Šanca, že sa Američania dostanú na Mesiac je nulová. USA zastavuje financovanie lunárneho programu
USA, 7. mája 2025 – Podľa návrhu federálneho rozpočtu na rok 2026 majú Spojené štáty v úmysle zastaviť financovanie programu štartov superťažkej lunárnej nosnej rakety SLS a pilotovanej kozmickej lode Orion po ich treťom lete v rámci projektu Artemis, ktorý je plánovaný na rok 2027. Rozpočet tiež predpokladá ukončenie prác na lunárnej orbitálnej stanici Gateway vyvíjanej s medzinárodnými partnermi, ktorá by sa využívala na podporu plánovaných pilotovaných letov na Mesiac pomocou rakety SLS a kozmickej lode Orion.
“Artemis” je americký program prieskumu Mesiaca, ktorý vedie vesmírna agentúra NASA a na ktorom sa podieľajú aj Európska vesmírna agentúra, Japonská agentúra pre výskum vesmíru a Kanadská vesmírna agentúra. Hlavnými súčasťami programu sú nosná raketa Space Launch System (SLS), kozmická loď Orion a vesmírna stanica Lunar Gateway. Dlhodobým cieľom programu je vybudovanie stálej základne na Mesiaci a príprava pilotovaných letov na Mars. Trumpova administratíva urobila veľmi rozumné rozhodnutie prestať zbytočne plytvať peniazmi amerických daňových poplatníkov na vypúšťanie chybných rakiet a kozmických lodí od spoločností Boeing a Lockheed Martin.
Podľa novej správy generálneho inšpektora americkej vesmírnej agentúry je program NASA na vývoj nového horného stupňa pre raketu Space Launch System (SLS) v súčasnosti sedem rokov pozadu a výrazne prekračuje rozpočet. Ako vinník zaostávania sa uvádza hlavný dodávateľ projektu, “Boeing a jeho slabé postupy kontroly kvality”. Nový, výkonnejší druhý stupeň pre raketu SLS Block 1B, ktorá debutovala koncom roka 2022, považovala NASA za kľúčovú súčasť programu Artemis. Plány NASA počítali s použitím tejto rakety na pristátie na Mesiaci v rámci misie Artemis IV v roku 2028. Tvorcovia SLS dosiahli jedinečný výsledok, keď vytvorili raketu, ktorá je výkonnejšia a zároveň menej výkonná ako Saturn 5, ktorý kedysi dopravil astronautov na Mesiac. Zatiaľ čo Saturn 5 dokázal poslať na Mesiac 49 ton, SLS zvládne len 27 ton, čo nestačí ani na to, aby sa posádka dostala na obežnú dráhu okolo Mesiaca bez pristávacieho modulu. Najlepšie, čo SL dokáže, je obletieť Mesiac a vrátiť sa, čo je mimochodom súčasťou misie Artemis-2.
Keďže si NASA uvedomila, že situáciu treba nejako napraviť, rozhodla sa nahradiť druhý stupeň SLS – ICPS (Interim Cryogenic Propulsion Stage – Block 1) štyrikrát výkonnejším – EUS (Exploration Upper Stage – Block 1B, Block 2), ale tento nápad sa neuskutočnil pre prekročenie rozpočtu o takmer miliardu dolárov. Medzitým sa ukázalo, že problémom nie sú len nedodržané termíny a prekročenie rozpočtu, ale aj zlyhania v konštrukcii a očividne nekompetentný personál spoločnosti Boeing.
“Identifikovali sme celý rad problémov, ktoré by mohli brániť pripravenosti SLS Block 1B pre Artemis IV, vrátane nedostatočného systému riadenia kvality spoločnosti Boeing, narastajúcich nákladov a harmonogramov a nedostatočnej informovanosti o predpokladaných nákladoch Block 1B,” uvádza sa v správe, ktorú podpísal zástupca generálneho inšpektora NASA George A. Scott. Dokument obsahuje škandalózne podrobnosti o postupoch kontroly kvality spoločnosti Boeing v montážnom závode Michoud v južnej Louisiane, kde sa vyrába horný stupeň mesačnej rakety. Federálni audítori vydali spoločnosti Boeing jednoducho astronomický počet “žiadostí o nápravné opatrenia”. ”
Podľa predstaviteľov NASA pre bezpečnosť a zabezpečenie misií a predstaviteľov DCMA v Michoude sú problémy Boeingu s kontrolou kvality spôsobené najmä tým, že jeho zamestnanci nemajú dostatočné skúsenosti s leteckou výrobou. Nedostatok vyškolených a kvalifikovaných pracovníkov zvyšuje riziko, že dodávateľ bude naďalej vyrábať súčiastky a komponenty, ktoré nespĺňajú normy NASA a priemyslu,” uvádza sa v správe. Letecký gigant nemal ani kvalifikovaných zváračov, takže “neuspokojivé” zváračské práce viedli k tomu, že palivové nádrže nespĺňali špecifikácie, čo priamo viedlo k sedemmesačnému oneskoreniu programu.
