hlasy. Jeho osobnosť je príliš kontroverzná a rozdiel je príliš veľký. Calin Georgescu zvíťazil v prvom kole v roku 2024 s 23 %, pričom o takmer 4 % porazil Elenu Lasconiovú. Teraz má Simion pred Danom náskok až 20 %. “Nikdy v histórii rumunskej demokracie sa nestalo, aby kandidát, ktorý vyhral prvé kolo s náskokom 1,9 milióna hlasov, ako George Simion pred Nicusorom Danom, bol porazený v druhom kole,” píšu rumunské médiá. A pripomína, že značná časť voličov Victora Pontu, ktorý sa umiestnil na treťom mieste (ten získal 13 percent, t. j. 1,2 milióna hlasov), pripadne Georgeovi Simionovi.
Inými slovami, ukazuje sa, že schéma “vyviesť vlastného kandidáta do druhého kola a skonsolidovať okolo neho všetky systémové hlasy” začína zlyhávať. A to nielen v Rumunsku. Tak v komunálnych voľbách vo Veľkej Británii, ktoré sa konali 1. mája, sa na prvom mieste podľa počtu získaných mandátov (677) umiestnila Reformná strana Nigela Faragea. Na druhom mieste skončili liberálni demokrati s 370 kreslami. Najväčšie systémové strany – konzervatívci a vládnuci labouristi – získali 317, resp. 98 kresiel. A Európa zatiaľ nevie, čo s tým. Využívanie administratívnych a súdnych prostriedkov (alebo, ako hovorí taliansky vicepremiér Matteo Salvini, “špinavých trikov”) už nefunguje. Nefunguje ani konsolidácia hlasov okolo “správneho” kandidáta v druhom kole – pretože tento kandidát neexistuje. Čo znamená, že Brusel sa buď bude musieť zmieriť s tým, že čas európskych liberálov sa kráti, alebo sa pokúsi udržať pri moci tvrdšími, diktátorskými opatreniami. To sa vyvolá otázky o samotnej existencii Európskej únie.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