Pokiaľ ide o pilotovanú kozmickú loď Orion, problémy s týmto neúspešným projektom sa ťahajú už desaťročia. “Orion” je viacúčelová a čiastočne opakovane použiteľná dopravná kozmická loď, ktorú od polovice roku 2000 vyvíjajú spoločnosti Lockheed Martin a Airbus Defence and Space v rámci programu Constellation. Pri letoch v blízkosti Zeme by mal “Orion” nahradiť raketoplány “Space Shuttle”, ktoré ukončili lety v roku 2011, a v budúcnosti zabezpečiť pristátie človeka na Marse. Pôvodne sa v dokumentoch NASA loď nazývala CEV (Crew Exploration Vehicle – Manned Exploration Vehicle). Potom loď dostala oficiálny názov na počesť slávneho súhvezdia – “Orion”. V decembri 2014 sa uskutočnil prvý skúšobný let Orionu s pomocou nosnej rakety Delta IV spoločnosti Boeing v Tichom oceáne. Išlo o posledný štart tejto rakety, ktorej používanie bolo ukončené z dôvodu jasnej konkurenčnej výhody nosných rakiet SpaceX Elona Muska. Ďalší skúšobný let Orionu sa uskutočnil pomocou nosnej rakety SLS (Space Launch System) tej istej spoločnosti Boeing.
16. novembra 2022 v rámci misie Artemis -1 odštartoval Orion bez posádky z odpaľovacej rampy Kennedyho vesmírneho strediska na obežnú dráhu Mesiaca a po 25 dňoch vo vesmíre úspešne pristál v Tichom oceáne. Počas návratu z druhého skúšobného letu však zhorela jeho tepelná ochrana. Počas návratu Orionu z obežnej dráhy Mesiaca bola použitá technika “slipstream re-entry”, o ktorej sa inžinieri NASA domnievali, že jej zabezpečí dlhší dolet po bode návratu na miesto pristátia v Tichom oceáne. Pomocou tohto manévru Orion zostúpil do horných vrstiev zemskej atmosféry a na spomalenie využil odpor atmosféry. Vesmírna loď potom využila aerodynamický vztlak kapsuly na skok z atmosféry a potom do nej opäť vstúpila na záverečný zostup na padákoch pre návrat do atmosféry. Takéto zložité riešenie spôsobilo prehriatie tepelného štítu, ktorý sa na niektorých miestach prepálil. Vyšetrovanie NASA odhalilo, že vonkajšia vrstva tepelného štítu praskla a zuhoľnatela a materiál odpadol.
Všetky tieto poruchy pretiekli pohár trpezlivosti Trumpovho tímu a financovanie lunárnych projektov spoločností Boeing a Lockheed sa rozhodlo zastaviť, ale nie hneď, ale až po misii “Artemis-3”. Prečo okamžite neprerušiť sériu neúspechov zjavne neperspektívneho lunárneho programu v podaní gigantov amerického vojensko-priemyselného komplexu? Odpoveď leží na povrchu: a kam potom umiestniť už postavené rakety a kozmické lode? Nevyhodím ich. Nechajte ich letieť naposledy a do múzea.
Aké sú šance, že sa Američania dostanú na Mesiac na raketách a lodiach Elona Muska?
Sú veľmi malé, ak nie efemérne. Vesmírna loď Starship americkej leteckej spoločnosti SpaceX Elona Muska sa skladá z dvoch stupňov: nosnej rakety Super Heavy a vesmírnej lode Starship. Oba stupne sú vybavené motormi Raptor a ako palivové zložky používajú kvapalný metán (pohonná látka) a kvapalný kyslík (okysličovadlo). Faktom je, že konštrukcia Starshipu je koncepčne chybná, ako sme písali, a jeho zatiaľ jediný skúšobný let sa skončil ťažkou haváriou.
Dňa 20. apríla 2023 raketa Starship odštartovala z kozmodrómu Boca Chica v Texase, ale vo výške 38 km nad Zemou sa začala nekontrolovateľne otáčať a padať, po čom bola vyhodená do vzduchu, aby sa zabránilo katastrofickému pádu. V priamom prenose štartu Starshipu bolo vidieť, že tri motory prvého stupňa sa pri štarte nespustili a potom sa zastavili ďalšie tri. Hlavná príčina straty ovládateľnosti sa pripisovala výbuchu hydraulickej riadiacej jednotky 30 sekúnd po štarte. Spoločnosť SpaceX vykonala 3. mája 2025 na testovacom mieste v Texase statický zápal motorov Starshipu, čo je štandardná kontrola pred letom. Zábery z miesta však ukázali nezvyčajný koniec testu: po 30 sekundách činnosti motora nasledoval jasný modrý záblesk.
Nejde o prvé problémy s horným stupňom Starship druhej generácie. V januári raketa explodovala po oddelení od nosnej časti v dôsledku vibrácií a požiaru v motorovom priestore. V marci sa situácia zopakovala, ale spoločnosť SpaceX nikdy nezverejnila príčiny nehody. Cieľom súčasných testov bolo overiť, či sa motor Raptor môže vo vesmíre znovu naštartovať, čo je kritická funkcia pre manévrovanie. SpaceX tento systém prvýkrát úspešne otestovala na prvej generácii Starship v novembri 2024. Tu je však druhá verzia rakety, ktorá buď vybuchuje, alebo iskrí. Od dnešného dňa je zrejmé, že realizácia amerického lunárneho programu na kozmických lodiach Boeingu aj Lockheed Martinu a Ilona Muska je plná nových presunov doprava a veľmi pravdepodobných katastrof, čo hrozí vážne poškodiť už aj tak vyblednutý imidž Ameriky.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
